Kedy a prečo sa dobrí moslimskí susedia stávajú zlými

Pred niekoľkými dňami Islamský štát vstúpil do sýrskeho mesta Hassaké a spôsobil masový exodus kresťanov. Objavila sa pri tom povedomá, no často prehliadaná scéna: mnohí inak „normálni“ moslimovia vstúpili do radov Islamského štátu a okamžite sa vrhli na svojich dlhoročných kresťanských susedov.

Medzi „umiernenými“ a „radikálnymi“ moslimami sa ukrýva tretia kategória: „spáči“. Sú to moslimovia, ktorí navonok vystupujú ako „umiernení“, no iba čakajú na okolnosti vhodné na zapojenie sa do džihádu, teda na islamskú presilu. Čakajú, kým odmeny vyplývajúce z džihádu prevážia risk.

Príkladov týchto typov moslimov nie je vôbec málo. Nižšie sú svedectvá nemoslimov, väčšinou kresťanských utečencov z tých oblastí Iraku a Sýrie, ktoré sa dostali pod kontrolu Islamského štátu (alebo iných džihádistov). Zvážte, čo hovoria o svojich dlhoročných sunitských susedoch, ktorí vystupovali „umiernene“ alebo aspoň nenásilne, no len čo do mesta prišiel džihád, ukázali svoju pravú tvár.

Neverili sme, že ISIS k nám dovedú naši susedia

Georgios, muž pochádzajúci zo starobylého kresťanského mesta Malúla – jedného z mála miest vo svete, kde sa stále rozprávalo jazykom Ježiša Krista – povedal, ako sa moslimskí susedia, s ktorými sa poznal celý život, vrhli na kresťanov, len čo k nim vpadla džihádistická skupina al-Nusra:

Svojich moslimských susedov sme poznali celý život. Áno, vedeli sme, že rodina Diabovcov je dosť radikálna, ale neverili sme, že by nás mohli zradiť. Jedli sme s nimi. Sme jeden národ.

Niekoľko členov Diabovskej rodiny pred niekoľkými mesiacmi odišlo a mysleli sme si, že sa pripojili k al-Nusra. Ich ženy a deti však boli stále tu. Starali sme sa o nich. Potom, dva dni pred útokom al-Nusra, odrazu rodiny mesto opustili. Nevedeli sme prečo. A potom k nám naši susedia voviedli našich nepriateľov.

Kresťanský muž s beznádejou hovorí, ako videl mladých Diabovcov, s ktorými sa poznal od svojej mladosti, ako s mečom v ruke vedú cudzích džihádistov do kresťanských domov:

Mali sme výborné vzťahy. Nikdy by nám nenapadlo, že moslimskí susedia nás zradia. Všetci sme hovorili: „Prosím, nechajte toto mesto žiť v mieri, nemusíme sa zabíjať navzájom.“ Ale teraz je tam už zlá krv. Priviedli al-Nusra, aby vyhnali kresťanov a navždy sa nás zbavili. Niektorí moslimovia, s ktorými sme žili, sú dobrí ľudia, ale 90 percentám z nich by som už nikdy neveril.

Dospievajúce kresťanské dievča z mesta Homs v Sýrii – v ktorom kedysi žilo približne 80-tisíc kresťanov, teraz údajne žiaden – hovorí:

Odišli sme, pretože sa nás snažili zabiť... Chceli nás zabiť, pretože sme kresťania. Nazývali nás kafírovia [neveriaci], dokonca aj malé deti to hovorili. Tí, ktorí boli našimi susedmi, sa obrátili proti nám. Na konci, keď sme utekali, šli sme po balkónoch. Neodvážili sme sa vyjsť ani na ulicu pred naším domom. Stále som v kontakte s niekoľkými kresťanmi, ktorí sa vrátili späť domov, ale so svojimi moslimskými priateľmi viac nemôžem hovoriť. Strašne ma to mrzí. (Z knihy Znova ukrižovaný, str. 207)

Keď sa anonymného kresťanského utečenca pýtali, kto presne ohrozoval a vyhnal kresťanov z Mosulu, ktorý pred rokom padol pod vládu Islamského štátu, odpovedal:

Opustili sme Mosul, pretože do mesta vošiel ISIS. Keď do mesta vstupoval, [sunitskí moslimovia] ho zdravili a kresťanov vyhnali.

Ľudia, ktorí vítali ISIS, ľudia, ktorí tam s nami žili... Áno, moji susedia. Naši susedia a ďalší nám hrozili. Hovorili: „Odíďte, než vás ISIS dostane.“ Čo to znamená? Kam máme ísť? ... Kresťania nemajú v Iraku žiadnu podporu. Každý, kto tvrdí, že bráni kresťanov, je klamár. Klamár!

Pred nástupom ISIS nás do konverzie nenútili

Takáto moslimská zrada sa netýka iba kresťanov. Ďalší „neveriaci“, napr. jezídi, zažívajú to isté. Pred krvavým útokom, počas ktorého bolo zmasakrovaných veľa jezídskych mužov a zotročených mnoho žien a detí, sa podarilo utiecť 68-ročnému jezídovi. O Islamskom štáte hovorí:

Neirackí džihádisti boli Afgánci, Bosniaci, Arabi a dokonca aj Američania a Briti... No najhoršie zabíjanie pochádzalo od ľudí žijúcich vedľa nás, od našich sunitských moslimských susedov... Kmene Metwet, Khawata a Kejala – tí všetci boli našimi susedmi. No pripojili sa k Islamskému štátu, vzali si od nich ťažké zbrane a informovali ich, kto sú a kto nie sú jezídi. Prevzatie mesta umožnili Islamskému štátu naši susedia.

Pozrite si aj 60-minútový videorozhovor s jezídskou ženou. Keď sa jej pýtajú, prečo sa ľudia, ktorých poznala celý svoj život, odrazu pripoja k Islamskému štátu a divoko sa vrhnú na jej blízkych, odpovedá:

Neviem vám to presne povedať, ale musí to byť v náboženstve. Musí to byť v náboženstve. Neustále nás žiadali, aby sme konvertovali, ale odmietli sme. Predtým to nikdy nespomenuli, vždy sme jeden druhého považovali za člena rodiny. Ale ako hovorím, musí to byť v náboženstve.

Ak by si niekto myslel, že tento fenomén sunitskej zrady je obmedzený na islamský džihád v Mezopotámii, vedzte, že k nemu došlo aj v minulosti a aj v iných národoch. Nasledujúci príbeh z Osmanskej ríše je starý 100 rokov:

Počas jednej noci prišiel môj manžel domov a povedal mi, že padišah [sultán] poslal správu, že máme zabiť všetkých kresťanov z našej dediny a že musíme zabiť našich susedov. Veľmi som sa nahnevala a povedala som mu, že ma nezaujíma, kto takéto príkazy vydal. Sú zlé. Títo susedia k nám boli vždy milí a ak sa ich odváži zabiť, Alah nám to zráta. Pokúsila som sa urobiť všetko, čo som mohla, aby som ho zastavila, ale on ich zabil – zabil ich svojou vlastnou rukou. (Sir Edwin Pears: Turecko a jeho ľud. Londýn: Methuen and Co., 1911, strana 39)

Nigéria má okrem islamu veľmi málo spoločné so Sýriou, Irakom alebo Tureckom. Džihádistický útok proti kresťanom, ktorý zanechal päť zničených kostolov a niekoľko mŕtvych kresťanov, bol vedený „miestnymi moslimami“:

Tamojší moslimovia chodili po meste a členom skupiny Boko Haram ukazovali cirkevné budovy a obchody vlastnené kresťanmi. Tí ich potom vyhodili do vzduchu.

Korán

Priateľstvo ako zásterka

Podobné vzory zradného správania – vzory, ktoré prekračujú kontinenty a stáročia, vzory, ktoré sa pravidelne objavujú všade, kde moslimovia žijú povedľa nemoslimov – sú ľahko zrozumiteľné, ak sa obrátime na Korán, verš 3:28:

„Nech si veriaci neberú tých, ktorí odmietajú veriť, za dôverníkov mimo veriacich. A kto by tak robil, ten k Alahovi nepatrí. Iba ak by ste tak robili z obavy pred nimi. A Alah vás varuje Sám pred Sebou. A k Alahovi speje koniec všetkého.“

Nižšie nasledujú slová najuznávanejších učencov a vykladačov Koránu a jeho verša 3:28. Muhammad ibn Jarir at-Tabari, autor štandardného a autoritatívneho výkladu Koránu, píše:

Ak ste [moslimovia] pod ich [nemoslimskou] vládou, bojte sa o seba, správajte sa k nim lojálne svojou rečou, zatiaľ čo svoje vnútorné nepriateľstvo k nim ukrývajte ... [vedzte, že] Alah veriacim zakázal byť priateľský alebo dôverný k neveriacim radšej než k veriacim – okrem prípadov, keď neveriaci nad nimi vládnu. Ak je to tento prípad, správajte sa k nim priateľsky pri zachovaní svojho náboženstva.

Ibn Kathir, ďalšia popredná autorita vo veci Koránu, píše:

Najvyšší povedal: „Iba ak by ste tak robili z obavy pred nimi.“ To znamená, že ktokoľvek sa v každom čase a na každom mieste bojí ich zla, mal by sa brániť vonkajším predstieraním – nie úprimným presvedčením. Ako al-Bukhari pomocou Abu al-Dardu zaznamenal slová [Proroka]: „Usmievame sa do tváre niektorých ľudí, no v skutočnosti ich v našich srdciach preklíname.“

Inými slovami – moslimovia sa s nemoslimami nespriateľujú, okrem prípadov, keď je to v ich záujme. Ak sú napr. moslimovia menšinou (ako v USA) alebo ak ich vládcovia brutálne zaútočia proti džihádistickým aktivitám (ako to robil Bašár al Assad v Sýrii), potom môžu kázať a aj predstierať mier, toleranciu a spolužitie s nemoslimskými susedmi.

Avšak keď dôjde k islamskej nadradenosti, od moslimov sa očakáva pripojenie sa k džihádu – lebo „k Alahovi speje koniec všetkého“.

Raymond Ibrahim
Autor je blízkovýchodný analytik, napísal knihu Znova ukrižovaný: Odhalenie novej vojny islamu proti kresťanom. Spolupracuje s inštitútmi Middle East Forum a David Horowitz Freedom Center, píše pre viaceré noviny. Je potomkom egyptských kresťanských emigrantov, žije v USA.

Pôvodný text: When Muslims Betray Non-Muslim Friends and Neighbors. Preložil L. Obšitník. Ilustračné foto: flickr.com (Magharebia, Al Hussainy).

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo