Za Imrichom Kružliakom, velikánom slovenského exilu

Za Imrichom Kružliakom, velikánom slovenského exilu

Imrich Kružliak (1914 – 2019). Foto z roku 2002: Vladimír Benko/TASR

Príbeh nenapodobiteľnej generácie slovenského kultúrneho exilu.

Vo veku 104 rokov zomrel Imrich Kružliak. Završuje sa v ňom veľká kultúrna generácia slovenského exilu. S prichádzajúcim frontom v roku 1945, ale i neskôr, v materiálne i organizačne rozvrátenom prostredí Európy sa pustili mladí kultúrni pracovníci a umelci zo Slovenska do sveta. Jozef Cincík, Mikuláš Šprinc, Rudolf Dilong, Karol Strmeň a ďalší. Nikto z nich nevedel, kde vlastne skončí. V jedných topánkach, s batôžkom alebo kufríkom. Bola to cesta štvancov, ktorí sa museli stále skrývať, pretože každý, kto prichádzal zo Slovenska, bol podozrivý. Prvý vytúžený cieľ bol Rím Karola Sidora, potom Amerika, Kanada.

Bola to cesta štvancov, ktorí sa museli stále skrývať. O 20 rokov stojíme v úžase pred zázrakom. V Ríme stojí Ústav sv. Cyrila a Metoda, v Mníchove vysiela Slobodná Európa, vzniká Svetový kongres Slovákov, vychádzajú slovenské knihy, vzniká exilový časopis Horizont. Zdieľať

V krátkom čase prišla druhá vlna, rovnako riskantná a pre mnohých tragicky osudná. Ilegálny prechod cez hranice, najčastejšie cez rieku Moravu. A znovu do neznáma, nikým nečakaní. Andrej Žarnov, Gorazd Zvonický, Imrich Kružliak a iní.

Keď preskočíme čas o dvadsať rokov, stojíme v úžase pred zázrakom. V Ríme stojí Ústav sv. Cyrila a Metoda, v Mníchove vysiela už zabehnutý vysielač Slobodná Európa, v Amerike existujú slovenské literárne časopisy a združenia, vzniká Svetový kongres Slovákov, vychádzajú slovenské knihy, vzniká exilový časopis Horizont.

Slovenský povojnový exil nadviazal na slávu slovenského exilu zo začiatku 20. storočia a túto slávu dotiahol do výšky, ktorá, zdá sa, je už nepresiahnuteľná.

Imrich Kružliak bol spoluzakladateľom rádia Slobodná Európa. Bol za vrchstolom úvodnej tlačovej konferencie, ktorou toto rádio začalo vysielať, a potom bol dlhoročným šéfredaktorom slovenského kultúrneho vysielania.

Imrich Kružliak bol dvadsať rokov šéfredaktorom slovenského exilového časopisu Horizont. Tento časopis bol ohnivkom Slovákov roztrúsených po celom svete. V čase komunizmu sa mi tento časopis občas dostal cez Jána Čarnogurského do rúk. Horizont bol slovenský, mal slovenskú dušu, a bol európsky.

Národná pamäť Slovenska nemôže existovať bez toho všetkého, čo táto generácia v popredí s Imrichom Kružliakom vykonala pre slovenskú kultúru a duchovnosť. Zdieľať

Imrich Kružliak bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí. Kružliak, Šprinc, Dilong, Strmeň, Žarnov, Zvonický, to bola hviezdna generácia básnikov, spisovateľov, publicistov v zahraničí. Sme radi, že za pomoci vydavateľov Petra Chalupu a manželov Smolíkovcov, pod vedením profesora Júliusa Pašteku sa podarilo po novembri 1989 vydať na Slovensku takmer celé ich dielo.

Národná pamäť Slovenska nemôže existovať bez toho všetkého, čo táto generácia v popredí s Imrichom Kružliakom vykonala pre slovenskú kultúru a duchovnosť. Dejiny Slovenska sú dejinami ľudí, ktorí žili, tvorili a pracovali doma, ale sú rovnako dejinami ľudí, ktorí žili v cudzine, ale mali slovenské srdce a vytvárali pre Slovensko i svet nespochybniteľné hodnoty.

Imrich Kružliak s vydavateľom Petrom Chalupom (vľavo) a Františkom Mikloškom. Foto: archív autora

Slovenský exil, jeho kultúrny, náboženský a politický prínos pre domovinu sa zavŕšil pádom komunizmu. Tu sa začína druhé, často smutnejšie pokračovanie jeho príbehu na Slovensku. Ľudia, ktorí celý život pracovali pre Slovensko, po páde komunizmu sa na Slovensku nevedeli alebo nemohli uplatniť. Možno bola na príčine úplne iná životná skúsenosť týchto ľudí, ktorí prežili svoj dospelý život v slobodnom svete, ako skúsenosť Slovákov z komunistickej éry. Možno v tom bola ich netrpezlivosť, možno neznalosť domáceho prostredia, možno neprajnosť, podozrievavosť a závisť slovenského prostredia, ale na Slovensku nakoniec neboli prijatí.

Niektorí, ako František Braxátor, Jožko Šrámek alebo Anton Hlinka, skoro zomreli. Iní, ako arcibiskup Hrušovský, odišli radšej do vatikánskej diplomacie. Ostatní sa väčšinou vrátili do krajín, kde žili, a odtiaľ potom pôsobili smerom k Slovensku.

Dejiny Slovenska sú dejinami ľudí, ktorí žili, tvorili a pracovali doma, ale sú rovnako dejinami ľudí, ktorí žili v cudzine, ale mali slovenské srdce a vytvárali pre Slovensko i svet nespochybniteľné hodnoty. Zdieľať

Imrich Kružliak má v životopise, že bol poradcom prezidenta Michala Kováča, má najvyššie štátne vyznamenanie Slovenskej republiky, ale raz som ho stretol na Námestí SNP v Bratislave a on mi povedal, že tu na Slovensku už nemá kde svoje myšlienky a články publikovať. Rovnaký osud stretol ľudí z exilu v Čechách, v Poľsku i v Maďarsku. Tých štyridsať rokov komunizmu vyoralo omnoho hlbšiu priepasť medzi nami a slobodným svetom, ako sme si mohli myslieť.

Vždy keď som bol v Mníchove, navštívil som rád Imricha Kružliaka v Unterhachingu. Pozval ma v roku 2014 na oslavu svojej storočnice, ktorú mu pripravili Slováci žijúci v Mníchove. Naposledy som ho v Unterhachingu navštívil v júni 2018 v prítomnosti slovenského generálneho konzula v Mníchove Jána Voderadského, filmového producenta slovenského pôvodu Jána Mojta a lekárky Beatrix Jakubička.

Raz som sa v Bratislave rozprával s jeho manželkou, bývalou čelistkou v Slovenskej filharmónii. Hovoril som jej, ako Imrich, tento rodený Detvanec, stále dobre vyzerá. A ona povedala: „Ach Imriško, ten bude ešte dlho žiť.“ Imrich Kružliak sa dožil 104 rokov. Prežil nielen svoju manželku, ale i svoje dve deti. 2. februára sa nakoniec naplnil aj jeho život.

Imrich Kružliak, verný Slovák a Európan. Americký štátny občan. Priateľ nielen významných nemeckých politikov 20. storočia, ale i náš. S úctou, vďakou a pietou prijímame správu o jeho smrti.

Imriško, Svetlo večné nech ti svieti! Odpočívaj v pokoji!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo