Pro-liferov som považovala za bláznov tam vonku

Pro-liferov som považovala za bláznov tam vonku

Foto: Andrej Lojan

Rozhovor so Sue Thayer, bývalou manažérkou kliniky potratárskej organizácie Planned Parenthood.

Hoci neuznávala potraty, takmer 18 rokov pracovala pre potratársku spoločnosť Planned Parenthood. Zlom nastal, keď mala sama asistovať pri tzv. potratoch cez webkameru. Tieto praktiky nahlásila miestnym pro-life aktivistom a dostala výpoveď.

Dnes je aktívnou obhajkyňou nenarodených, terénnou koordinátorkou organizácie 40 Days for Life. So svojím svedectvom vystúpi dnes o 14:00 na Malej scéne STU a tiež na hlavnom pódiu na nedeľnom Národnom pochode za život v Bratislave. Sue Thayer.

Prečo ste išli pracovať do Planned Parenthood? 

Ponúkali veľmi slušný plat. Navyše, klinika bola blízko môjho domu a mohla som chodiť do práce na bicykli. Treba povedať, že v našom zariadení v Storm Lake sa nevykonávali potraty, riešili sme so ženami kontrolu pôrodnosti a ďalšie veci. Takže som to brala tak, že si robím svoju prácu, riešim s ľuďmi, ako plánovať rodičovstvo, používanie antikoncepcie. Bola som tam takmer 18 rokov. 

Vedeli ste predtým, čo je Planned Parenthood zač? 

Ani veľmi nie. Na prijímacom pohovore sa ma pýtali, aký je môj názor na ich chirurgické služby. Aké chirurgické služby, pýtala som sa. My robíme potraty, odvetili. Potrat som považovala za vraždu, ale prácu som aj tak vzala. 

Vo svojom svedectve, ktoré je dostupné na internete, spomínate, že vás po čase vzali do najbližšieho zariadenia, kde ste videli vykonať potrat. Napriek tomu to nebol bod zlomu, po ktorom by ste odišli. Ako si to vysvetľujete? 

Chirurgický potrat je niečo strašné. Videla som kúsočky dieťaťa, ktoré skončili vo vrecku a potom v mrazničke. No skutočný zlom prišiel až vtedy, keď od nás chceli, aby sme robili potraty cez webkameru.

Môžete to bližšie vysvetliť?

Je to potrat prostredníctvom medikamentov, ktorý nerobí lekársky personál, ale laickí zamestnanci kliniky. Absolvovali sme jednodňový kurz, ako sa robí transvaginálny ultrazvuk, pričom o požití potratovej tabletky rozhoduje lekár cez telefón. To bol pre mňa bod, cez ktorý som nevedela prejsť, a povedala som si, že to robiť nebudem. Ozývala som sa proti tomu čoraz hlasnejšie, až som dostala výpoveď. 

„Bola som presvedčená, že my sme miesto, ktoré pomáha ženám. Pro-liferov som považovala za bláznov tam vonku, ktorí ženám reálne nepomáhajú.“ Zdieľať

Za tento potrat cez webkameru ženy platili rovnakú sumu ako za chirurgický?

Áno. V USA môžete ísť na medikamentózny potrat do 49. dňa tehotenstva, u nás sa však robil aj v 63. dni. To máte o dva týždne viac, čo spôsobovalo nežiaduce účinky. Mali sme mnohé ženy s komplikáciami. Planned Parenthood pritom ešte zarábal aj tak, že z dvoch tabletiek, ktoré sa pri tomto potrate môžu užívať, používal vo väčšom množstve tú lacnejšiu. 

Pro-life aktivistka Abby Johnson, ktorá bola vysokou manažérkou v Planned Parenthood, sa vyjadrila, že jediný spôsob, ako mohli dostať od klientov peniaze, bolo predať im potrat, že to bol cieľ celej organizácie. 

Prvé roky sme v našom zariadení mali ako misiu poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Neskôr sa to zrušilo a dostali sme za úlohu robiť čo najviac potratov. Posledných desať rokov bolo mojou úlohou predať ženám čo najviac potratov. 

Planned Parenthood sa síce oháňalo údajom, že menej ako tri percentá našich služieb sa týka potratov, ale je to značne skreslené, pretože počítali každú jednu návštevu ženy. V realite však polovica z nich išla na potrat. Inými slovami, ak tehotná žena prišla do kliniky, bola veľmi veľká pravdepodobnosť, že pôjde na potrat. Museli sme ženám hovoriť zlé veci, napríklad: ak dnes neviete zaplatiť za tehotenský test, ako sa chcete potom postarať o dieťa? 

Takže ste ich nepresviedčali o iných možnostiach.

Na to ani nebol čas, nepúšťali sme sa do hlbších rozhovorov. Mali sme veľa pacientov a išli ako na bežiacom páse. Boli sme tlačení do výsledkov, v istom období sme vybavili desať až 12 žien za hodinu.  

Z akých dôvodov ženy išli na potrat? 

Mali sme rôzne prípady, väčšina z nich boli ešte študentky, ktoré chceli dokončiť školu. Chodili k nám aj vydaté ženy po tridsiatke, ktorým sa vyhrážal manžel, že ak si dieťa nechá, tak ju zabije a podobne. 

Čiže tlak bol častý faktor? 

Určite. Pri otázke potratov je veľa tlaku. Napríklad aj zo strany rodičov, ktorí tlačia na dcéry, aby dokončili školu a nezničili si život. 

Koľko potratov ste videli? 

Veľa. Stovky. Hneď prvý deň som ich videla niekoľko. Vtedy som si všimla, že tam majú odložené malé ramená z telíčka, lenže boli tri. Aj ďalšiu maličkú chrbticu a nohu som zbadala. Hovorím personálu, veď to boli dvojičky! Nech to povedia matke, ale odmietli. 

Ako by ste opísali ten zlom, keď sa zmenil váš vzťah k tejto organizácii? 

Bol to proces, ktorý trval dlho. Čiastočne bol prepojený s vierou, ktorú som postupne objavila. Dôležitá vec sa udiala v roku 2002. V našom meste Storm Lake sa našiel mŕtvy novorodenec. Úrady od nás žiadali tehotenské záznamy žien, aby určili matku. Planned Parenthood to však odmietlo, bola z toho veľká debata a proces, ktorý som sledovala. 

Vtedy som si prvý raz začala vážne klásť otázku, či chcem byť súčasťou toho celého. Popri tom rástla moja viera, až nastal definitívny zlom, keď prišlo zavádzanie potratov cez webkamery. Pýtala som sa projektového manažéra, či je to vôbec legálne. On mi odvetil, že nikto nás nezastaví. Spôsob, aký to povedal, bol neskutočne chladný, ako niekto, kto plánuje vraždu.

Ako si vysvetľujete, že ste tam zostali toľko rokov? 

Dlho som bola presvedčená, že my sme miesto, ktoré pomáha ženám. Pro-liferov som považovala za bláznov tam vonku, ktorí ženám reálne nepomáhajú. Celkovo som bola negatívne naladená voči kresťanstvu. 

Kedy vám dali výpoveď?

Bolo to v období, keď som už riešila vieru. Začala som počúvať jedno kresťanské rádio...

...aj v práci? 

Áno, počúvala som ho stále aj v kancelárii, ale keď mal niekto prísť, radšej som ho stíšila (smiech). V tom vysielaní bola nielen hudba, ale aj veľa hovoreného slova, pričom značná časť sa týkala potratov. Spočiatku som si však hovorila, že nevedia, o čom hovoria, a netušia, čo žena potrebuje. Racionalizovala som si to. Postupne som však počúvala aj tieto pasáže a všetko to vo mne pracovalo. 

„Ženám hovorím napríklad o tom, kedy nenarodenému dieťaťu bije srdce. Ony sa takto na to nepozerajú.“ Zdieľať

Po tom, čo sa na našej klinike začali robiť potraty cez webkameru, zavolala som priamo od nás do pro-life organizácie Iowa Right for life. Vtedy som si bola istá, že ma vyhodia. 

Čo ste im povedali? 

Vysvetlila som, v čom spočíva tento typ potratu a že by to mal niekto zastaviť. V Planned Parenthood vedeli, čo som urobila, a skončila som. (úsmev) 

Ešte predtým mi ale predostreli ponuku, že ak nebudem o týchto veciach hovoriť, dokonca že ak pomlčím aj o tom, kde som pracovala, tak mi dajú plat za 68 mesiacov. Bolo to veľké pokušenie, pretože som sama a mám päť detí. Dali mi mesiac na rozmyslenie a potom ďalší čas navyše a ponúkli ešte viac peňazí, ale nepodpísala som to. Ak by som to urobila, nesedeli by sme tu teraz spolu. 

Čo nasledovalo? 

Iowa Right for life vydalo tlačovú správu a urobilo aj tlačovku pre novinárov, ale mediálne sa to veľmi neuchytilo. 

Vy ste sa neskôr zapojili do modlitbovej kampane organizácie 40 Days for Life, kde dnes aj pracujete. Modlili ste sa aj pred klinikou, kde ste pracovali. Nemali ste strach? 

Ale mala, určite. Napokon však toto zariadenie zavreli. Dnes sa venujem ženám, máme pekné centrum pre tehotné ženy, učíme ich, je to úžasné. Konečne im naozaj pomáham.    

