Fantasy über alles

Otec Albert (54)

V detstve som strašne veľa čítal. Hltal som všetko, čo sa mi dostalo pod ruku. S edíciou Stopy som zaspával aj sa zobúdzal. Prečítal som všetky verneovky, mayovky, predieral som sa pralesom spolu s Tarzanom, so Sherlockom Holmesom som naháňal Psa baskervillského. Winnetou, Traja mušketieri, Posledný mohykán, Čierny tulipán, Biely tesák, Jazdec v maske – nevedel som sa dočkať rána, ako budú ich dobrodružstvá pokračovať. Keď traja pátrači riešili záhadu zajakavého papagája, ani sa mi nechcelo spať. Konzumoval som literatúru vo veľkom, čítal som všade. James Fenimore Cooper, Zane Grey, Jack London, Sir Arthur Conan Doyle, Ostrov pokladov.

Pamätáte na Arthura Haileyho ? Let do nebezpečenstva, Hotel, Letisko, Kolesá, Peniaze. Baštil som všetko, od sci-fi Stanisława Lema po skvelé paródie, ktoré napísal Jenő Rejtő.

Potom mi spadol do lona nečakaný darček. Naša základná škola, aby zvládla počet žiakov, prešla na výučbu na dve smeny. Čiže každý druhý týždeň som chodil do školy až o jednej, mal som celé nikým nerušené doobedie na čítanie. Vrhol som sa na rodičovskú Zelenú knižnicu. Komisár Maigret, legendárny román „Slečne Blandishovej netreba orchidey“ od James Hadley Chasea, Nero Wolfe, Agatha Christie, Hitchcock.

Literatúra môjho detstva pre mňa znamenala prežívanie reálnych dobrodružstiev v reálnom svete. Akoby som sa zároveň nachádzal na viacerých miestach.

Keď sa narodila dcéra Tereza, tešil som sa, ako ju uvediem do veľkého dobrodružstva zvaného literatúra.

Bol som nadšený. Od útleho detstva si zamilovala knihy, čítala všade, niekedy sa nevedela od knihy odtrhnúť a čítala aj kráčajúc dole schodmi.

Jej tempo čítania bolo také vysoké, že moje literárne tipy jej už nestačili, otočila stránku a vrhla sa na nové dobrodružstvo – fantasy. Odrazu jej svet zahltili draci, škriatkovia, hrôzostrašné príšery...

Priznám sa, pozeral som sa na fantasy ako na detské rozprávkové leporelá v tvrdej väzbe a s malými písmenkami. Najprv som tomu nevenoval väčšiu pozornosť, ale potom som zaregistroval, že z knižnice si požičiava 600 stranové buchle s názvami a od autorov, ktoré mi vôbec nič nehovorili. Pri Terezinom tempe 100 strán za deň, už prečítala asi celé oddelenia fantasy v mestskej aj školskej knižnici.

Cestou do školy mi rozpráva o Percy Jacksonovi, jej najobľúbenejšia kniha ja Meno vetra.

Dcéra Tereza (13)

Všimla som si, že mnoho ľudí ma celý žáner fantasy zaškatuľkovaný do veľkosti zápalkovej krabičky, v ktorej sa nachádzajú draky, víly a škriatkovia. No vzhľadom na slobodu, ktorú tento žáner ponúka autorom, ktorí píšu fantasy, to rozhodne nezostáva len pri tom. Spisovateľ môže takto uviesť čitateľa do sveta jeho predstavivosti, mnoho vecí si tam môže zidealizovať, zmeniť, alebo úplne vynechať.

Som si istá, že takmer každý si v detstve čítal pred spaním rozprávky o princeznách a chrabrých rytieroch, ktorých dobré vlastnosti boli vyzdvihované a kde dobro vždy zvíťazilo nad zlom. Vtedy nám prišlo priam čarovné na chvíľu sa zatúlať do sveta rozprávok, no mnoho ľudí (na čele s mojím tatinom ) je presvedčených, že by tam aj mali ostať. Rozprávky sú predsa pre deti a fantasy s poletujúcimi drakmi a čarovnými vílami rovnako. Fantasy literatúra má však rôzne odvetvia, rovnako ako strom, ktorého konáre sa tiahnu rozličnými smermi. Sú príbehy, kde sa celý dej odvíja okolo fantastických bytostí, ako napríklad knižná séria Odkaz dračích jazdcov, kde hlavná postava je dračí jazdec Eragon s jeho dračicou Zafirou. Naopak, sú knihy, v ktorých sa zápletky točia okolo nesvárov medzi dávnymi rodmi, kde najväčším problémom pre ľudí je blížiaca sa vojna a fantastické bytosti, ktoré sa v príbehu nachádzajú sú len obohatením deja a aj bez nich by príbeh dával zmysel.

Ako sa hovorí, sto ľudí sto chutí a nie každému fantastická literatúra sadne. Niekto sa skôr vyžíva v detektívkach alebo thrilleroch, no myslím, že pri takom množstve fantasy kníh, aké máme, by si každý našiel to svoje aj v oddelení fantastickej literatúry.

Ja osobne čítam rada aj príbehy, aké spomínal tatino, kde sa nachádzajú vyslovene rozprávkové bytosti, ale moje obľúbené knihy sú tie s nádychom histórie, mytológie a dávnych božstiev. Napríklad Percy Jackson sa odohráva v terajšej dobe v New Yorku, no vo svete, kde stále prebývajú grécki a rímski bohovia a dohliadajú na život smrteľníkov a polobohov. Séria kníh Kronika temného dávnoveku sa odohráva v dobe kamennej a Bohovia a bojovníci v dobe bronzovej a obe odzrkadľujú život ľudí tisícky rokov v minulosti, kde autorka využíva vedecké fakty, aby nám priblížila ich náboženstvo, kultúru a zvyky a všetko to zakomponovala do pútavého deja. Príbeh je obohatený o duchov a bohov, v ktorých vtedy ľudia verili a uctievali.

Napriek tomu, že ma bavia asi všetky knižné žánre, fantasy ma pochytilo najviac. Nie je totiž na zahodenie na chvíľu uniknúť realite a ocitnúť sa vo svete, kde nič nie je nemožné.