Za Mirom Kusým

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Za Mirom Kusým

Foto: MTI/Janos Marjai/TASR

Kusý a jeho generační druhovia zanechali po sebe intelektuálnu a osudovú výzvu.

Zomrel Miroslav Kusý. Odišiel s ním posledný ľavicový klasik. Ľavicovým klasikom sa stal svojimi životnými a intelektuálnymi osudmi. Svojimi osudmi preklenul vzostup a pád ľavice ako politického systému, ale preklenul tak, že urobil z ľavice, z jej vzostupu aj pádu legitímny historický jav. Jej legitímnosť vedel intelektuálne reflektovať a vyjadriť a svojím životom potvrdiť.

U Kusých sa v normalizačnom období schádzali raz týždenne skôr vylúčení straníci na tzv. šachové večierky. Naozaj hrali šach a popri tom diskutovali o udalostiach okolo seba, v štáte aj mimo štátu. Popíjalo sa víno, ktoré Miro naprešoval z paberkového hrozna z vinohradov okolo Bratislavy. Niekedy začiatkom 80. rokov sme začali prichádzať na tieto večierky aj František Mikloško a ja, najmä keď bolo potrebné dohovoriť spoločné disidentské akcie.

My s Mikloškom sme prichádzali z iného duchovného prostredia a došlo aj na otázky, ako a prečo sa pridali k ľavici, keď sa ľavica dopúšťala odsúdeniahodných činov. Odpoveď znela, že v ľavici, konkrétne v komunistickej strane, videli nástroj na odstránenie spoločenských nešvárov a iný nástroj nevideli. Azda aj na zaručenie bezpečnosti štátu, ale o tom sa veľa nerozprávalo. Na rozdiel od mnohých iných, ich oči a svedomie zostali otvorené. Ako mladí študenti a akademici videli zločiny, ktoré sa v 50. rokoch diali. Viedlo ich to k premýšľaniu a vytváraniu predpokladov pre vnútorný prerod systému, nie k opusteniu systému. Tak sa zrodila politika 68. roku. Ale tzv. Pražská jar ukázala, že komunizmus nebol len intelektuálnym a akademickým systémom, ukázala, že bol najmä geopolitickým systémom.

Účastníkov šachových večierkov, Mira Kusého, Milana Šimečku staršieho, Júliusa Strinku, Jozefa Jablonického, vylúčili zo strany a vyhodili z akademických zamestnaní. Mira Kusého vyhodili zo školy, kde učil, ale najskôr mohol pracovať v Univerzitnej knižnici. Potom prišla Charta 77 a on ju podpísal. Potom už mohol pracovať len ako robotník. Pracoval a niekedy nám rozprával celkom zábavné príhody z robotníckeho života, videného očami univerzitného profesora. Ako robotník získal slobodu, ktorú dovtedy nemal. Mohol písať presne, čo si myslel, pretože režim mu v tom už vtedy nemal ako zabrániť. Začal písať úvahy pre Rádio Slobodná Európa a boli to úvahy znalca systému zvnútra aj zvonka. Vlastne systém predsa mal ako mu v písaní zabrániť. Najskôr bol zatknutý spolu s Milanom Šimečkom starším, svojím intelektuálnym aj politickým kolegom, neskôr v rámci Bratislavskej päťky, čiže spoločenstva prevažne kresťanského, hoci on svoju ideovú príslušnosť nezmenil. Ale bol schopný prijímať iné podnety, zaoberať sa nimi a ísť s nimi potrebný kus cesty. Nie všetci boli toho schopní.

November 89 ho zastihol ako plnokrvného disidenta. Zúčastňoval sa za Verejnosť proti násiliu porád v pražskom divadle Laterna magica, dostal sa aj do federálnej vlády. Ale ukázalo sa, že najprirodzenejším prostredím bolo pre neho akademické prostredie. Po prvých slobodných voľbách sa vrátil do Bratislavy najskôr ako rektor Univerzity Komenského, potom ako spoluzakladateľ a prednášateľ politológie. Opäť, poznal politiku zo všetkých strán. Študenti sa mohli z jeho prednášok dozvedieť, nakoľko je politika založená na racionálnom zvážení prostredia a nakoľko na pohybe svetových geopolitických síl, ktoré sa v malom štáte prejavia ako osud. Akoby poučenie z vlastných životných osudov pretavil do osobitného záujmu o ľudské práva. Mirovu interpretáciu ľudských práv by som nazval ľavicovo-liberálnou. Svojimi článkami a prednáškami dokazoval, že práve takáto interpretácia je legitímna.

Miroslav Kusý zomrel. Nasledoval Milana Šimečku st., Júliusa Strinku, Jozefa Jablonického. Zoskupenie, ktoré zanechalo za sebou intelektuálnu a osudovú výzvu. Kto na ňu, kedy a ako bude musieť odpovedať?

Teraz aj potom nech Miroslav Kusý odpočíva v pokoji.   

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo