Za Miroslavom Kusým

Včera zomrel vo veku 87 rokov profesor Miroslav Kusý, politický väzeň a signatár Charty 77, člen bratislavskej päťky a ponovembrový rektor Univerzity Komenského, Kusý patril k VPN, do roku 1990 bol politickým súputníkom Milana Šimečku st., ich korešpondencia patrí do relatívne úzkej disidentskej knižnice. Hlásil sa k marxizmu, ale s rastúcim vekom to neznamenalo nič podstatné, určite nič čo by ho akokoľvek diskreditovalo, nijako sa to totiž neprenášalo do jeho písania či prednášania.

Profesor Kusý bol istý čas mojim učiteľom na Trnavskej univerzite, jeho meno a titul z hlbokých 60. rokov pomáhali garantovať politológiu najskôr v Bratislave, neskôr v Trnave celé roky po páde režime. Bol to veľmi úctivý pokojný muž, viac ako textami alebo myslením zostane v pamäti svojimi postojmi v zlomových okamihoch našich dejín, chyby z mladosti od konca 60. rokov odčiňoval svojim jednoznačným angažovaním proti totalitnému režimu.

Ak by som mal pripomenúť nejakú jeho výraznejšiu tému, bol to pokus vidieť konflikt medzi národným a občianskym princípom, čo svojho času vyvolalo širšiu diskusiu. Dnes ide o prekonanú tézu, ktorá by snaď ani nenašla nasledovníka (sám sa pre pár rokmi trochu nešťastne zaplietol s Andrejom Dankom), ale najmä ukážku, ako vyzerali staré spory a ako sa na ich pôdoryse rodili neskoršie politické spojenectvá. K profesorovi Kusému patrí, že nikdy neviedol spory na osobnej ad hominem úrovni, na to bol príliš vzdelaný a povahou džentlmen.

Kusý bol dôležitou postavou slovenského liberalizmu, mužom, ktorý stelesňoval omyly svojej generácie z počiatkov komunizmu, jej vytriezvenie a emancipáciu v 60. a 70. rokoch a odvážne postoje v ťažkých momentoch totality.

Nech odpočíva v pokoji!

Foto: Michal Svítok/TASR