Jair Bolsonaro, obdivovateľ vojenskej diktatúry, sa stal prezidentom

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Jair Bolsonaro, obdivovateľ vojenskej diktatúry, sa stal prezidentom

Brazílsky prezidentský kandidát Jair Bolsonaro sedí na pleciach svojho stúpenca pred útokom nožom počas kampane 6. septembra 2018 v Riu de Janeiro. Foto: TASR/AP

Ako rozmýšľa a čo všetko hovorí nový prezident Brazílie.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu. 

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Jair Bolsonaro bude novým prezidentom Brazíle. V neďeľňajšom druhom kole prezidentských volieb získal 55 percent hlasov. Prinášame jeho profil, ktorý sme uverejnili tesne po prvom kole volieb.

Vyzýva na boj proti mimovládnym organizáciám, neznáša homosexuálov, mučenie pokladá za legitímny prostriedok a s nostalgiou spomína na bývalý diktátorský režim. Prvé kolo prezidentských volieb v Brazílii vyhral s veľkým náskokom pravicový radikál Jair Bolsonaro, 63-ročný člen donedávna nevýraznej Sociálno-liberálnej strany (PSL), dnes už jednej z hlavných strán v kongrese, sa postaral o poriadny rozruch na brazílskej politickej scéne. Voľby označované za najdôležitejšie od pádu vojenskej diktatúry výrazne polarizovali spoločnosť v krajine. Kopíruje Brazília len celosvetový trend antiestablišmentu alebo ide ďalej?

Brazílsky „Mesiáš“

Nacionalista, populista, demagóg či obhajca diktatúry. Aj takto je svetovými médiami označovaný nový brazílsky fenomén a bývalý vojenský dôstojník Jair Bolsonaro, stredným menom Messias (v preklade Mesiáš pozn. red.). Z kontroverzného kandidáta na prezidenta najväčšej juhoamerickej republiky, ktorého prastarý otec bojoval v Hitlerovej armáde, sa za krátku chvíľu stal človek siahajúci na výhru. Americký novinár Glenn Greenwald ho dokonca nazval „najnenávistnejším zvoleným úradníkom v demokratickom svete“. Napriek svojim často radikálnym či kontroverzným názorom sa však v krajine teší stále väčšej popularite.

Spočiatku sa Bolsonaro v prieskumoch verejnej mienky umiestňoval na druhej priečke hneď za bývalým ľavicovým prezidentom Luizom Ináciom Lulom da Silvom. Ten však po odsúdení z korupcie vo voľbách už nemohol kandidovať. Napriek strate najväčšieho konkurenta sa Bolsonaro stal favoritom až po incidente zo septembra, keď ho počas predvolebného zhromaždenia na juhovýchode Brazílie bodol útočník nožom do brucha. Spôsobil mu tým vážne zranenia a absenciu v záverečnej časti kampane. Útočník tvrdil, že to bola „misia od Boha".

Jair Bolsonaro je vďaka dlhoročnému pôsobeniu v brazílskom kongrese známy najmä svojimi konzervatívnymi hodnotami a silným odporom voči ľavicovej politike i okolitým ľavicovým režimom, a to najmä Venezuele. Často sa stavia do roly kontroverzného bojovníka proti zväzkom rovnakého pohlavia, potratom, liberalizácii drog či sekularizmu. Svoj boj vedie nevyberavo nechutne, čo ukázal aj výrokom, že by bol radšej, keby jeho syn zomrel pri autonehode, než by sa ukázalo, že je homosexuál.

Počas predvolebnej kampane sa Bolsonaro zaviazal, že ako prezident vráti do krajiny tradičné hodnoty, ukončí korupciu, zakročí proti zločinu, no sľúbil tiež otvorenejšiu ekonomiku, nižšie dane, menej byrokracie či privatizáciu stratových štátnych podnikov. Jeho predvolebné sľuby sú však v rozpore s jeho činmi. Hoci sa sám rád označuje za pravicového konzervatívneho kandidáta a podporovateľa rodinných hodnôt, má päť detí s tromi ženami. Štyroch synov, z ktorých dvaja v minulotýždňových voľbách tiež kandidovali do senátu, a jednu dcéru. Práve pohlavie svojho piateho potomka, dcéry Laury, pokladá za zlyhanie a moment svojej slabosti.

Počas práce v kongrese, v ktorom sa mu za 28 rokov pôsobenia podarilo presadiť len dva návrhy zákonov, zamestnával ako svoju asistentku aj svoju manželku. Tá si za propagačné aktivity v posledných dvoch rokoch vyslúžila strojnásobenie svojej mzdy. Prípad sa dostal až na Najvyšší súd, ktorý rodinkárstvo vo verejnej správe odsúdil ako nezákonné, a tak kongresman musel svoju ženu z postu vyhodiť.

Mysľou v minulosti

Najrozporuplnejšia stránka Jaira Bolsonara je jeho vojenská minulosť. V armáde strávil 17 rokov a dosiahol hodnosť kapitána. Kontroverzie vyvolávajú jeho sympatie k vojenskej diktatúre, ktorá v Brazílii vládla v rokoch 1964 až 1985. Toto obdobie niekoľkokrát označil za roky „poriadku a progresu“ či za „slávne obdobie“ brazílskej histórie. Neskrýva obdiv k plukovníkovi brazílskej armády Carlosovi Albertovi Brilhantemu Ustrovi, ktorého britský Guardian zaradil medzi jedného z najsadistickejších vrahov a mučiteľov brazílskej diktatúry. V minulosti chválil čilskú diktatúru Augusta Pinocheta – pozor, dôležitý je aj jeho osobitý argument –, ktorá podľa jeho názoru mala zabiť viacej ľudí.

Brazílsky prezidentský kandidát Jair Bolsonaro reaguje po útoku nožom počas kampane 6. septembra 2018 v Riu de Janeiro. Foto: TASR/AP

Jeho logika, to je iný svet: „V tejto krajine voľbami nezmeníte nič – absolútne nič! Bohužiaľ, veci sa dajú meniť len občianskou vojnou a robením toho, čo vojenský režim nespravil. Zabíjaním. Ak zomrie niekoľko nevinných ľudí, je to v poriadku.“ Tak hovorí Jair Bolsonaro.

V prípade výhry tiež sľúbil, že svoj vládny kabinet obsadí bývalými vojenskými lídrami. Svedčí o tom i fakt, že jeho kandidát na viceprezidenta Antônio Hamilton Mourão je bývalý generálny dôstojník. Ten dokonca poznamenal, že v prípade bezmocnosti súdnictva ukončiť politickú korupciu v krajine by mali vziať moc do rúk ozbrojené sily a uskutočniť prevrat. Podobné riešenie problému nefunkčného kongresu a chaosu v krajine zaznelo v minulosti aj z úst prezidentského kandidáta. Prieskumy však ukazujú, že až 43 percent Brazílčanov podporuje dočasné obnovenie vojenského režimu na opätovné nastolenie poriadku v krajine.

Bolsonaro sa netají snahou obnoviť trest smrti či zaviesť do každej domácnosti zbraň. Rovnako za cenu zníženia zločinu by dal polícii voľnejšiu ruku pri streľbe a prípadnom zabití počas služby. V mnohom jeho plán boja so zločinom kopíruje súčasného filipínskeho prezidenta Rodriga Duterteho, ktorého kampaň proti kriminálnikom a dílerom drog si podľa ľudskoprávnych organizácií vyžiadala už viac ako 12-tisíc životov.

Spravme Brazíliu opäť veľkou!

Od mnohých svetových komentátorov si Bolsonaro vyslúžil prezývku Tropický Trump, čo je voči Trumpovi značne kruté, aj keď ho pravdepodobne budúci prezident Brazílie v niečom napodobňuje. Napríklad s plánom vystúpiť z Parížskej klimatickej dohody.

Prieskumy verejnej mienky ukazujú veľkú popularitu pravicového kandidáta najmä medzi mladými voličmi vo veku 16 – 24 rokov, pracujúcou strednou triedou a kvôli svojmu programu tiež medzi konzervatívne ladenými voličmi a kresťanmi. Jeho odpor voči potratom, v súčasnosti mimoriadne diskutovaná téma v Brazílii, mu tiež priniesol veľkú podporu medzi katolíkmi i vedúcimi predstaviteľmi evanjelikálnych cirkví.

Ako rodák zo São Paula oslovuje najmä južnú a východnú časť krajiny. Jeho typickým voličom je biely pracujúci muž, no vedie aj medzi bohatými a vzdelanejšími mužmi. Ženy v jeho elektoráte tvoria len približne tretinu, a to najmä pre jeho sexistické narážky. Či už ide o prípad, keď počas rozpravy v kongrese povedal svojej kolegyni, že by ju neznásilnil, pretože je príliš škaredá, alebo rozhovor z roku 2015, v ktorom Bolsonaro tvrdil, že by muži a ženy nemali dostávať rovnaké platy, pretože ženy môžu otehotnieť.

Ako reakcia na Bolsonarovo správanie vzniklo v Brazílii protestné hnutie žien, ktoré sa na sociálnej sieti Facebook združilo do skupiny Women United Against Bolsonaro (Ženy spojené proti Bolsonarovi). Skupina už má 4 milióny fanúšikov (na facebooku ním môžu byť len ženy) a pred prvým kolom prezidentských volieb sa jej podarilo usporiadať masovú demonštráciu proti Bolsonarovi so sloganom #NotHim (nie jeho). Zúčastnili sa jej stovky tisíc žien i mužov, nielen v Brazílii, ale i po celom svete. Išlo o doposiaľ najväčší protest organizovaný ženami v histórii Brazílie.

Brazílskeho prezidentského kandidáta Národnej sociálnej liberálnej strany Jaira Bolsonara odnášajú po tom, ako ho dobodal v oblasti brucha neznámy muž počas predvolebnej kampane v brazílskom meste Juiz de Fora, foto: TASR/AP

Bolsonara niekoľkokrát obvinili a aj pokutovali nielen za hanlivé vyhlásenia voči ženám a homosexuálom, ale i černochom a iným etnickým menšinám. Sympatie neprejavuje ani k utečencom, a to najmä tým z Haiti, Afriky a Blízkeho východu. V minulosti týchto ľudí tiež označil za „spodinu ľudstva“, s ktorou by mala naložiť armáda.

Prezidentské voľby tiež poznačila volebná dezinformačná kampaň, v ktorej volebný tím konzervatívneho kandidáta Bolsonara rozširuje informácie, že jeho protikandidát Fernando Haddad zo Strany pracujúcich by v prípade volebného víťazstva pozatváral v krajine všetky kostoly a do škôl by zaviedol nové učebnice, ktoré by deti presviedčali stať sa homosexuálmi.

Čo stojí za zmenou kurzu

Trinásť miliónov ľudí bez práce, zlyhávajúca infraštruktúra, nárast chudoby a detskej úmrtnosti či vlna násilia a kriminality, ktorá zasiahla viaceré brazílske mestá. Krajina taktiež bojuje s jednou z najhorších ekonomických kríz vo svojej histórii. Viacero korupčných škandálov, ktoré viedli k odvolaniu spočiatku veľmi populárnej Dilmy Rousseffovej a zdecimovali Stranu pracujúcich, vyniesli za iných okolností neprijateľného Jaira Bolsonara na piedestál.

Podľa brazílskej novinárky a dokumentaristky Eliane Brum je však Bolsonaro takisto produktom mlčania brazílskej demokracie o zločinoch spáchaných jej bývalou diktatúrou. Rovnako tvrdí, že akokoľvek hrozivo znejú jeho slová, nejde takmer vôbec o to, čo hovorí, ale hlavne ako to hovorí. V čase rozmachu kriminality a veľkej nedôvery v štátne inštitúcie, keď je väčšina brazílskych politikov označovaná za podvodníkov a klamárov, je Jair Bolsonaro pre svojich voličov stelesnením pravdy a úprimnosti. Pravda a fakty v tomto boji strácajú podstatu. Navyše každá ďalšia lúpež prestavuje nový hlas pre Bolsonara.

Eliane Brum tiež dodáva, že tieto voľby nie sú o hlasovaní za niekoho, ale najmä proti niekomu. Ide len o protestné hlasovanie buď proti skorumpovanej dlho vládnucej Strane pracujúcich a s ňou spojenou prehnitosťou systému, alebo na druhej strane proti možnej hrozbe z vládnutia krajne pravicového Jaira Bolsonara. James N. Green, riaditeľ Brazílskej iniciatívy na Brown University, tvrdí, že ide o najdôležitejšie voľby v histórii Brazílie. Podľa jeho slov by víťazstvo Bolsonara odvrátilo desaťročia politických a sociálnych pokrokov od obnovenia demokracie a v risku by bol návrat k vojenskej vláde. Rovnako sa obáva ešte väčšej eskalácie násilia.

V prvom kole brazílskych prezidentských volieb, ktoré sa konali v nedeľu 7. októbra, zvíťazil Jair Bolsonaro so ziskom 46,3 percenta hlasov. Jeho rivalom v druhom kole bude Fernando Haddad zo Strany pracujúcich ako náhrada za bývalého brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu, ktorý si vo väzení odpykáva 12-ročný trest za korupciu. Haddad skončil v prvom kole s 29 percentami. Brazílčania si okrem prezidenta volili aj dve tretiny senátu, kongresmanov, 27 guvernérov a členov regionálnych parlamentov. Voľby sú pre Brazílčanov od 18 do 70 rokov povinné.

V Brazílii neboli pri moci pravicové sily od ukončenia vojenskej vlády v roku 1985. Či sa tento stav zmení, ukáže druhé kolo volieb v nedeľu 28. októbra. Samozrejme, len v takom prípade, ak obe strany uznajú ich výsledok. Ktorým smerom sa krajina uberie, však výrazne ovplyvní vývoj v celom regióne Južnej Ameriky.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo