Masakre v Sudáne Iba v pôrodnici zavraždili 460 ľudí, stopy zločinov vidieť aj zo satelitu

Sudánske paravojenské Sily rýchlej podpory, známe najmä pod skratkou RSF, minulý víkend dobyli mesto al-Fášir. Stalo sa tak po tom, ako sa odtiaľ stiahli tam rozmiestnené jednotky sudánskej armády, ktoré RSF obliehali vyše 500 dní.

Po prevzatí kontroly nad mestom začali jednotky RSF novú vlnu násilia namiereného proti civilistom v meste. Popravili tisícky ľudí, zatiaľ čo najmä ženy sa stávajú terčom sexuálneho násilia.

Paravojenské sily týmto kontrolujú takmer celý región Dárfúr, v ktorom žije asi 11 miliónov obyvateľov. Nová občianska vojna medzi RSF a sudánskou armádou zúri od apríla 2023, len do januára 2025 jej padlo za obeť viac než 150-tisíc ľudí.

Ďalším dôsledkom vojny je hladomor, ktorému dodnes podľahlo asi 522-tisíc detí.

Zločiny vidieť aj zo satelitu

Rozmer zločinov v al-Fášire je pritom taký veľký, že ho vidieť až zo satelitu. Do 28. októbra bolo zavraždených prinajmenšom 2000 civilistov a satelitné snímky ukazujú početné objekty pripomínajúce telá vo vreciach a purpurové sfarbenia pôdy, ktoré sa zdajú kalužami krvi.

Podľa Humanitárneho výskumného centra Yaleovej univerzity to vyzerá tak, že mesto je „súčasťou systematického a úmyselného procesu etnických čistiek domorodých nearabských komunít Fúr, Zaghawa a Berti prostredníctvom núteného vysídľovania a hromadných popráv“, pri ktorých ozbrojenci vykonávajú čistky „od dverí k dverám“.

Od pádu mesta bolo zverejnených niekoľko videí zločinov spáchaných militantmi. Jedno z nich, ktoré videl denník Postoj, ukazuje popravy sediacich civilistov. Asi desiatka z nich sedí v rade pred niekoľkými ozbrojencami s kalašnikovmi, potom padnú výstrely.

„Uprostred desiatok tiel roztrúsených okolo, na pozadí horiacich vozidiel jediný preživší prosil o život. Sudánsky veliteľ polovojenských jednotiek známy ako Abú Lulu sa sklonil nad muža a počúval jeho zúfalé prosby. No nemal pre ne veľa pochopenia. Abú Lulu sa vzpriamil a nedbajúc na mužove náreky, bez mihnutia oka ho zastrelil a pokračoval v chôdzi,“ opisuje iné video denník New York Times.

Vyvraždená pôrodnica

Jeden z najväčších zločinov sa odohral v miestnej pôrodnici, kde bolo zavraždených viac než 460 ľudí, prevažne pacientov a ich príbuzných.

„Dvadsiateho šiesteho októbra bola Saudskoarabská pôrodnica, jediná čiastočne fungujúca nemocnica v al-Fášire, napadnutá už štvrtýkrát za mesiac, pritom bola zabitá jedna zdravotná sestra a zranení boli ďalší traja zdravotnícki pracovníci. Dvadsiateho ôsmeho októbra bolo unesených šesť zdravotníckych pracovníkov, štyria lekári, zdravotná sestra a farmaceut. V ten istý deň bolo v nemocnici údajne zastrelených viac ako 460 pacientov a ich sprievodcov,“ vyhlásila v stanovisku Svetová zdravotnícka organizácia.

Podľa organizácie „bolo od začiatku konfliktu v al-Fášire zabitých 46 zdravotníckych pracovníkov – medzi nimi aj riaditeľ primárnej zdravotnej starostlivosti na štátnom ministerstve zdravotníctva – a ďalších 48 bolo zranených. Stav personálu pracujúceho v troch mimovládnych organizáciách v al-Fášire zostáva neznámy“.

Od začiatku občianskej vojny v Sudáne WHO napočítala 185 útokov na zdravotnícke zariadenia, pri ktorých bolo zabitých 1204 zdravotníkov a pacientov.

Žiadna cesta von

Hoci sa mnohí obyvatelia obávali hroziaceho pádu mesta, často sa neodvážili pokúsiť o útek. Strach zo správ o vraždách a znásilneniach utečencov bol priveľký.

„Mnohí z ľudí, ktorí zostávali v al-Fášire, nám hovorili, že nechcú odísť, lebo aj keď vedeli, že je to riskantné, cesty z neho boli rovnako nebezpečné, ak nie ešte horšie. Čo sme počuli od ľudí, ktorí prišli, a čo sme vedeli mnoho mesiacov, je, že ktokoľvek sa pokúsil o útek, stal sa cestou terčom vydierania, sexuálnych útokov, väznenia, mučenia a zabíjania,“ hovorí pre DW Nic Pyatt z mimovládky Nonviolent Peaceforce.

„Iný deň sme išli na hraničný priechod, kde ľudia utekajúci z oblastí okupovaných RSF prichádzali do oblastí kontrolovaných sudánskou armádou. Sediac na oslích záprahoch naložených nábytkom, oblečením a kuchynskými hrncami, opisovali cestu cez bezprávne peklo. Mnohým cestou chýbalo jedlo, boli okradnutí alebo sa im stali ešte horšie veci. V dome blízko frontovej línie mi jedna žena povedala, že ju a jej dospievajúcu dcéru zastavil konvoj RSF a znásilnil ich. Sedeli sme v prázdnej miestnosti bez akýchkoľvek dekorácií. Zatiaľ čo matka rozprávala, dievča si zakrývalo tvár a vôbec nehovorilo,“ opisuje jednu zo svojich skúseností počas návštevy krajiny Anne Applebaum.

Foto: TASR

Nekonečná občianska vojna

Pre Sudán je vojna, ktorá vypukla v apríli 2023, už treťou občianskou vojnou od vyhlásenia jeho nezávislosti v roku 1956.

Prvé dve (1955 – 1972 a 1983 – 2005) boli vedené najmä medzi moslimským severom a kresťansko-animistickým juhom, ktoré napokon viedli k nezávislosti Južného Sudánu v roku 2011.

Ale i keď väčšina obetí prvých dvoch občianskych vojen boli najmä nemoslimovia Južného Sudánu, aj zvyšné časti krajiny málokedy poznali mier.

V 21. storočí sa násilie sústredilo na región Dárfúr na západe krajiny. Tunajšia vojna si podľa OSN vyžiadala 300-tisíc obetí, z toho 200-tisíc len v rokoch 2003 až 2005. Za zločiny spáchané v Dárfúre bol na vtedajšieho sudánskeho prezidenta Umara al-Bašíra vydaný zatykač, Medzinárodný súdny dvor ho viní z genocídy.

Väčšinu zločinov v Dárfúre spáchali milície džandžavíd, arabskí militanti, ktorých sudánska vláda pôvodne vyzbrojila na boj proti juhosudánskym černochom. Bývalí bojovníci džandžavíd dnes tvoria jadro militantov RSF.

Konflikt má nielen náboženský, ale aj silno rasistický podtón. Militantov RSF tvoria Arabi, ktorí cielene prenasledujú černochov. V skutočnosti aj v prípade členov RSF ide o černochov, no v sudánskom ponímaní miestni Arabi, ktorí sú potomkami miestnych černochov a Arabov prisťahovaných do regiónu v uplynulých storočiach, nie sú černochmi, keďže tento pojem je vyhradený pre nearabsky hovoriace obyvateľstvo.

Hlavným rozdielom medzi „Arabmi“ a „černochmi“ však nie je farba pleti, ale štýl života. Zatiaľ čo Arabi žijú ako nomádi, africké skupiny, ako sú Fúr (tradične najväčšia etnická skupina, po ktorej je nazvaný aj Dárfúr), Núbijci, Nuba alebo Masalit, sú prevažne osadnícke.

„Baggarskí arabskí nomádi tvoria etnickú základňu milícií RSF a presúvajú svoj dobytok na pastvu pozdĺž tohto pásu, aby našli pastviny. Milície RSF sľúbili svojim bratrancom za hranicami, že ‚len čo dobyjú Sudán‘, udelia im pôdu a privilégiá v ich novej republike milícií a budú sa k nim môcť pridať ako vládnuca trieda Sudánu. V skutočnosti sa od začiatku genocídy v Dárfúre v roku 2003 z Čadu presťahovalo viac ako milión baggarských Arabov a usadilo sa na území etnicky očistenom od černošských usadených komunít,“ vysvetľuje sudánsky aktivista Mohanad Elbabal.

Aj zahraniční novinári si všimli prítomnosť zahraničných žoldnierov, často ešte tínedžerov. „Vo väznici kontrolovanej sudánskou armádou na vojenskej základni Omdurman ma predstavili jednému zo žoldnierov, 17-ročnému Čadčanovi. Povedal, že ho do RSF klamstvom nalákal náborár, ktorý prišiel do jeho futbalového klubu a ponúkol každému prítomnému ekvivalent dvetisíc dolárov len za to, aby sa prihlásil. Odišiel okamžite, bez toho, aby to povedal rodičom, absolvoval týždenný výcvik, niekoľko dní bojoval a potom ho vo februári 2024 zajali. Peniaze nikdy nevidel, čo je bežný príbeh. Mnohí bojovníci RSF nedostávajú plat, čo je pre nich ďalšou motiváciou, aby okrádali civilistov, drancovali majetok a poslúchali veliteľov, ktorí im sľubujú, že ich odmenia za vysťahovanie dedín alebo ľudí, ktorí okupujú vytúženú pôdu,“ píše Applebaum.

Unesená revolúcia

Umar al-Bašír sa k moci dostal počas vojenského prevratu v roku 1989 a sám bol zvrhnutý počas sudánskej revolúcie v apríli 2019, keď ho po mesiacoch masových protestov zvrhla armáda spolu so Silami rýchlej podpory (RSF).

Pučisti vyhlásili zrušenie neobľúbeného núdzového stavu, ktorý al-Bašír zaviedol vo februári, rozpustili parlament a vyhlásili dvojročný prechodný stav, po ktorom malo nasledovať zavedenie demokracie.

Avšak demonštranti sľubom neverili a puč videli ako snahu starých armádnych elít zachovať si moc aj v novom, postbašírskom zriadení. V snahe rozpustiť pokračujúce protesty armáda a RSF 3. júna 2019 v Chartúme proti demonštrantom nasadili slzný plyn a guľometnú paľbu, pričom zabili viac než sto ľudí.

Útok na demonštrantov sprevádzalo rozsiahle sexuálne násilie. „Odhady počtu znásilnení sudánskymi bezpečnostnými silami je ťažké stanoviť. Lekári z Ústredného výboru sudánskych lekárov, ktorý je súčasťou zastrešujúcej Sudánskej asociácie profesionálov (SPA), novinárom povedali, že nemocnice v Chartúme zaznamenali bezprostredne po zásahu z 3. júna 70 prípadov znásilnenia,“ písala vtedy France 24.

Podľa francúzskeho portálu je však známy len zlomok spáchaných zločinov. „Skutočné číslo je pravdepodobne vyššie. Jednotky RSF krátko po čistke zatkli lekárov v najmenej jednej nemocnici v Chartúme a nariadili personálu evakuovať zranených demonštrantov. Mnohé prípady pravdepodobne zostanú nenahlásené pre sociálnu stigmu, a to najmä medzi mužskými obeťami sexuálneho násilia, ktoré nemajú prístup k mimovládnym organizáciám a špecializovaným službám zameraným na ženy.“

Rozhádaní spojenci

Po chartúmskom masakri sa armáda a demonštranti v auguste 2019 dohodli na vzniku Rady suverenity.

Avšak boj o moc medzi armádou, RSF a civilnou vládou naberal na obrátkach. V októbri 2021 armáda a RSF usporiadali nový prevrat, tesne predtým, než by formálne boli museli odovzdať predsedníctvo Rady suverenity civilnému krídlu.

Armáda a RSF spoločne zastavili demokratizačný proces. Z bývalých spojencov sa však stali urputní rivali. Pätnásteho apríla 2023 RSF podnikla naprieč Sudánom útoky na armádne zariadenia a pokúsila sa prebrať moc v Chartúme. Urputné boje o hlavné mesto trvali viac než dva roky do mája 2025, keď jednotky RSF museli ustúpiť do svojich bášt na západe krajiny.

Bitka o Chartúm bola najdlhším bojom o hlavné mesto v afrických dejinách a vyžiadala si 61-tisíc obetí.

No zatiaľ čo v boji o hlavné mesto militanti RSF nepochodili, ďalej na západ si počínali úspešnejšie. V regiónoch Dárfúr a Západný Kordofán RSF dokázali upevniť svoju pozíciu a prevziať kontrolu nad asi tretinou krajiny s miliónmi obyvateľov. Iba al-Fášir – hlavné mesto provincie Severný Dárfúr – donedávna útokom militantov odolávalo.

Rola Spojených arabských emirátov

Vojna však nie je zavinená len lokálnymi dôvodmi, živia ju aj cudzie mocnosti, ktoré podporujú sudánsku armádu alebo RSF a ochotne im predávajú zbrane. Zatiaľ čo EÚ a USA zaviedli embargo, arabské a africké štáty vo vojne podporujú svojich favoritov.

Jedným z faktorov, ktorý láka zapojenie cudzích mocností, je zlato. V Sudáne sa nachádzajú jeho významné ložiská a RSF dokážu vďaka baniam v Dárfúre, ako sú Songo a Džebel Amer, financovať svoje výboje.

Podľa odborníkov zlato smeruje najmä do Spojených arabských emirátov, ktoré sú najdôležitejším partnerom militantov. Zlato vymieňajú za zbrane, ktoré RSF potom používajú na dobytie nových území.

Sudánska armáda je financovaná podobne, ibaže s rozdielom, že jej hlavnými partnermi sú Egypt a Turecko.

Bývalý šéf UNITAMS (Integrovanej misie OSN na pomoc pri prechode v Sudáne) Volker Perthes vysvetľuje neúspech svojej misie pre Süddeutsche Zeitung takto: „Často to prirovnávam k dvom gangstrom, ktorí vylúpia banku a potom sa hádajú o rozdelenie koristi. Nejde o ideológiu, aj keď počúvame o ideologických dôvodoch (...). Ide o kontrolu zdrojov, nie o blaho obyvateľstva. Je to veľmi trpká skúsenosť, že OSN s podporou prakticky drvivej väčšiny medzinárodného spoločenstva vrátane regionálneho spoločenstva nakoniec zlyhala pre bojovníkov, ktorí nechcú transformáciu smerom k demokracii a civilnej správe vecí verejných.“