The Show Must Go On

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
The Show Must Go On

Giuseppe Conte (vpravo) s lídrom Hnutia piatich hviezd (M5S) Luigiom Di Maiom. Foto TASR/AP

Ponížený Salvini, chameleón Conte a návrat starej ľavicovej kasty.

Matteo Salvini, od minulého leta najmocnejší muž talianskej politiky, mimoriadne talentovaný marketér, ktorému tlieskali nadšené davy na uliciach, kamkoľvek sa pohol, jednoducho „il grande Matteo“, „Il Capitano“, sa toto leto ukázal ako pomerne priemerný politik.

V prvej polovici augusta vyvolal vládnu krízu, keď na vrchole dovolenkovej sezóny aj popularity svojej Ligy vypovedal koalíciu s Hnutím piatich hviezd (M5S, Movimento 5 Stelle). Salvini vtedy vyhlásil, že s M5S sa nedá vládnuť, lebo odmieta dôležité infraštruktúrne projekty, znižovanie daní a ďalšie reformy, preto sú nevyhnutné predčasné voľby v októbri. Po nich je pripravený konečne prevziať „pieni poteri“ (plnú moc) od talianskeho ľudu a naordinovať krajine jedinečnú kúru.

Lenže minister vnútra sa so siláckymi vyhláseniami čoskoro zosmiešnil. Pre M5S by znamenali predčasné voľby neodvratnú porážku, preto vcelku pochopiteľne zaúradoval pud sebazáchovy – túto stredu sa päťhviezdičkári na čele s vicepremiérom Luigim di Maiom dohodli s doterajším úhlavným nepriateľom, ľavicovou Demokratickou stranou (PD, Partito Democratico), že vytvoria novú koaličnú vládu.

Málokto síce verí, že M5S a PD vydržia vládnuť až do roka 2023, keď sa končí funkčné obdobie parlamentu (Taliani majú päťročný volebný cyklus), na druhej strane spoločný odpor aj strach zo Salviniho je nateraz dostatočným tmelom, aby sa zrekonštruovaná vláda nerozpadla v priebehu pár mesiacov.

Talianska augustová kríza, ktorej vyústeniu sa tešia najmä v Bruseli, Berlíne a Paríži, sa tak vyvinula na ozajstnú politickú komédiu s viacerými absurdnými zápletkami.

Tri obrazy talianskej letnej komédie

Obraz prvý: Salvini najskôr vypäl hruď ako budúci samovládca Talianska, no keď po rozbití vlády zistil, aké procesy vyvolal, v panike prišiel žiadať Luigiho di Maia, či si to predsa len nerozmyslí a nebudú v spoločnej vláde ďalej pokračovať, akoby sa nič nestalo. Liga by mu vraj garantovala miesto premiéra, odkiaľ by di Maio vytlačil nadstraníckeho právnika Giuseppe Conteho. Salviniho ponuka však nebola mazaným úskokom, ale už len čistým zúfalstvom – aj keby ju polichotený di Maio prijal, už zďaleka nie je pánom vo svojom dome, ale len trpeným lídrom svojho hnutia, ktoré by mu takú ponuku nedovolilo prijať.

Ponížený Salvini medzitým spustil novú kanonádu proti vznikajúcej vláde M5S a PD, každý deň opakuje, že ide o akýsi puč proti väčšine Talianov, orchestrovaný zo zahraničia, že to, čo vzniká, nie je nič iné než „il governo delle poltrone“ (vláda teplých flekov). Ako hlásia prieskumné agentúry, osobné preferencie Salviniho v priebehu augusta prudko padli, Liga však napriek poklesu ostáva najsilnejšou stranou.

Obraz druhý: Luigi di Maio ešte v júli vyhlasoval, že M5S nechce mať nič spoločné s Demokratickou stranou, lebo je to strana, ktorá kradne rodičom deti. Narážal tým na škandál z mestečka Bibbiano, kde miestne úrady, ovládané PD, odoberali pod rôznymi zámienkami deti z chudobných rodín a zverovali ich do starostlivosti okrem iného aj homosexuálnym párom (viac v tomto texte).

Pre päťhviezdičkárov bola PD vždy synonymom toho najhoršieho: zradcom skutočne ľavicových hodnôt, stranou skorumpovanej vládnej kasty, ktorá podhodila krajinu Merkelovej, nenažratým bankárom a mafiánom všetkých odrôd, „nádobou tekutých sračiek“ (ako to vyjadril Beppe Grillo, prvý líder M5S) a takto by sa dalo pokračovať – ak by sme to mali pripodobniť k slovenskej realite, vzájomný vzťah medzi M5S a PD je asi taký vrelý ako medzi Matovičovým OĽaNO a Smerom.

Teraz však stačilo pár dní a M5S sa dohodli s PD na novej vláde pod rovnakým premiérom Contem. A to si ešte Luigi di Maio počas prebiehajúcich rokovaní stihol odskočiť na celý deň na pláž, vypnúť si telefón a fotkami v plavkách zásobovať fanklub na facebooku.

Obraz tretí: Giuseppe Conte bol ešte minulý rok na jar celkom neznámym advokátom, ktorého nepoznali ani zasvätenejší politickí komentátori. M5S ho vytiahli za premiéra spoločnej vlády s Ligou, Conte bol vo vláde len lavírujúcim štatistom, keďže tón udával Matteo Salvini. Jeho skutočnú pozíciu najlepšie ilustroval novinármi odpočutý rozhovor s Angelou Merkelovou, Conte sa kancelárke sprisahanecky sťažoval, aké to má ťažké so Salvinim v otázke migrantov, ale aj s M5S, ktoré je síce už priateľské k Nemecku, ale je proti Francúzsku, kým Salvini je proti všetkým. Conte sa však ukázal ako mazaný diplomat, zjavne dobre vedel poklonkovať aj Donaldovi Trumpovi, ktorý si ho tak obľúbil, že teraz hodil cez palubu svojho ideového spojenca Salviniho a hneď ocenil, že „veľmi talentovaný“ Conte bude ďalej pokračovať ako premiér novej vlády.

Conte je momentálne najzdatnejším chameleónom európskej politiky: najskôr v čele populistickej vlády Ligy a M5S ohlasoval novú epochu, v ktorej sa bude robiť skutočná politika pre obyčajných ľudí, nie tak, ako to robili tradičné strany. Teraz ako miláčik Bruselu, Berlína aj Washingtonu zas hovorí, že s Ligou už nemožno nikdy vládnuť (hoci to nebol on, kto pôvodne nechcel vládnuť so Salvinim, ale Salvini, ktorý ukončil vládu) a novú epochu po lúsknutí prstom strieda vláda s predstaviteľmi tradičného establišmentu. 

Ako napísal Marco Damilano, šéfredaktor ľavicového týždenníka l´Espresso, Conte je premiérom, ktorého zaujíma „moc pre moc, je ľahostajný voči ideám a rozdielom, ktoré sú soľou politiky. (…) Vďaka svojim medzinárodným aj vnútrotalianskym sponzorom, ktorých počet z hodiny na hodinu tak narastá, sa Conte stane prvým premiérom histórie tejto republiky, ktorý bude viesť vlády opačných farieb“.

Demokratická strana si dala ako podmienku koalície s M5S radikálny obrat v ekonomickej či migračnej politike. Na druhej strane, Hnutie piatich hviezd ešte stále v princípe podporuje Salviniho migračnú politiku, hoci nepoužíva brutálnu Salviniho rétoriku. Aj tento mesiac dvaja príslušní ministri M5S podpisovali dekréty Salviniho ako ministra vnútra, ktorými zakázal vstup lodí mimovládok do talianskych prístavov.

M5S teda potrebuje uhájiť v novej vláde s ľavicou čo najviac zo Salviniho najpopulárnejších politík, už len preto, aby nesplynuli s nenávidenou PD, čo by bol definitívny koniec tohto populistického hnutia.

Aj preto je možné, že životnosť vlády Conte II. nebude oveľa dlhšia než Conteho I. Ponížený Matteo Salvini už vyráža po celej krajine burcovať Talianov proti novej vláde - a verí, že Tiberom nepretečie až toľko vody, kým sa vráti ako bumerang.  

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo