Päťdesiat odtieňov sivej nie je o romantike

Je nad slnko jasnejšie, že keď vypočítavé filmové štúdiá uvádzajú okolo Vianoc vianočné filmy, na Valentína sa rozhodnú uviesť... Päťdesiat odtieňov sivej.

Samozrejme, jasné to nie je, ani by to jasné byť nemalo. Nech už sa po odovzdaní kvetov a bonboniér a po konzumácii večere pri sviečkach udeje za zatvorenými dverami čokoľvek, zo všetkých víkendov je práve tento venovaný romantike, nie chlipnosti či (v prípade 50 odtieňov) spojeniu romantického filmu s pornografiou.

V tejto sfilmovanej knihe totiž o romantiku nejde. V bežných príkladoch tohto žánru na začiatku možno hrdina o sebe povie, podobne ako „hrdina“ 50 odtieňov, že „on na srdiečka a kvety nie je”. To sa však na ďalších stránkach zmení. (Poznámka: informácie o deji a o uvedení filmu mám z Wikipédie a z filmových stránok.)

Pre tých z vás, ktorí ste, pochopiteľne, vypli, keď sa vo vašej prítomnosti začalo hovoriť o 50 odtieňoch, je táto kniha chlipný tanček okolo sveta zväzovania a dominancie či sadomasochizmu, ktorý sa snaží, aby aj vlk zostal sýty, aj ovca celá. Hrdinka Anna spozná na prvý pohľad typického lacného romantického hrdinu, pohľadného, bohatého, tajomného a pocíti k nemu silnú príťažlivosť.

"V tejto sfilmovanej knihe o romantiku nejde. Film zaraďuje pornografickú úchylku do stredného prúdu a naša spoločnosť tak klesá ešte hlbšie pri útoku na detskú nevinnosť."

Zdieľať

Jeho tajomná stránka sa trochu vyjasní, keď sa dozvie o jeho sexuálnych preferenciách, no ich rozličné chute vytvoria medzi nimi prekážku, ktorú sa Anna nakoniec pokúsi prekonať. Následne si uvedomí, že ich vzťah nebude fungovať. Z diskusií sa zdá, že kniha vyznieva trochu ako Danielle Steelová v kostýme od Markíza de Sade.

Vzhľadom na hlbokú degradáciu našej kultúry by niečo takéto nemuselo vyvolať nijaké zvláštne znepokojenie. Napokon, boli tu už predsa aj perverznejšie knihy či filmy. Okrem toho všetci vieme, že porno na internete zvádza a zotročuje len v Spojených štátoch milióny jeho konzumentov.

Nejde však o to, že by 50 odtieňov posunulo hranicu tvrdej pornografie, ale že vytvára príjemnú, zdanlivo bezpečnú superdiaľnicu, po ktorej sa dá týmto strašným územím pohodlne prejsť. Opekňuje zvrátené a hriešne heterosexuálne vzťahy a zaraďuje ich tak do stredného prúdu (podobne ako máme niekoľko rokov možnosť vidieť, aj keď nie až tak natvrdo, ako hlavné médiá opekňujú a tým zaraďujú do stredného prúdu zvrátené a objektívne hriešne homosexuálne vzťahy).

A keď zaraďuje do stredného prúdu túto konkrétnu úchylku, naša spoločnosť klesá ešte hlbšie (dá sa ísť ešte nižšie na tomto rebríku do pekla?) pri útoku na detskú nevinnosť.

Na jednej strane je dnes ťažké ubrániť sa dojmu, že je už jedno, kam hlbšie klesneme. Niežeby nezáležalo na nevinnosti našich detí, ale slová a obrázky, ktoré sú všade okolo nich v televízii a na internete, sú už dnes také názorné, exploatujúce, sebaadorujúce, tolerantné k perverznosti a udupávajúce prirodzenú ľudskú túžbu po celoživotnej, plodnej a sebadarujúcej láske vloženej do sľubov – skrátka, také zvrátené – že je len ťažké pochopiť, čo by ešte mohla vykonať reklama na Päťdesiat odtieňov.

No i tak ma striasa pri pomyslení, aký rozhovor by sa mohol začať otázkou „Mami, o čom je 50 odtieňov sivej?“

Všeobecná dostupnosť stále hlbších vrstiev sexuálne explicitného a perverzného materiálu ide ruka v ruke s rastúcou toleranciou voči inej kategórii explicitného a svedomie otupujúceho materiálu: zobrazovaniu násilia v akčných filmoch, televíznych seriáloch a počítačových hrách. Obzvlášť znepokojivé sú stále krvavejšie zobrazenia mučenia, často obhajované v mene „realizmu“. S pornografiou majú spoločné to, že pre rovnaký účinok je potrebné ísť stále ďalej.

"Dnes sú obzvlášť znepokojivé stále krvavejšie zobrazenia mučenia, často obhajované v mene 'realizmu'. S pornografiou majú spoločné to, že pre rovnaký účinok je potrebné ísť stále ďalej."

Zdieľať

Pripomína mi to príbeh z neskorého obdobia rímskej ríše, ktorý rozpráva sv. Augustín o svojom priateľovi závislom od krvilačnosti vzbudzovanej sledovaním gladiátorských zápasov. V tom čase to bola tiež „vážená“ závislosť, ktorú si mohol človek vychutnávať na verejnosti v dave divákov. Vážnosť však hrám v Koloseu nezabránila, aby ničili charakter divákov a odľudšťovali tých, čo boli v aréne.

Zdá sa až nemožné formulovať účinnú odpoveď na akýkoľvek či nebodaj každý prípad špinavej vlny, ktorá hrozí, že nás napokon celkom zaplaví. Na tých, čo sú morálne a nábožensky niekde inde než naša kultúra, sa už dnes pozerá ako na dinosaurov, ktorých treba ignorovať, či ako na terče posmechu, ktoré treba výsmechom zahnať do bezvýznamnosti.

Ako čo i len začať vytvárať pre mladých ľudí zdravší a menej zvrátený svet, v ktorom sa síce muži a ženy navzájom priťahujú, ale sú aj ochotní rešpektovať jeden druhého aj seba samého, uznávať Božie ciele, ctiť celoživotné záväzky, skrývať intímnu a súkromnú oblasť a radovať sa z plodnosti ľudského tela?

Jednou z ciest, ako sprístupniť túto víziu, je nedávna kniha Anthonyho Esolena Obrana manželstva (Defending Marriage), ktorá živo popisuje objektívnu realitu dobra, pravdy a krásy v manželskom a rodinnom živote.

50 odtieňov sivej? Pravdupovediac, ak máme spočítať, koľkými spôsobmi sa dnes na nás valia útoky proti dobru, pravde a kráse, „volajú sa pluk“. Tento rok prichádza pôst presne načas: je to čas na trochu popola a vrecoviny za našu smrteľne hriešnu a pomýlenú kultúru.

Ellen Wilson Fielding
Autorka je zástupkyňou šéfredaktora pro-life časopisu Human Life Review, žije v Marylande, USA.

Pôvodný text: “50 Shades” on Valentine’s Day, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo