Naše cirkevné školy dostali oveľa menej žiakov, než žiadali

Naše cirkevné školy dostali oveľa menej žiakov, než žiadali

Foto: archív Peter Buranský

Ide o diskrimináciu cirkevných škôl, hovorí v rozhovore riaditeľ Diecézneho školského úradu Biskupstva Nitra Peter Buranský.

Cirkevné stredné školy v Nitrianskej diecéze a nielen tam, budú mať v budúcom školskom roku oveľa menej žiakov ako v tomto roku. Rozhodol o tom Nitriansky samosprávny kraj, keďže po novom o počtoch žiakov rozhodujú jednotlivé VÚC. Podľa Petra Buranského z Biskupského úradu Nitra ide o jasné obmedzenie slobody rodičov na výber školy. Podľa neho ide o konflikt záujmov, že VÚC ako zriaďovateľ škôl rozhoduje o prideľovaní počtu žiakov druhému zriaďovateľovi. 

Cirkevné gymnáziá a stredné školy, ktorých zriaďovateľom je Nitrianske biskupstvo, čakajú v budúcom školskom roku problémy. Vyššie územné celky rozhodli o radikálnom znižovaní počtu žiakov na stredných školách, o najväčší počet žiakov prišli práve cirkevné školy.  Čo sa udialo?

To, čo sa deje so strednými školami a gymnáziami, je dôsledkom septembrovej novelizácie zákona, ktorá prináša vyšším územným celkom právomoc rozhodovať o počte žiakov v škole. Doteraz zákon dával samosprávnym krajom moc určovať počet tried.

Ministerstvo školstva určilo celkový počet žiakov pre stredné školy a gymnáziá pre daný územný celok a toto číslo sa nesmelo prekročiť.

Všetky VÚC sú tiež zriaďovateľmi škôl, a teda školy iných zriaďovateľov, cirkevné či súkromné školy, sú vnímané ako konkurencia. Preto si myslíme, že samotné prideľovanie žiakov jednotlivým školám na Slovensku dopadlo tak, ako dopadlo.

Ako to teda dopadlo vo vašom prípade?

V rámci Nitrianskeho biskupstva, na ktorého území sú dva vyššie územné celky, nitriansky a trenčiansky, máme ako zriaďovateľ štyri stredné školy vrátane gymnázia. Pre tieto školy sme žiadali celkovo 400 žiakov. Bola to naša požiadavka, ktorá vychádzala z predchádzajúcich rokov. Je to reálny stav podľa záujmu o školy.

Žiadali ste 400 žiakov, koľko vám nakoniec pridelili?

Len 242 žiakov, čiže 60,5 percenta z toho, čo sme žiadali.

Dopadli podobne aj gymnáziá či stredné školy, ktoré na vašom území zriaďujú rehole?

Máme v Nitre a Trenčíne gymnáziá, ktorých zriaďovateľom je rehoľa piaristov a podľa mojich poznatkov dopadli podobne.

Odvolali ste sa po tom, čo boli tieto čísla koncom novembra zverejnené?

Určite sa v niektorých prípadoch odvoláme, zákonná lehota na odvolanie je tridsať dní.

Čo to bude znamenať pre vaše školy, ak s odvolaním neuspejete?

Na jednej strane počujeme argumentáciu, že  „znížili sme počet študentov na všetkých školách rovnako bez rozlišovania medzi  zriaďovateľmi škôl“.  Na druhej strane je v tom háčik. Pripomína to socialistickú spravodlivosť – všetkým rovnako. Tu nemožno chcieť konať rovnako, tu treba konať spravodlivo!

Rozdiel je v tom, že ak znížia počet žiakov o desať miest v štátnej škole, kde majú päť tried po dvadsať žiakov, tá škola to ani nepocíti. Ak však znížia počet žiakov o desať na cirkevnej škole, ktorá má dve triedy po dvadsať žiakov, je to takmer likvidačné. Znížili rovnako, ale nie spravodlivo.

Pripomína to socialistickú spravodlivosť – všetkým rovnako. Zdieľať

Jediné spravodlivé riešenie by azda bolo – ak vôbec – znižovať počet žiakov percentuálne, a nie numericky. Lenže jedným dychom je potrebné kategoricky zdôrazniť, že neexistuje dôvod, prečo by mal štát priamo či sprostredkovane cez samosprávne územné celky určovať počet žiakov jednotlivým školám, a nie iba rámcový počet pre určitý druh škôl.

Napríklad pre osemročné gymnáziá by štát určil na území danej župy počet žiakov a konkrétnu školu by si vybral žiak, respektíve rodič slobodne. Preto žiadame, aby bolo rodičom ponechané elementárne právo rozhodovať o výbere školy pre ich dieťa.

To znamená, že musíte rušiť potenciálnych záujemcov?

To znamená, že ak máme dve triedy po dvadsať žiakov, z ktorých nám desať zoberú, zostane iba jedna trieda. Uvediem iný príklad. Škola dostane do triedy prvého ročníka na školský rok 2019/20 sedemnásť žiakov, čo je podľa zákona minimálny počet žiakov v triede. Žiak sa však presťahuje s rodičmi na druhý koniec krajiny, čo je v dnešnej dobe bežná vec, a škola musí túto triedu rozpustiť.

Neodzrkadľujú nižšie kvóty na žiakov aj reálnu demografiu, že každým rokom máte menej žiakov?

Samozrejme, že demografický problém existuje. Ale veď štát zaplatí v celoštátnom meradle normatív vždy iba na taký počet žiakov, ktorí reálne do prvého ročníka nastúpia. Takže diktovanie počtu žiakov jednotlivým školám nemá s demografiou nič spoločné. Tu sa však zabúda, že štát hovorí o snahe skvalitňovať školstvo a pritom urobí krok späť tým, že obmedzuje súťaž kvality medzi školami.

Pretože ak dostaneme nariadenie, že budeme podľa prídelu môcť prijať do prvého ročníka napríklad dvadsaťštyri študentov a pritom budeme mať stopäťdesiat kvalitných záujemcov o našu školu, my tú kvótu jednoducho nezmeníme, hoci ide proti princípu slobodného výberu školy zo strany žiaka a rodiča.

Žiadame, aby bolo rodičom ponechané elementárne právo rozhodovať o výbere školy pre ich dieťa. Zdieľať

A rodičia sa budú hnevať, prečo škola neprijíma viac, keď je o ňu záujem. No my nemôžeme!

Treba zmeniť filozofiu, ak je predsa škola kvalitná, treba jej nechať slobodu, aby si rodič alebo žiak mohli vybrať. Samozrejme, nejaký rámec musí byť, lebo nemôžu ísť všetci študovať na gymnáziá. Ale ak sa už študent rozhoduje pre konkrétny typ školy, či pôjde na strednú odbornú školu na ulici xy alebo na ulici yz, to je už rozhodnutie študenta, respektíve rodiča. Štát tým netratí a nepriamo sa zvyšuje kvalita.

Tu sa stratil demokratický prvok, stratila sa slobodná voľba alternatívy. Zo strany ministerstva školstva počúvame, ako je nám príkladom fínsky vzdelávací model. Ten je však postavený na kvalite, teda ak je škola kvalitná, tak sa nemusí báť, žeby nemala dosť študentov. Ak je nekvalitná, zanikne.

Ako problém preto vidíte to, že o počte žiakov rozhoduje VÚC, ktorý sám zriaďuje stredné školy, a teda môže v súťaži uprednostniť svoje školy?

Ak jeden zriaďovateľ rozhoduje o druhom zriaďovateľovi, ako inak to môžeme chápať? Veď to je konflikt záujmov. To spochybňuje základný princíp súťaže.

Čo by bolo podľa vás ideálne riešenie, kto by mal rozhodovať o počtoch žiakov, keď nie VÚC?

Už dlho sa diskutuje o tom, že by to bolo lepšie vrátiť späť do kompetencie štátu. Ministerstvo školstva nie je zriaďovateľom, takže je tam predpoklad vyššej objektivity.

Máte pocit, že ide zo strany VÚC o zámer, keď sú najväčšími obeťami tohto systému cirkevné a súkromné školy?

Tu nejde o  pocit, ale o čísla, ktoré nepustia. Máme vyššie územné celky, kde sa správali kompetentní korektne a patrí im vďaka, a máme také, kde rozhodli nekorektne. Zrejme to závisí od ľudského faktora. Ako vidíme v rámci Slovenska, je to veľmi krehké meradlo.

Zdá sa, že sa zmenila paradigma alternatívneho školstva.

Tu sa stratil demokratický prvok, stratila sa slobodná voľba alternatívy. Zdieľať

Zmysel  alternatívneho školstva  spočíva v tom, že napríklad rodič si môže za rovnakých podmienok vybrať možnosť B,C i D, a nielen A. My sme sa v rovnoprávnosti cirkevného školstva ako spravodlivej a ústavou zaručenej alternatívy dostali do pozície nechceného dieťaťa. 

Ignorovaním pôvodného zmyslu cirkevného školstva sú naše školy často vnímané ako nadbytočné či azda ako veľká konkurencia. A zdá sa, akoby narastal po tridsiatich rokoch vplyv akejsi verzie neomarxizmu s jeho teóriou triedneho boja, v ktorej hrozí, že cirkevné školstvo sa bude  – a to celkom bezdôvodne – vnímať ako prejav prítomnosti triedneho nepriateľa. Dúfam, že toto nie je zámer, lebo ak áno, tak naša spoločnosť ide zlým smerom.

Bolo by pre vás riešením, keby VÚC nerozhodovala o počtoch žiakov, ale o percentách, ktoré jednotlivé školy dostanú?

Mali by sme celkovo prestať hovoriť o číslach a percentách, lebo tu ide o deti, o ľudí, ktorí majú rozum, slobodnú vôľu, talenty a nadanie. Princíp občianskej spoločnosti by sme mali aj v tejto oblasti rešpektovať. Navrhoval by som dať len rámcové kritériá smerom k typu škôl, ale samotný výber konkrétneho školského zariadenia by som ponechal slobodný.

Cirkevné školy, ktoré zriaďuje nitrianske biskupstvo, mali stále dosť záujemcov o štúdium?

Na našich školách máme stúpajúcu tendenciu, teda záujem prevyšuje naše možnosti.

Keď neuspejete s odvolaním a vaše počty žiakov sa znížia takmer o polovicu, čo to bude znamenať pre vaše školy?

Odpoviem príkladom. Zriadili sme novú strednú odbornú školu sv. Terézie z Lisieux v Bánovciach nad Bebravou. V prípade tejto školy sme žiadali o otvorenie dvoch tried s odbormi orientovanými na sociálne služby a dvoch tried technických odborov.  

Ignorovaním pôvodného zmyslu cirkevného školstva sú naše školy často vnímané ako nadbytočné či azda ako veľká konkurencia. Zdieľať

Máme podniky, ktoré sú ochotné ísť s nami do duálneho vzdelávania.

Paradoxne sme dostali 34 miest na sociálne odbory pre žiakov do prvého ročníka v školskom roku 2019/20 a do duálnych odborov biochemik mliekarenskej výroby a operátor odevnej výroby sme nedostali žiadne miesto. Teda je zrejmé, že administratívne nariadené zníženie počtu žiakov našich škôl je pre nás veľmi vážny problém.

Bude teda nové prerozdelenie žiakov pre niektoré cirkevné školy likvidačné?

Mám informácie v rámci Slovenska, že sú cirkevné školy, ktoré sa umiestňujú v rebríčkoch kvality na vrcholných priečkach a dostali minimum či dokonca žiadneho žiaka. A zrejme to bude aj pre niektoré školy likvidačné. To sa ešte uvidí.

Vy kritizujete už dlhšie aj diskriminačné financovanie cirkevných škôl. Čo vám prekáža najviac?

Školstvo je financované z daní každého z nás. VÚC dostávajú v rámci štátneho rozpočtu rovnaký finančný príspevok na žiaka strednej školy, nech by študent navštevoval štátnu, cirkevnú alebo súkromnú školu. Cirkev ako zriaďovateľ tento príspevok od štátu nedostáva, získava ho sprostredkovane od VÚC. A tu je časť financií zabrzdená.

V Nitrianskom samosprávnom kraji dostávame stopercentnú dotáciu, ale nie každá VÚC je takáto spravodlivá. Orgány miestnej či regionálnej samosprávy na tieto výhrady argumentujú, že sa to deje v zmysle platných zákonov. Len nikto nerieši, či ide aj o spravodlivé zákony pre všetkých občanov krajiny.

Zrejme to bude aj pre niektoré školy likvidačné. Zdieľať

Obdobne je to aj v prípade financovania základných škôl a školských zariadení mestami a obcami, ktoré sú prijímateľmi podielových daní od štátu. V týchto financiách je balík pre školstvo všetkých zriaďovateľov. Rodičia detí, ktoré chodia na cirkevné školy, platia dane tomuto štátu rovnako ako ostatní rodičia. Prečo je potom dvojaký meter finančných tokov?

V prípade základných škôl tiež veľmi záleží na personálnom obsadení obecných a mestských úradov a zloženia zastupiteľstiev, ako financovanie prebehne. Niekde máme stopercentnú dotáciu, ale v mnohých prípadoch len spodnú, zákonom garantovanú výšku 88 percent z toho, čo dajú svojim školám.

To je vedomá diskriminácia zo strany ľudí, ktoré tieto financie prerozdeľujú?

Buď je vedomá, alebo nevedomá. Iná možnosť neexistuje. Ale je možné, že v niektorých prípadoch je to nevedomé, lebo v spoločnosti je veľmi rozšírený omyl, že katolícke školy vyberajú školné. To nie je pravda. Týmto sa odlišujeme od súkromných škôl.

Rodičia detí, ktoré chodia na cirkevné školy, platia dane tomuto štátu rovnako ako ostatní rodičia. Zdieľať

Na katolíckych cirkevných školách v rámci Slovenska sa školné nevyberá, žijeme presne z toho istého ako štátne školy. S rozdielom, že štátne školské zariadenia dostávajú stopercentnú dotáciu a cirkevné školské zariadenia iba 88-percentnú. Do tohto balíka financií nemožno rátať dobrovoľný finančný rodičovský príspevok, o ktorom rodičia veľmi dobre vedia, lebo naň prispievajú vo všetkých školách, štátnych aj cirkevných.

Katolícka cirkev sa totiž zaviazala, že jej školstvo bude dostupné pre všetkých ľudí rovnako.

Existuje v okolitých krajinách porovnateľný model školstva, že o počtoch žiakov a financiách pre cirkevné školy rozhodujú samosprávne kraje?

Komunikujeme s kolegami z Českej republiky, Poľska či Maďarska a takýto prístup je vyslovene len náš slovenský fenomén. Z krajín V4 je na tom cirkevné školstvo na Slovensku z tohto pohľadu najhoršie.

Koncom novembra sa v Nitre uskutočnil pracovný seminár na tému cirkevných škôl s medzinárodnou účasťou. Boli prítomní zástupcovia pre školstvo českej a poľskej biskupskej konferencie a porovnávali sme podmienky u nich a u nás. Pri verejnej diskusii zazneli skúsenosti z troch štátov.

V Českej republike cirkevné školy majú zabezpečený počet žiakov na základe zriaďovacej listiny, v ktorej je uvedený počet žiakov – kapacita školy. Štát na toto číslo vôbec nesiaha. Cirkevné školy v Česku majú zaručenú plnú štátnu podporu na tento počet žiakov. V Poľsku nie sú maximálne počty žiakov prijímaných do prvých ročníkov stredných škôl. A podľa toho, čo vieme, ani v Maďarsku neexistuje limit zo strany štátu či samosprávy.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo