Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
12. december 2019

Rodičia majú problém hovoriť s deťmi o sexualite, lebo ju sami nemajú spracovanú

Rozhovor o výchove k afektivite a zdravej sexualite so psychologičkou a psychoterapeutkou Monikou Matejovou.
Rodičia majú problém hovoriť s deťmi o sexualite, lebo ju sami nemajú spracovanú

Foto: archív Moniky Matejovej

Na trh prišla hodnotová kniha o výchove k afektivite a sexuálnej výchove pre najmenšie, štvor- až sedemročné deti s názvom Láske sa treba učiť z Vydavateľstva Nové mesto. Je to príliš skorý vek na túto tému? Psychologička Monika Matejová si myslí, že v dnešnej dobe je to najvhodnejšie obdobie, kedy deti pripraviť, ako sa zorientovať vo svojich emóciách a informovať ich o tajomstve života primerane a pravdivo. Tvrdí, že zanedbaná téma sexuality v detstve môže spôsobiť fatálne dôsledky v puberte.  

„Fragmentáciu vidím ako zásadný problém sexuality. Ak by Cirkev a veriaci našli odpoveď, ktorá by bola integráciou sexuality do bežného života s dôrazom na vzťahový život a objavovanie identity, tak to by bola tá najlepšia odpoveď tejto spoločnosti,“ hovorí v rozhovore psychologička a psychoterapeutka Monika Matejová. 

Má zmysel riešiť tému sexuality u malých detí vo veku od štyroch do siedmich rokov? 

Nemôžeme hovoriť o sexualite v úzkom zmysle slova, ale môžeme hovoriť o identite a vzťahovosti. Ale určite je to vek, keď s témou sexuality môžeme začať. Dieťa už od štyroch rokov vie, že je, že je chlapec alebo dievča, má vzťahy a nejako tieto vzťahy prežíva. Vie, kto je koho frajer, kto je do koho, to je moja skúsenosť, že deti už s takouto témou prichádzajú v predškolskom veku. 

Naša spoločnosť je postavená na obrazoch, na sociálnych sieťach a mnohé, čo sa k nim dostane, nie je primerané ich veku a tam už potom treba situáciu zachraňovať. Rodičia by sa preto mali cielene pripravovať. 

Pre túto vekovú kategóriu nájdeme v kníhkupectvách rôzne publikácie o sexuálnej výchove. Máme to ako rodičia cielene riešiť aj cez literatúru, nestačí na to rodičovský inštinkt? 

Je to voľba rodičov, akým spôsobom a o čom chcú s deťmi hovoriť. Dôležité, aby s nimi hovorili o témach, ktoré sú primerané ich veku, primeraným spôsobom. Ja by som s deťmi začala hovoriť o láske v rodine, o rolách mamy a otca, brata a sestry, o vzťahoch ku kamarátom. O vzťahoch treba napríklad hovoriť v kontexte toho, čo je vhodné správanie a čo už nie. 

V tomto veku deti objavujú svoje telo. Je potrebné hovoriť o rozdieloch medzi chlapcami a dievčatami alebo je to niečo prirodzené, na čo prídu aj samy.

Myslím si, že nezačneme hovoriť my, ale začnú hovoriť deti. Deti sa porovnávajú, chlapci sa identifikujú s otcom alebo iným mužom v rodine, dievčatá s mamou, začína sa prvé obdobie hanby, keď sa nechcú kúpať spolu so svojimi súrodencami, začínajú sa skrývať pri prezliekaní.

Je to voľba rodičov, akým spôsobom a o čom chcú s deťmi hovoriť. Zdieľať

Prirodzene vnímajú, kde je hranica intimity, čo robíme v súkromí a čo sa nehodí robiť na verejnosti. Tieto témy sú prirodzenou súčasťou života rodiny.

Sexuálna výchova je sporná téma aj preto, že my kresťania sa mnohé otázky pozeráme inak ako dnešná spoločnosť a chceme, aby naše deti boli vzdelávané tak, ako ich k tomu vedieme doma. Myslíte si, že sexuálna výchova je len na rodičoch, alebo by mala ísť ruka v ruke aj s pedagogickým vedením? 

Myslím si, že je správne, že téma sexuálnej výchovy tu je. V minulosti bola sexualita vyčleňovaná ako nejaké tabu, dokonca ako niečo nečisté a tajné, skryté a tento prístup rozhodne nie je v poriadku. Boh nás stvoril ako pohlavné bytosti, sme si teda vedomí svojej vzťahovosti, ale aj svojho tela, je to prirodzená súčasť nášho života. 

Väčšina detí chodí do školy, nevzdelávajú sa doma. Rodičia s nimi robia úlohy, ale dôverujú škole, že ich tam naučia veci, ktoré by oni doma nezvládli. 

V prípade sexuálnej výchovy je môj názor taký, že základ musia deti dostať doma v rodine, najmä ten vzťahový a základ osobnej identity, ale na druhej strane by určité vedomosti mohli deti dostať aj v škole. 

Pri malých deťoch neviem, čo je v štátnych osnovách. Samozrejme by to malo byť zamerané najmä na vzťahy, starostlivosť, rodinu či rozdiely medzi pohlaviami, to je primeraný spôsob pre tento vek. 

Deti sa k tejto téme na školách dostanú len na hodinách prírodovedy či neskôr biológie, kde je to ohraničené na čisto biologickú úroveň, bez vzťahov a emócií, bez prepojenia s duchovnom. Na druhej strane počúvame správy o tom, ako sa v zahraničí stáva bežnou súčasťou osnov sexuálna výchova, ktorá nie je v súlade s kresťanským pohľadom na celistvosť človeka. Nemali by kresťania predbehnúť tieto tendencie a dávať do cirkevných škôlok a škôl svoje obsahy? 

Je to nevyhnutné, lebo sexualita je v dnešnej spoločnosti vyčlenená, kedysi bola popieraná ako tabu, teraz je vyťahovaná na piedestál ako nejaký cieľ a v podstate je tak len opäť vyčlenená. 

Túto fragmentáciu vidím ako zásadný problém sexuality. Ak by Cirkev a veriaci našli odpoveď, ktorá by bola integráciou sexuality do bežného života s dôrazom na vzťahový život a objavovanie identity, tak to by bola tá najlepšia odpoveď tejto spoločnosti. 

Deti trávia väčšinu dňa v škole alebo v škôlke, hranica, keď začínajú dávať otázky o sexualite, je oproti našim časom výrazne posunutá smerom nadol. Majú rodičia malých detí čakať na otázky od svojich detí alebo preventívne majú tieto témy otvárať skôr? 

Dnešní rodičia to majú oveľa ťažšie ako naši rodičia. Rodičia práve preto, že sú pracovne vyťažení, potrebujú mať v rukách nástroje, ako sa k tejto téme postaviť. Oni veľakrát ani z vlastnej rodiny či skúsenosti nevedia vytvoriť program, ktorý by spĺňal všetky potrebné atribúty. 

Bolo by fajn, aby rodičia mali overený materiál, ktorý im dá líniu, a oni si ho dotvoria svojím vlastným spôsobom.

Boh nás stvoril ako pohlavné bytosti, sme si teda vedomí svojej vzťahovosti, ale aj svojho tela, je to prirodzená súčasť nášho života.  Zdieľať

Teda predpripravený interaktívny nástroj s jasným návodom pre rodičov. Nie každý rodič má psychologické či pedagogické vedomosti, niektorí sú v týchto témach naozaj stratení. 

Dôraz v sexuálnej výchove posuňme na to pozitívne, na hodnoty, bez trestania, zosmiešňovania a oddeľme to od tej surovej sexuality, ktorá nám je bežne prezentovaná a ktorá deti traumatizuje, lebo ich predčasne vystavuje zmätku. Vzbudzuje na jednej strane záujem, na druhej strane zahanbuje, lebo naráža na ich hranice, na pocit studu. 

Zanedbaná téma sexuality môže spôsobiť vážne následky v puberte. Kvalitné materiály potrebujeme preto viac ako soľ.

Teda ako začať pri malých deťoch?

Deti rozmýšľajú v príbehoch. Pýtajú sa, ako to bolo, keď sa rodičia dali dokopy, ako to bolo, keď prišli na svet, deti potrebujú príbehy s dobrým koncom. Nič nie je horšie, ako keď dieťa nemá ucelený príbeh, keď sú niektoré časti príbehu zamlčané, spojené s vinou, traumou alebo ich posunieme do kategórie, že o tom sa nehovorí. 

Inzercia

Treba sa postaviť pravde čelom, ale zároveň aj s nádejou. Ako rodičia sa zamyslime nad príbehom, nájdime vhodné obrazy. Deti nepotrebujú vedieť to, čo mi im nechceme alebo nevieme povedať. 

Deti potrebujú nájsť prirodzené obrazy, obrazy lásky, vzťahu, života, ktoré každý rodič spracuje podľa svojej fantázie, výchovy či temperamentu. A ak ich nemá, tak má hľadať dobré zdroje, aby sa inšpiroval. 

 

Vy teda tvrdíte, že ak zachytíme túto tému zdravo už pri malých deťoch, tak nám to pomôže predchádzať problémom s deťmi v puberte?

Určite áno. Ak nezachytíme túto tému pri malých deťoch, v puberte pre ne môže byť – pri dnešných bežne dostupných obsahoch – šokujúca, až ho môže dokonca naplniť odporom. Už od detského veku je potrebné sexualitu primeraným spôsobom riešiť. 

Kvalitná literatúra môže pomôcť dokonca rodičom vyrovnať sa s vlastnými témami, keď si to prerámcujú do iného kontextu. Pracujem v oblasti psychotraumatológie, dotýkam sa zranených miest v dušiach ľudí, mojich klientov a veľkým problémom je práve fragmentácia. To znamená, že traumatizujúce veci ostávajú v našej pamäti izolované, nie sú poprepájané so zvyškom spomienok, trčia tam ako boľavé miesto. 

Čo tým myslíte? 

Môže sa stať, že samotní rodičia majú problém hovoriť o sexualite, lebo ich sexuálna iniciácia, ich výchova v rodine, ich spracovanie sexuality môže byť spojené s pocitom hanby, sklamaním či bolesťou. 

Preto je potrebné otvárať širší kontext, cez výchovu detí sa často dostaneme k vlastnému premýšľaniu o sexualite.

Zanedbaná téma sexuality môže spôsobiť vážne následky v puberte. Zdieľať

A je to potrebné urobiť ešte predtým, ako sa s touto témou obrátime na vlastné deti. 

Dnes je bežné, že už v prvých ročníkoch základných škôl majú takmer všetky deti smartfón. Počula som o prípadoch, keď si osemročné deti v treťom ročníku posielali cez WhatsApp videá tvrdého porna. Vieme vôbec proti týmto tendenciám ako rodičia bojovať? 

Nevieme zabrániť tomu, aby sa dostali k takýmto obsahom. Aj keď im nedáme smartfón alebo im zablokujeme prístup k nevhodným obsahom, to isté nemusia urobiť rodičia ich spolužiakov. 

Aj dospelá spoločnosť už funguje na sústavnom pripojení na internet, takže akousi izoláciou sa asi nepodarí zabrániť, aby sa stretli s nevhodným obsahom. Skôr je možné pokúšať sa deti pripraviť na takéto obsahy tak, aby si ich vedeli pozitívne zaradiť do vzťahu muža a ženy v láske a rodičovstve.  Ak sa objaví niečo, čo deti prekvapí, šokuje, je potrebné hasiť škody rozhovorom a vysvetlením – nebáť sa toho.

Povedať nie rovesníkom je veľmi ťažké, čím je dieťa staršie, tým viac podlieha vplyvu spolužiakov, keď je mladšie, dokáže viac akceptovať rodičovský zákaz. 

Je potrebné mať predpripravené odpovede, čo povieš, keď ti spolužiak ukáže porno?

Je potrebné mať predpripravené odpovede, čo povieš, keď ti spolužiak ukáže porno? Zdieľať

Je potrebné, aby sme o tom s deťmi hovorili. Deti neuchránime pred záťažovými situáciami, musíme ich učiť hovoriť nie situáciám, ktoré sa im nepáčia. 

Samozrejme, že tieto metódy nám môžu skomplikovať výchovu, lebo to isté môžu použiť deti aj voči nám. Ale musíme naučiť deti rozlišovaniu, byť autoritou, ktorá prípadné škody potom hasí. Dieťa, ktoré má vzťah dôvery so svojím rodičom, mu povie a prijme viac ako dieťa, ktoré sa cíti neprijaté, nepochopené, umlčované „nevhodnými otázkami“, odsunuté ako nezaujímavé so svojimi problémami. 

Ak sú v rodine viacerí súrodenci, majú rodičia tieto témy preberať individuálne s každým osve alebo to môžu prediskutovať aj pred všetkými? 

Ťažko sa vyjadriť všeobecne. Čím staršie dieťa, tým budú otázky špecifickejšie a osobnejšie a budú vyžadovať viac intimity, menšie deti to vybavia jednou otázkou a hrajú sa ďalej. 

Ako som sa dostal, maminka, do tvojho bruška, ako som sa z neho dostal von? Aj na takéto banálne otázky je potrebné mať prichystané odpovede, metafory, ktoré odhalia to, čo dieťa potrebuje pochopiť, ale neotvoria to, čo dieťa pochopiť nepotrebuje. 

Reagujte na svoje deti, buďte vnímaví a majte pripravené odpovede na otázky, ktoré určite raz prídu. 

Majú to pri malých deťoch riešiť rodičia spolu? 

To už záleží na rodičoch. Ideálne by bolo, aby sa k tomu vedeli vyjadriť obaja, každý svojím spôsobom. Nemôžeme rodičom nadiktovať, ako to majú robiť, ale môžeme im odporučiť, že ideálne by bolo, aby mali jednotu vo výchove a aj na tému sexuálnej výchovy, aby mali spoločný prístup, hoci spôsob sa môže, samozrejme, líšiť. 

 

Odporúčame

Keď sa pre sladkosti rozpadajú rodinné vzťahy

Keď sa pre sladkosti rozpadajú rodinné vzťahy

Obmedzenie či zákaz styku detí so starými rodičmi len pre to, že deťom ponúkajú sladkosti. Aj takto dnes môžu vyzerať medzigeneračné vzťahy v niektorých slovenských rodinách. Zdravá výživa je pre dieťa dôležitá, no niektoré matky sú ochotné obetovať jej aj dobré vzťahy v rodine.