Prípad Sudánky Meriam Ibrahim je v islame iba špičkou ľadovca

Udalosti znovu preukázali, že ak by západné mainstreamové médiá podávali aktuálne správy o utrpení kresťanov v celom islamskom svete, veľa by sa zlepšilo.


Meriam Ibrahim, ktorá bola odsúdená na smrť, so svojim manželom

Meriam Ibrahim, žena, ktorá bola v Sudáne uväznená a odsúdená na smrť na základe obvinenia z odpadnutia od islamu a konverzie na kresťanstvo – a ktorá nedávno vo väzení porodila dievčatko – mala byť podľa správy BBC „v najbližších dňoch prepustená“:

Abdullahi Alzareg, tajomník na ministerstve zahraničných vecí, povedal, že Sudán zaručuje náboženskú slobodu a zaviazal sa ženu chrániť. Chartúm (hlavné mesto Sudánu) čelil kvôli rozsudku smrti medzinárodnému odsúdeniu. V rozhovore pre noviny The Times britský premiér David Cameron označil rozhodnutie za „barbarské“ a krokom mimo dnešného sveta.

No čoskoro po tom, čo BBC vyšla s novinkou o Ibrahiminom prepustení, iné správy hovorili, že je to iba fáma. BBC, ktorá sa pravidelne snaží minimalizovať strašidlo moslimského prenasledovania kresťanov, jej naletela. Sudán sa podľa týchto správ iba snažil zachovať si tvár pred medzinárodným spoločenstvom.

Podľa manžela uväznenej kresťanskej ženy: „Žiadny sudánsky ani zahraničný mediátor ma nekontaktoval. Možno sú kontakty medzi sudánskou vládou a zahraničnými stranami, o ktorých neviem.“

Zdieľať

V každom prípade – prečo Sudán povedal, že Meriam Ibrahim bude prepustená? Po tom všetkom a aj navzdory tomu, čo povedal tajomník (že „Sudán zaručuje náboženskú slobodu a zaviazal sa ženu chrániť“), vláda v Chartúme podporuje islamské právo proti odpadlíctvu, ktoré vlastne zaručuje, že rodení moslimovia „náboženskú slobodu“ nemajú.

Iba jeden príklad: v Sudáne sa v júni roku 2012 moslimská žena rozviedla so svojim manželom po tom, čo konvertoval na kresťanstvo. Súd jej automaticky udelil opatrovníctvo ich dvoch synov (podľa islamského práva deti rozvedených rodičov pripadnú otcovi, ale ak je otec odpadlík, pripadnú matke). Keď sa otec snažil svoje deti navštíviť, jeho bývalá žena pohrozila, že to oznámi úradom. „Mohli by to posunúť pred trestný súd, kde by to mohlo viesť k môjmu odsúdeniu na trest smrti podľa islamského odpadlíckeho práva – ale som na to pripravený,“ povedal kresťanský muž. „Chcem, aby to svet vedel. Aký zločin som spáchal?“

A to je celý rozdiel: „svet to nevie“, zatiaľ čo hlavné médiá písali o situácii Meriam Ibrahim, čím vystavili Sudán medzinárodnému odsúdeniu.

Predchádzajúce prípady tohto javu – medzinárodné pobúrenie vyzývajúce islamské vlády, aby prehodnotili svoje hrubé zaobchádzanie s kresťanmi – sa už udiali v iných moslimských krajinách.

Napríklad - v septembri 2012 dvaja kresťania zatknutí a čakajúci na svoju popravu – jeden bol, podobne ako Meriam Ibrahim, obvinený v Iráne z odpadlíctva, druhý v Pakistane z rúhania – boli taktiež prepustení, ale iba po širokom medzinárodnom pobúrení, ktoré nastalo po tom, čo mainstreamové médiá hovorili o ich osude.

Správy CNN hlásili:

Kresťanský pastor odsúdený v Iráne na smrť za odpadlíctvo sa v sobotu pripojil k svojej rodine po tom, čo ho súd oslobodil... Pastor Youcef Nadarkhani, ktorý sa narodil moslimským rodičom a vo veku 19 rokov konvertoval na kresťanstvo, bol prepustený po tom, čo bol takmer tri roky väznený pod trestom smrti... Jeho prípad pritiahol medzinárodnú pozornosť, keď bol v októbri 2009 zatknutý a keď ako 34-ročný pastor odmietol odvolať svoju kresťanskú vieru.

Presne v rovnakom čase pakistanské úrady prepustili mladé kresťanské dievča obvinené z rúhania a čeliace trestu smrti. Až dovtedy miestni moslimovia trvali na usmrtení 14-ročnej Rimsha Masih, a varovali, že ak by bola prepustená, „vezmú spravodlivosť do vlastných rúk“. Jej prípad takisto zasiahol medzinárodné spoločenstvo a vyvolal všeobecné pobúrenie a odsúdenie Pakistanu.

O niečo skôr, v roku 2006 bol Abdul Rahman obvinený ako odpadlík na kresťanstvo a následne zatknutý, uväznený a odsúdený na smrť. Pretože jeho prípad takisto dosiahol širokú pozornosť médií a medzinárodné odsúdenie – a dokonca aj telefonát od americkej ministerky zahraničných vecí Riceovej afganskému prezidentovi – Rahman bol prepustený pod zámienkou, že bol mentálne zaostalý, hoci väčšina zdrojov hovorila, že bol úplne zdravý. (Moslimské vlády pravidelne vykresľujú odpadlíkov a rúhačov, ktorých chcú prepustiť, ako mentálne handikepovaných, keďže podľa islamského práva duševne chorí nie sú zodpovední za svoje činy. Aj pakistanské dievča Rimsha Masih bola pred jej prepustením vykreslená ako duševne zaostalá.)

"Na rozdiel od niekoľkých príbehov západný mainstream iba zriedka, ak vôbec začuje o mnohých podobných nešťastníkoch. A toto je hlavný problém."

Zdieľať

Pointa je, že väzni svedomia nie sú prepustení preto, že sa ich vlády odrazu rozhodli správať podľa medzinárodných štandardov ľudských práv. Ak by to tak bolo, v prvom rade by obvinených nemohli ani zatknúť. Rovnako tak by krajiny ako Afganistan, Irán, Pakistan či Sudán museli prehodnotiť islamské zákony proti odpadlíctvu a rúhaniu, ktoré predpisujú trest smrti – a to sa zjavne nedeje.

Koniec koncov, existuje nespočetné množstvo kresťanov obvinených z rúhania a odpadlíctva hnijúcich v celách smrti vo všetkých troch krajinách, nehovoriac o celom islamskom svete.

Podobne ako v Sudáne sú kresťania v horeuvedených krajinách zvyčajne perzekvovaní, väznení a/alebo zabíjaní. V knihe Znova ukrižovaný: Odhalenie novej vojny islamu proti kresťanom je iránske prenasledovanie odpadlíkov na kresťanstvo tak rozšírené, že si vyžaduje špeciálnu sekciu. Podobne si samostatnú časť vyžiadal aj Pakistan pre tamojšie frekventované zatýkanie a väznenie kresťanov obvinených z rúhania.

Naozaj, iba pred niekoľkými dňami bol v Pakistane na smrť odsúdený kresťanský pár, jeden negramotný a druhý zdravotne postihnutý – pre údajné zaslanie rúhačskej textovej správy.

Avšak na rozdiel od Sudánky Ibrahim, Iránčana Nadarkhaniho, Pakistanky Masih a Afgánca Rahmana západný mainstream iba zriedka, ak vôbec začuje o mnohých týchto nešťastníkoch.

A toto je hlavný problém.

Na rozdiel od mnohých anonymných kresťanov prenasledovaných v celom islamskom svete západné mainstreamové médiá v skutočnosti informujú o týchto troch, ktoré vyvolali verejné pohoršenie, medzinárodné odsúdenie a v niektorých prípadoch hrozbu diplomatických sankcií a/alebo aj sankcie.

Pre Sudán, Irán, Pakistan a Afganistan predstavujú takíto „neveriaci“ často veľký záväzok na potrestanie, ako to žiada islamské právo šaría – mimochodom tá istá šaría, ktorá učí moslimov byť laxní a tolerantní, keď je to v ich záujme, ako napr. v prípadoch, keď ich medzinárodná komunita stavia do stredu pozornosti.

Takíto prepustení kresťania pripomínajú dôležitú úlohu, akú západné mainstreamové médiá môžu zohrávať pri zmierňovaní utrpenia menšín v celom islamskom svete. Ak by o nich neponúkali správy – a o drvivej väčšine prenasledovaných kresťanov sa stále nehovorí – celkom určite by ešte sedeli v celách smrti, v ktorých toľko bezmenných a anonymných kresťanov zostáva.

"Zvážte, aký dopad by mainstreamové médiá mohli mať, ak by hovorili o celej pravde a rozsahu moslimskej perzekúcie voči kresťanom."

Zdieľať

Zvážte teda, aký dopad by mainstreamové médiá mohli mať, ak by hovorili o celej pravde a rozsahu moslimskej perzekúcie voči kresťanom. Ak by prestali s vykresľovaním iba niekoľkých, o ktorých hovoria ako o anomáliách, ale skôr by o nich hovorili ako o špičkách veľmi veľkého a škaredého ľadovca.

Faktom zostáva, že drvivá väčšina ľudí na Západe stále žalostne nepozná utrpenie nemoslimov v islamskom svete – vďaka všeobecnej ľahostajnosti mainstreamových médií alebo niečoho horšieho.

Avšak, ako naznačujú minulé prípady, ak sa dostatok ľudí na Západe dopočuje o trpiacich, začnú konať, podnietia svoje vlády a ľudskoprávne organizácie, aby konali tiež, a prinútia islamistické vlády uvedomiť si, že perzekvovanie toho alebo oného kresťana jednoducho za to nestojí.

V prípade Sudánky Meriam Ibrahim iba čas ukáže, či hlavné médiá zabudnú alebo zapudia jej príbeh – ako to možno robí BBC – alebo budú pokračovať v odhaľovaní pravdy o jej situácii. To je v tomto bode jediná cesta, ako môže táto manželka a matka, ktorá sa odmietla vzdať kresťanstva pre islam, čo i len dúfať v záchranu pred popravou.

Raymond Ibrahim
Autor je blízkovýchodný analytik, napísal knihu Znova ukrižovaný: Odhalenie novej vojny islamu proti kresťanom. Spolupracuje s inštitútmi Middle East Forum a David Horowitz Freedom Center, píše pre viaceré noviny. Je potomkom egyptských kresťanských emigrantov, žije v USA.

Pôvodný text: Sudan Mother’s Case ‘Tip of the Iceberg’ on Islamic Persecution, ilustračné foto: raymondibrahim.com.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo