Príprava eutanázie vo Francúzsku

Uplynulé dni priniesli vo Francúzsku dve udalosti, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnia prípravu legalizácie asistovanej samovraždy, poprípade kontrolovanej eutanázie. Rozhodnutia dvoch súdnych procesov priniesli novú vlnu sentimentálnej rétoriky o práve na dôstojnú smrť a o pokrytectve tých, čo s tým nesúhlasia. Príkaz na vypracovanie zmeny súčasného zákona bol zadaný, experti menovaní, lobisti reaktivovaní.

Prípad Vincent Lambert

V roku 1981 Francúzsko zrušilo trest smrti ako posledná krajina v západnej Európe. Pred hlasovaním v parlamente vtedajší minister spravodlivosti vyslovil okrem iného aj tieto slová: “zajtra francúzska justícia už nebude justíciou, ktorá zabíja”. Posledným odsúdeným na smrť bol Hamida Djandubi, ktorý bol poslaný pod gilotínu v roku 1977 za mučenie a vraždu svojej družky.

Minulý týždeň najvyšší administratívny súd rozhodol o ukončení podávania výživy gastrickou sondou Vincentovi Lambertovi, ktorý je šesť rokov vo vegetatívnom stave (podrobnosti v blogu Aj Francúzsko má svoju Terri Schiavo). Pre Vincenta to bude znamenať smrť hladom a smädom. Previnil sa tým, že nekomunikuje s okolím, nemá šancu na zlepšenie stavu a nezanechal písomné inštrukcie, čo s ním v takejto situácii.

Rozhodnutie administratívneho súdu vychádzalo zo správy expertov a názoru manželky pacienta. Prví potvrdili degradáciu stavu vedomia, ktorý zodpovedá vegetatívnemu stavu a nezvratnému poraneniu mozgu s veľmi zlou klinickou prognostikou. Inými slovami, pacient žije, ale nekomunikuje, zrejme už nikdy komunikovať nebude a teda nebude môcť vyjadriť svoju vôľu. Keďže táto je nevyhnutná na rozhodnutie o zastavaní výživy, súd sa priklonil k názoru pacientovej manželky, podľa ktorej by si Vincent neprial život v takomto stave.

"Rozhodnutia dvoch súdnych procesov priniesli novú vlnu sentimentálnej rétoriky o práve na dôstojnú smrť. Príkaz na vypracovanie zmeny súčasného zákona bol zadaný, experti menovaní, lobisti reaktivovaní."

Zdieľať

Zdá sa, že súd nebral úvahy opačné názory iných členov rodiny pokiaľ ide o vôľu pacienta zostať nažive. Rovnako sa minula účinkom správa Národnej Lekárskej Akadémie, ktorá jasne a nahlas pripomenula povinnosť lekárov liečiť osoby v minimálnom stave vedomia, pretože tieto osoby sú nažive a nie „udržiavané pri živote“, ako si niektorí myslia. Hlas Národnej asociácie rodín pacientov s lebečnými poraneniami, ktorá sa obáva súdneho precedensu pre 1700 pacientov v rovnakom stave ako Vincent, tiež vypočutý nebol.

Prípad sa však ešte neskončil. Rodičom Vincenta sa ešte v ten istý deň podarilo získať odklad vykonania rozsudku podaním na Európsky súd pre ľudské práva. Ten prikázal pokračovať s podávaním stravy do času, kým sa s prípadom sám dostatočne neoboznámi a vo veci nerozhodne. Nie je to žiadne víťazstvo, ale Vincent takto získal niekoľko mesiacov, možno rokov, života. Väčšiu nádej vyvoláva iniciatíva laikov, ktorí za jeho život organizujú ružencovú novénu s modlitbou k svätému Maximiliánovi Kolbemu.

Aféra Bonnemaison

Prípad lekára na pohotovosti v Bayonne sa ťahá od roku 2011, kedy sa potvrdili podozrenia, že spôsobil smrť otrávením siedmim pacientom vo vysokom veku a s nevyliečiteľnými chorobami. K svojim aktom sa priznal, vykonal ich sám bez konzultácií s kolegami a bez vyrozumenia rodín pacientov. Tí samotní ho o nič podobné nežiadali. Minimálne v jednom prípade sa dokázalo, že použil medicínsky prípravok na báze kurare, ktorý sa nenachádza na zozname paliatívnych látok. Práve naopak, je jasne klasifikovaný ako látka na zabitie. Na prvý pohľad teda zrejmý prípad “anjela smrti“, tak ako o nich z času na čas počujeme v správach.

Osobitosťou tohto prípadu je však to, že tento lekár bol oslobodený, keď súd jeho činy uznal ako skutky milosrdenstva s motívom altruizmu. Šokujúci rozsudok, ktorý však málo pobúril francúzsku spoločnosť dostatočne preformátovanú propagandou o zaostávaní za ostatnými krajinami v otázke eutanázie. Už samotný prokurátor žiadal pre lekára len podmienečný trest. Aj podľa neho doktor Bonnemaison konal ako lekár, hoci ako lekár, ktorý sa pomýlil. Iste, každý lekár sa môže pomýliť. Sú takí, čo sa pomýlia dvakrát alebo aj trikrát. Avšak taký, čo sa pri podávaní sedatívneho prípravku pomýli sedemkrát, by na druhej strane oceánu dostal nálepku „serial killer“. Podľa prokurátora však tento človek chcel vlastne dobro, ale z pohľadu zákona vykonal zlo. Symptomatický výrok, ktorý naznačuje, že bude treba zmeniť zákon, aby to „dobro“ mohlo zostať dobrom aj v očiach zákona.

Tak ako bol prekvapivý rozsudok, rovnako bolo minimálne prekvapivé sledovať počas celých troch rokov reakcie a chovanie najbližšieho okolia lekára ako aj dotknutých rodín. Kolegovia sa za neho postavili už v čase, keď bol zatknutý. Nasledovala podpisová akcia na jeho podporu a za jeho oslobodenie, keď bolo len pripravované obvinenie. Zo siedmich rodín, ktoré prišli o svojich príbuzných, len jedna podala trestné oznámenie. Pre ostatné to bol zrejme skutočne altruistický výkon a nie zločin. Niektorí dokonca prišli svedčiť v jeho prospech a aktívne prispeli k formovaniu obrazu lekára, ktorý chcel pacientom len to najlepšie a v súlade s vlastným lekárskym presvedčením ich doslovne doprevádzal až do konca. Scéna, keď po vypočutí rozsudku a opustení súdnej sály tomuto človeku aplaudujú rodiny obetí, bola už len smutným odrazom stavu našej spoločnosti.

Hľadá sa náhrada za slovo eutanázia

"Po umelom prerušení tehotenstva prichádza umelé prerušenie staroby. Obidva akty majú tak veľa spoločného."

Zdieľať

Dva prípady, navonok tak odlišné a predsa majú toľko spoločného. Oba sú použité organizáciami bojujúcimi za eutanáziu ako argument na jej legalizáciu. Podľa nich ľudia majú právo na dôstojnú smrť, keď si to prajú. Keďže však ani v jednom z dvoch prípadov nebolo preukázané prianie pacienta, používajú ich ako príklady toho, že existujúci paliatívny zákon už nestačí. Ten povoľuje zastavenie terapie len na prianie pacienta, ktorý je v terminálnej fáze. Odteraz však vôľa pacienta už nie je podstatná a na terminálnu fázu nemožno čakať. Tento postupný tlak a nárast požiadaviek výrečne do jednej vety zhrnul Tugdual Derville (Aliancia Vita), keď napísal, „aby ti pomohli, najskôr bojujú za tvoje právo na smrť, potom ti ukážu, že prekážaš a náklady na teba sú drahé, a nakoniec ťa zabijú zo súcitu.“ Snáď už len zabudol dodať, že na konci toho celého sa ešte nájdu takí, čo tomu zatlieskajú.

Akýsi strach zo slova eutanázia vyvoláva snahu prezentovať veci inak ako sú. Bývalý minister zahraničia Bernard Kouchner (mimochodom vystúpil na súde na obranu Dr. Bonnemaison) vyzval na zákaz používania tohto termínu. Najprv preto, že časť slova je spoločná so slovom nacizmus. A potom vraj vyvoláva pocit, že ide o nejakú agresiu a ľudia sú do niečoho nútení. Bývalý minister navrhuje, aby sa hľadali iné slová, jemnejšie, jedná sa predsa svedectvo lásky a nie o brutalitu.

Naopak, jasné termíny použila nadácia Lejeune, ktorá v týchto otázkach nemá potrebu hľadať jemnejšie slová. Vo svojom nedávno publikovanom manuáli na zorientovanie sa v problematike píše o eutanázii „in utero“ (potrat) alebo „ex utero“. Možno brutálne, ale tak presné a pravdivé. Po umelom prerušení tehotenstva tak prichádza umelé prerušenie staroby. Obidva akty majú tak veľa spoločného.

Štefan Danišovský
Autor je spolupracovník Postoy.sk, žije a pracuje vo Francúzsku.

Ilustračné foto: flickr.com (licencia CC)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo