Odpoveď Martinovi Leidenfrostovi Aj môj zážitok z väzenia je dôkazom, že modlitba prináša ovocie

Na konci tohto textu sa pokúsim o odpoveď, ale predtým ponúknem osobnú skúsenosť. V rodine sme sa modlili (aj sa modlíme) ruženec, ale skôr zriedkavo a častejšie len jeden desiatok. V auguste 1989 ma zatkla ŠtB a bol som vo väzení do 25. novembra 1989. Na cele som pocítil potrebu modliť sa ruženec, ale nepamätal som si mnoho tajomstiev. Cez obhajcu som odkázal manželke, aby mi poslala všetky tajomstvá. Každý večer som sa potom pomodlil jeden ruženec. Na cele sme boli obyčajne dvaja. Môj spoluväzeň videl, že sa asi modlím (modlil som sa potichu), a rešpektoval to.

Modlitba mi dodávala vo väzení pevnosť a odvahu. Malo to ešte jeden súvis. Pri prvom výsluchu som povedal vyšetrovateľovi, že nebudem odpovedať na otázky, kým nebudem mať na cele celé Sväté písmo. Vyšetrovateľ odpovedal, že on Sväté písmo nemá, ale nech mi ho pošle manželka. Opäť po obhajcovi som odkázal manželke, aby mi ho poslala, ale po jednom zväzku. Vtedy bolo „oficiálne“ na Slovensku vydané Sväté písmo (Starý aj Nový zákon) v štyroch zväzkoch. Každý zväzok som si dôkladne, čiže dosť pomaly prečítal a odkázal som manželke, aby mi poslala ďalší zväzok. Nikdy predtým ani potom som nemal čas prečítať si Sväté písmo tak dôkladne.

Mimochodom, je to veľmi zaujímavé čítanie aj len ako kniha. Čítanie Svätého písma (a posielanie po jednom zväzku) mi zabralo asi dva mesiace a celý ten čas som mal vierohodný dôvod odmietať vypovedať. To sa ukázalo ako veľmi dobré správanie, pretože vyšetrovateľ by každú vetu z mojej výpovede mohol vytrhnúť z kontextu a zneužiť pri výsluchu iných obvinených v kauze Bratislavská päťka.

Vyšetrovací a súdny spis môjho prípadu je stále v archíve Ústavu pamäti národa a moje výpovede pri opakovaných pokusoch vyšetrovateľa obsahujú jednu vetu: Ešte nemám kompletné Sväté písmo a odmietam vypovedať. Neskôr, po Novembri ’89, som sa dozvedel, že eštebáci si o mne hovorili, že som príliš sebavedomý. Nuž, nie je to práve „ružencové“ správanie, ale vtedy slúžilo dobrému účelu. Zážitok z väzenia je pre mňa dôkazom, že modlitba ruženca (vtedy v spojení s čítaním Svätého písma) prinesie ovocie, keď to človek naozaj potrebuje.

A teraz odpoveď na vašu výzvu. Každá modlitba smeruje k Bohu (respektíve v danom prípade k Panne Márii), nie k ľuďom v okolí. Preto otázka, prečo nie sme zaujímavejší, nie je na mieste. Niekde vo Svätom písme je poučenie, aby sme konali dobro, ale nespoliehali sa na zázraky. Predsa nemôžete vyžadovať, aby Boh ako odmenu za vaše modlenie sa ruženca urobil niečo mimoriadne a viditeľné.

To by bola iba zásada rímskeho práva do ut des, robím, aby si robil. Ale veď vaše ružence aj viditeľne pôsobia. Napísali ste zaujímavý článok. Máte desiatky komentov, v podstate pozitívnych, a ďalšie stovky alebo viac ľudí si ho prečítalo a zamyslelo sa. V súčasnom zeitgeiste ste ukázali odvahu priznať sa skôr radikálnejšie k základom európskej civilizácie. Vaše články pútajú pozornosť ľudí pozitívnym smerom. Na rozvoj vášho talentu nepochybne vplýva aj modlitba ruženca. Mali by ste pokračovať v modlitbe. Spolu s manželkou sa niekedy k vám v duchu pripojíme.