Jedinečné „teraz“

Raz som počas exkurzie na Vysokej škole ekonomickej – ešte za komunizmu – videl jednu výrobnú linku. Na nej ženy napĺňali jogurtové tégliky, ktoré sa s nezastaviteľnou pravidelnosťou posúvali na páse. Bol len jeden moment, keď sa dali naplniť predpísanou dávkou mliečneho produktu. Ak sa to nestihlo, nádobka zostala prázdna.

Nová „linka“, rok 2020, sa prvého januára nezadržateľne pohla a naše dni sa ako tie tégliky posúvajú v neúprosnom rytme 24 hodín denne. Jestvuje naozaj iba jeden moment, keď nádobu ponúknutého času môžeme naplniť: prítomný okamih. Nedovoľme minulosti ani budúcnosti, záťaži spomienok či záťaži obáv, aby na seba strhli našu pozornosť natoľko, že nás oberú o to povestné jedinečné „tu a teraz“.

Každý z nás do džbánov svojich dní napĺňa niečo iné – je to jednoducho dané – vzťahovo či profesne. No jeden ingredient je nevyhnutný a bude základným kritériom pri výstupnej kontrole: konkrétna proaktívna láska voči konkrétnemu človeku v akejkoľvek núdzi.