Keďže ste prežili veľa rokov v Planned Parenthood, asi sa viete vcítiť do postoja pro-choice ľudí, nie? 

Pri svojej práci terénnej koordinátorky stretávam aj ženy, ktoré mi povedia, že potrat bola najlepšia vec, akú v živote urobili. Nechcem ich súdiť, pretože rozumiem ženám, prečo chcú potrat. Videla som to z oboch strán a našťastie som teraz na tej správnej. 

Som vďačná za možnosť mať oblečené pro-life tričko napríklad na letisku. Niektoré ženy ku mne prídu so slovami: moje telo, moja voľba. Rada sa s nimi rozprávam medzi štyrmi očami.

Čo im poviete? 

Hovorím im napríklad o tom, kedy nenarodenému dieťaťu bije srdce. Pretože ony sa na to takto nepozerajú. 

Aký je váš názor na „krvavé“ obrázky, ktoré používajú niektorí pro-life aktivisti?

V organizácii 40 Days for Life nepoužívame naturalistické obrázky. Myslím si, že to nie je cesta, ako presvedčiť ľudí, respektíve vo väčšine prípadov to nefunguje. Pro-life je pokojné, milé, láskavé a nápomocné. Uznávam, môžu sa nájsť vhodné miesta, kde by dospelí videli, aká hrôza je chirurgický alebo chemický potrat. 

Vo viacerých štátoch USA sa rozbehla legislatívna iniciatíva, ktorá spočíva v predkladaní tzv. zákonov bitia srdca. Myslíte si, že majú šancu? 

Každý zákon, ktorý sa podarí schváliť, pomôže. V Iowe napríklad nemáme žiadne čakacie lehoty. Keď žena pri jednej jedinej návšteve lekára zistí, že je tehotná, môže užiť tabletku. To nie je dobré. Mala by ísť domov a dobre si to premyslieť. Ide o vážne rozhodnutie. Ale v Planed Parenthood by vám povedali: načo čakať, čo nedôverujete ženám? 

Takisto nemáme žiadny typ inšpekcie. V Amerike sme mali prípad, keď zomrela stará potratárka a v jej dome našli stovky tiel, v taškách, pohároch a podobne. Brala si ich domov. Máme inšpekcie pre všetko možné, reštaurácie, služby, ale nie pre potratové zariadenia. 

K téme:
Mať deti je zlo alebo čo je Planned Parenthood Zdieľať

Na Slovensko ste prišli podporiť Národný pochod za život, u nás tretí v poradí. Vo Washingtone D. C. sa organizuje každoročne už roky. Vidíte zmysel v takýchto pochodoch? 

Zvyknem žartovať, že som tam jedna z najstarších osôb, lebo vekový priemer na pochode vo Washingtone je možno 21 rokov. Chodí tam množstvo stredoškolákov a vysokoškolákov, je to akcia plná energie. Ľudia sa nadchnú, a to je tiež nesmierne dôležité. 

Na čo by malo pro-life hnutie klásť väčší dôraz – na legislatívnu zmenu alebo presviedčanie ľudí?

Oboje. Musíme sa snažiť o zmenu zákonov, ale aj o pomoc ženám a tiež o zmenu verejnej mienky, čo sa dnes nedá bez prítomnosti na sociálnych sieťach. 

Často zaznieva výhrada, že pro-life ľudia používajú biblické argumenty? Je náročnejšie hovoriť o potratoch bez náboženského slovníka? 

Pre mňa nie. Buď ste pro-life, pretože ste veriaci a pozeráte sa na život, ktorý je stvorený na Boží obraz. Alebo ste pro-life z vedeckého dôvodu. Pretože aj veda podporuje život. Stačí sa pozrieť do základných kníh o embryológii a fyziológii a obe hovoria, že život sa začína počatím. Či ste veriaci alebo na to idete racionálne, vedecky, mali by ste prísť k rovnakému záveru. 

Našli ste na vašom období v Planned Parenthood aj niečo pozitívne? 

(Ticho) Nikdy by som tam nezačala pracovať, ak by som vyrastala v kresťanskej rodine. Myslím si však, že Boh môže všetky moje zlé rozhodnutia použiť na dobré, a ak môžem teraz aspoň jednému človeku pomôcť k pravde, tak to celé malo zmysel. 

Bola som raz na duchovných cvičeniach pre bývalých pracovníkov potratárskych zariadení. Mali sme tam povedať, koľko potratov sme urobili alebo pri koľkých sme nejakým spôsobom pomáhali. Ja som však nemohla uviesť tento údaj, lebo ich bolo toľko, také obrovské číslo. No verím, že Boh ma môže teraz použiť na dobré veci. 

Foto: Andrej Lojan

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo