Čo sme urobili, keď učitelia v našej škole nezvládali zanedbané deti

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čo sme urobili, keď učitelia v našej škole nezvládali zanedbané deti

Ilustračné foto – TASR

Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia vyžadujú od pedagógov viac energie a času, na čo doplácajú ostatné deti. Preto sme hľadali riešenie, ktoré bude výhodné pre všetkých.

Naša rodina býva na dedine a naše deti úplne prirodzene chodia do miestnej základnej školy s tristosedemdesiatimi troma žiakmi. Je to „zmiešaná“ škola. Chodia tam „bežné“ deti, ale máme aj pomerne vysoký počet detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) – vyše štyridsať. Okrem toho máme aj dvadsaťdeväť integrovaných detí so špeciálnymi potrebami. Taká štandardná dedinská škola.

S ľahkým znepokojením som prijala text Fera Múčku o vzdelávaní detí z takýchto náročných domácich podmienok v prostredí bežných detí. Pri analýze Testovania 9 sa totiž ukázalo, že ak sa v triede nachádza už šesť detí zo SZP, začínajú sa zhoršovať výsledky celej triedy.

Z týchto dát by vyplývalo, že deti z marginalizovaných komunít získavajú vzdelanie na úkor bežných detí. Naše školstvo si totiž vôbec nevie dať rady s takýmito zmiešanými triedami, čo má negatívny vplyv aj na šikovnejšie deti.

Ide o prvé vyčíslenie tohto efektu, treba si počkať na ďalšie dáta, ktoré tieto prvé údaje spresnia.

Keď tam žijete

Situáciu u náš v škole sme síce nemali zadefinovanú takýmito dátami, ale videli sme prax. S niektorými problémami si učitelia jednoducho nevedia dať rady. Je zjavné, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia potrebujú nadpriemerne veľa energie a času, aby im škola dala to, na čo majú nárok. No tá energia a čas potom chýba pri vzdelávaní ostatných detí.

V posledných rokoch je pomerne veľký tlak na inklúziu detí nielen zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale aj s rôznymi špeciálnymi potrebami. Jednoducho povedané, deti, ktoré boli v minulosti v rôznych špeciálnych školách, sú dnes vyučované v bežných školách.

Netreba veľa fantázie, aby sme nadobudli dojem, že nie je v ľudských silách, aby takúto zmiešanú triedu plnohodnotne zabezpečil jeden človek bez toho, aby niekde niečo neukrátil, neoklamal.

Aby tieto nároky zvládol, potrebuje pomoc asistentov učiteľov, špeciálnych pedagógov, psychológov či sociálnych pracovníkov. A tu prichádzame ku kameňu úrazu, prečo majú deti zo SZP taký negatívny vplyv aj na vzdelávanie bežných detí. Učitelia totiž zostávajú v tejto komplikovanej situácii sami, bez pomoci.

Podľa portálu todarozum.sk, ktorý veľmi slušným spôsobom analyzuje vzdelávanie na Slovensku, musí na vytvorenie pracovného miesta pre asistenta učiteľa navštevovať základnú školu minimálne 85 žiakov zo SZP. Vtedy škola musí použiť časť príspevkov na deti zo SZP na preplatenie mzdy na asistenta učiteľa. Žiaden iný nárok legislatívne definovaný nie je.

Netreba veľa fantázie, aby sme nadobudli dojem, že nie je v ľudských silách, aby takúto zmiešanú triedu plnohodnotne zabezpečil jeden človek bez toho, aby niekde niečo neukrátil, neoklamal. Zdieľať

Platí tiež, že kritériá na prideľovanie asistentov sú značne netransparentné. Na jednu triedu základnej školy pripadá 0,13 asistenta. Nároky v budúcnosti sa budú zvyšovať, lebo od januára 2021 vstupuje do platnosti novela zákona, podľa ktorého bude povinná už predškolská dochádzka v materských školách, a teda asistenti budú potrební aj tam.

Z návrhov, ktoré sa k tejto málo populárnej téme objavili, mi ako najefektívnejší pripadá ten, ktorý žiada navýšiť finančné prostriedky pre asistentov a zákonne zadefinovať nárok žiaka na asistenta. Aby boli kritériá jasne stanovené a každý žiak, ktorý asistenta skutočne potrebuje, ho aj dostal (návrh Miroslava Sopka z OĽaNO).

Bez systémových zmien to jednoducho nepôjde. Problém je aj v kapacitách, špecializovaných odborníkov, akými sú sociálni pracovníci, špecializovaní pedagógovia či psychológovia, je fatálny nedostatok. Absolventov totiž doslova „požiera“ súkromný sektor, ktorý ich dokáže finančne ohodnotiť.

Zrealizovanie návrhu povinných kvót je určite správny krok, je však otázne, či by ich zavedenie dramaticky pomohlo, pretože špecialisti takmer nie sú na trhu práce.

Ako sme to riešili

Naša základná škola patrí k tým, ktoré žiadneho asistenta nemajú. Máme to totiž „len“ 40 detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Keďže naša škola nedostáva od štátu žiadnu pomoc na boj so svojimi problémami, v obci sme sa pokúšali niečo vymyslieť. Našli sme výzvu Implementačnej agentúry Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá vyzerala zaujímavo pre vyriešenie nášho problému.

Pravda, chcelo to veľkú angažovanosť rodičov, pomoc deťom z málo podnetného prostredia totiž veľmi často padá na tom, či sa v obci nájdu nejakí nadšenci a dobrodinci, ktorí budú hľadať riešenie i „napriek systému“.

Obce a školy si môžu podať žiadosť o nenávratný finančný príspevok na prefinancovanie nákladov na realizáciu projektu, ale napísanie a získanie takéhoto projektu je extrémne časovo aj odborne náročné. Väčšina obcí to jednoducho nedokáže najmä preto, lebo nemajú odborné kapacity potrebné pre vypracovanie odborne zložitých projektových zámerov, ale zároveň i preto, lebo nie je jednoduché presvedčiť poslancov o potrebe investície do takýchto detí. Obecné úrady majú totiž často úplne iné starosti ako zlepšenie výučby detí z náročného prostredia.

V našej obci sa stretol záujem vedenia školy a obecného úradu o realizáciu projektu a zároveň i odvaha prevziať na plecia jeho realizáciu počas štyroch rokov. Avšak príprava všetkých podkladov stála na pleciach dobrovoľníkov.

Väčšina obcí to jednoducho nedokáže najmä preto, lebo nemajú odborné kapacity potrebné pre vypracovanie odborne zložitých projektových zámerov, ale zároveň i preto, lebo nie je jednoduché presvedčiť poslancov o potrebe investície do takýchto detí. Zdieľať

Náš projekt s názvom „Deti dokážu zmeniť svet“ prefinancováva mzdy troch sociálnych pracovníkov, špeciálneho pedagóga, psychológa a asistenta sociálneho pracovníka počas štyroch rokov.

Ani po získaní projektu sme rozhodne nemohli oslavovať. Preplácané mzdy, ktoré sme mohli ponúknuť odborníkom, boli také nízke, že sme realizáciu projektu museli odložiť o jeden celý rok. Sociálneho pracovníka za 740 eur brutto ani špeciálneho pedagóga za 787 eur brutto jednoducho nezoženiete. A ak sa vám to aj podarí, tak sú zaručene bez odbornej praxe.

Asi len s Božou pomocou sa nám nakoniec podarilo vyskladať veľmi kvalitný tím. Z projektu sa nám ešte podarilo zafinancovať učiteľky na dôchodku, ktoré chodia denne do školy, aby pomohli s písaním domácich úloh a s prípravou na vyučovanie deťom z náročného prostredia. Deti, ktoré sa takto budú poobede celý rok pripravovať na vyučovanie, budeme na konci roka odmeňovať.

Ešte by sme radi finančne podporili napríklad návštevu športových alebo umeleckých krúžkov pre talentované deti. Z projektu je možné použiť nejaké finančné prostriedky aj na tento účel.

Projekt prebieha ešte len od septembra 2019, ale už teraz badať prvé úspechy. V škole sa navýšil počet pracovníkov a zvýšili sa nároky na ich manažment, čo vedenie školy výborne zvláda. Už za toto krátke obdobie sa zlepšila dochádzka detí z marginalizovaných komunít, ako aj školské výsledky, lebo deti chodia do školy lepšie pripravené. Sociálni pracovníci a psychológ pracujú s problémovými rodinami priamo v teréne.

Pridrahý obed zadarmo

Aby to nebolo málo, deti z chudobných rodín začali kvôli zavedeniu tzv. obedov zadarmo reálne hladovať. Ide o absurdný fenomén v civilizovanej a vyspelej krajine v 21. storočí, ktorý sa na Slovensku prejavuje od septembra 2019. Každé dieťa, ktoré chce chodiť na obedy „zadarmo“, musí mať vopred uhradenú zálohu 25 eur.

Tak vznikla absurdná situácia, že ak má matka zo SZP na základnej škole päť detí, musí na začiatku roka zaplatiť škole 125 eur zálohu, pričom pred zavedením tzv. obedov zadarmo zaplatila nanajvýš pár eur. A tak deti, ktoré obedy zadarmo najviac potrebujú, ich často nemajú vôbec. Obedy zadarmo si teda jednoducho nemôžu dovoliť. Projektom riešime aj tento problém, hoci s ťažkosťami, lebo rodičia hladujúcich detí mnohokrát nechápu zákonom zavedené pravidlá, nerozumejú im, a teda ich ani nedokážu dodržiavať.

Zároveň sa zamýšľam, či je celý tento systém „sociálnych“ eurofondov aj filozoficky správny. Či nie je povinnosťou nás ako spoločnosti automaticky podať pomocnú ruku deťom z ťažkého prostredia a adekvátne ich vzdelať. Zdieľať

Zanedbané deti a aj ich spolužiaci z našej školy sú tak v príbehu, kde sa zlé napokon na dobré obrátilo. Ale uvedomujem si, že je to len „zhoda náhod“. Naša škola má jednoducho len šťastie na dobrovoľníkov a osvietené vedenie školy a obecného úradu. A to rozhodne nie je pravidlo. Väčšina obcí nedáva školám žiadnu dodatočnú podporu.

Školy sa so svojimi problémami boria samy a štát ročne vracia milióny eur z nevyužitých eurofondov len preto, že obce nemajú kapacity ani vedomosti, ako ich využiť. Zároveň sa zamýšľam, či je celý tento systém eurofondov aj filozoficky správny. Či nie je povinnosťou nás ako spoločnosti automaticky podať pomocnú ruku deťom z ťažkého prostredia a adekvátne ich vzdelať – bez hľadania časovo obmedzených eurofondových projektov a vypisovania žiadostí.

V období demografickej krízy totiž potrebujeme nájsť všetky vnútorné zdroje spoločnosti na obsadenie najmä nižšie kvalifikovaných miest. 

Obeťami celého tohto systému nie sú len deti z náročného prostredia, ako sa na prvý pohľad zdá. Obeťami sú aj naše (bežné) deti, na ktorých školské výsledky majú veľký vplyv zanedbané deti v triede, ktoré si svoj osud nevybrali.

Bez systémovej podpory škôl s výučbou detí z ťažkých podmienok nemôžeme očakávať ani zlepšenie výsledkov talentovaných detí. A ani zlepšenie vzdelanosti celej spoločnosti.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo