NÁZOR: Inšpirujúce vodcovstvo a verejná služba

Rumsfeldova nadácia v dňoch 26.-27. septembra 2013 organizovala vo Washingtone, D.C. stretnutie svojich súčasných a bývalých štipendistov (Rumsfeld Graduate Fellows), ktorí majú záujem a potenciál angažovať sa vo verejnej službe. Ako jeden z nich som sa tohto zaujímavého a inšpiratívneho podujatia zúčastnil aj ja.

Náš program sa začal štvrtkovou neformálnou recepciou u Rumsfeldových a na druhý deň pokračoval konferenciou na tému „Americké vodcovstvo“ a spoločenským programom, ktorý nám štipendistom vytvoril príležitosť lepšie sa vzájomne spoznať.

Konferencia, ktorá bola hlavnou náplňou nášho programu, sa začala raňajkami v Guvernérovej miestnosti Univerzitného klubu neďaleko Bieleho domu, počas ktorých sa k nám prihovoril prezident Rumsfeldovej nadácie Donald Rumsfeld a jej súčasný riaditeľ Dr. Stephen Cambone. Stephen Cambone neskôr moderoval aj panelovú diskusiu medzi štyrmi profesormi, ktorí vyučujú a publikujú v oblasti amerického politického myslenia a politiky, národnej bezpečnosti a medzinárodných vzťahov, právnych vied a etického správania štátnictva. Po obede sa zúčastneným prihovoril hlavný rečník konferencie, známy politický komentátor a novinár Brit Hume.

Pravdepodobne prvý krát v mojom živote som mal možnosť byť v jednej miestnosti s toľkými talentovanými mladými ľuďmi – študentmi alebo absolventmi Harvardovej, Stanfordovej, Chicagskej, Georgetownskej a niektorých ďalších renomovaných univerzít, ktorí sa zaoberali tak zaujímavými odbormi ako politická ekonómia a vláda, ekonomika národnej bezpečnosti, právo, medzinárodné vzťahy a politika Blízkeho východu, obrana a strategické štúdiá, alebo politická filozofia a americká vláda – a ktorých spájala túžba slúžiť svojej krajine. Spočiatku som si nebol istý, ako do tejto spoločnosti zapadne osoba, ktorá sa venuje otázkam náboženstva, etiky a politiky, avšak bol som milo prekvapený záujmom, s ktorým som sa stretol zo strany mojich kolegov, pre ktorých politika a morálka nepredstavovali dve kompartmentalizované a nikdy neinteraktujúce sféry.

"V posledných 20 rokoch je v Spojených štátoch možné pozorovať vzrastajúci záujem o náboženstvo a existuje konsenzus, že ak chceme porozumieť globálnej politike, nacionalizmu či terorizmu, je potrebné štúdium náboženstva brať vážne."

Zdieľať

V posledných dvadsiatich rokoch je v Spojených štátoch možné jasne pozorovať vzrastajúci záujem o fenomén náboženstva a v súčasnosti existuje pomerne široký konsenzus v tom, že ak chceme porozumieť globálnej politike, nacionalizmu či terorizmu, je potrebné interdisciplinárne štúdium náboženstva brať vážne. Sekularizačná teória – predovšetkým jej klasická verzia prijímaná viac ako 150 rokov – dnes podľa popredného amerického sociológa Rodneyho Starka „odpočíva v pokoji“. Náboženstvo, ktoré motivuje a mobilizuje ľudí k tým našľachetnejším ľudským činom, avšak býva aj zneužité na tie najnešľachetnejšie účely – je v súčasnosti brané vážne nielen v synagogách, cirkvách a mešitách, ale tiež v koridoroch moci. Diplomatické riešenia a ani finačné incentívy často neprebijú lojalitu, ktorú osoba cíti voči vlastnému náboženstvu a jeho skutočným či zdanlivým nárokom – toto bol pre mnohých jeden z nepredvívaných objavov počas „vojny proti terorizmu“.

Donald Rumsfeld sa do amerických dejín zapísal výrazným spôsobom a jeho pozoruhodný život sa s nimi prelína zhruba v jednej tretine. S humorom jemu typickým na stretnutí poznamenal, že tento fakt ukazuje na to, akou mladou krajinou Spojené štáty sú alebo na to, aký starý je on sám. Rumsfeld je známy predovšetkým ako (jediný) dvojnásobný minister obrany. Prvý krát v tejto funkcii pôsobil vo vláde prezidenta Geralda Forda (1975-1977) a druhý krát vo vláde prezidenta Georga W. Busha (2001-2006). Počas prvého funkčného obdobia bol Rumsfeld vôbec najmladšou osobou, ktorá kedy tento úrad zastávala a počas druhého naopak najstaršou. Pod Rumsfeldovým vedením prebehla okrem iného výrazná modernizácia americkej armády, ktorá je všeobecne hodnotená vysoko pozitívne a Rumsfeld tiež viedol americké vojská k zosadeniu iráckeho diktátora Saddáma Husajna – čo je v súčasnosti vnímané ako najkontroverznejšie obdobie jeho dlhej a produktívnej kariéry.

"Milton Friedman, nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku, považoval Rumsfelda za vhodného nástupcu prezidenta Ronalda Reagana na najvyšší úrad Spojených štátov a za chybu, že sa tak nakoniec nestalo."

Zdieľať

Rumsfeldov život je však omnoho pestrejší a nemôže byť zredukovaný na obdobie deviatich rokov, počas ktorých pôsobil ako jeden z najvyšších úradníkov federálnej exekutívy Spojených štátov. Na začiatku svojej kariéry pôsobil v službách amerického letectva a neskôr ako americký kongresman, diplomat a vysoký poradca štyroch amerických prezidentov. Milton Friedman, nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku a bývalý profesor na Chicagskej univerzite, považoval Rumsfelda za vhodného nástupcu prezidenta Ronalda Reagana na najvyšší úrad Spojených štátov a za chybu, že sa tak nakoniec nestalo. Rumsfeld bol výrazne ovplyvnený ekonomickým myslením Friedmana a jeho mimoriadne úspešná kariéra zahŕňala aj pozícu generálneho riaditeľa dvoch obchodných spoločností v rebríčku Fortune 500.

Hoci sa nemusíme stotožniť s každým Rumsfeldovym názorom alebo politickým rozhodnutím, jeho život je nepochybne inšpirujúcim príkladom vodcovstva a angažovania sa vo verejnej službe, čoho dôkazom je aj jeho činnosť po odchode z vysokej politiky. V roku 2007 založil spolu s manželkou Joyce nadáciu, ktorá sa zameriava na štyri hlavné oblasti: podporuje amerických vojakov, zranených veteránov a ich rodiny; buduje úzke vzťahy medzi Spojenými štátmi a mladými lídrami z často ignorovanej Strednej Ázie s cieľom posilňovania mierovej, slobodnej a prosperujúcej spoločnosti; poskytuje významné štipendiá študentom, ktorí preukážu záujem a potenciál angažovať sa vo verejnej službe; a podporuje mikrofinancovanie ako jeden z účinných spôsobov zmierňovania chudoby vo svete. Na získanie Rumsfeldovho štipendia, ktoré mi bolo udelené v akademickom roku 2010/2011, nie je možné podať prihlášku, ale študenti sú na jeho získanie nominovaní vybranými profesormi na základe svojich „vynikajúcich intelektuálnych schopností, integrity, morálneho charakteru a vodcovského potenciálu“. Maximálna výška ročného štipendia je $25,000. V súčasnosti je v Spojených štátoch 53 takýchto štipendistov, prvého spoločného stretnutia vo Washingtone, D.C. sa malo možnosť zúčastniť 37 z nich.

Ako s odstupom času reflektujem nad mojou cestou do Washingtonu, D.C., v pamäti mi utkveli tri veci. Tou prvou je fotografia, ktorú nám Donald Rumsfeld ukázal a predstavil ako jednu z jeho najobľúbenejších: satelitný záber na nočný Kórejský polostrov. Kým južná časť polostrovu bola plná žiariacich svetiel poukazujúcich na prítomnosť života, slobody a prosperity, severná časť bola zväčša temná. Dve v mnohých ohľadoch veľmi podobné krajiny, avšak s veľmi rozdielnou úrovňou života svojich občanov – v jednej vládne politická a ekonomická sloboda, v druhej táto sloboda absentuje.

Druhou bol odkaz, aby do verejnej služby vstupovali tí najlepší – osoby, ktoré sa vyznačujú zmyslom pre zodpovednosť, praktickou múdrosťou, odvahou a pokorou. Počuť o dôležitosti pokory z úst osoby, ktorá viedla najmocnejšiu armádu všetkých čias a pod ktorej vedenie spadalo viac ako 25 tisíc zamestnancov Pentagonu a tri milióny vojenského a civilného personálu rozmiestneného v rôznych častiach sveta, sa môže zdať na prvý pohľad zvláštne. Pre Donalda Rumsfelda pokora znamená uznanie, že iní môžu vedieť viac ako viem ja a ochotu sa takýmito ľuďmi obklopiť a pozorne im načúvať. Pokora tiež uznáva, že samotné ľudské poznanie je limitované, ako ukazuje aj najznámejší Rumsfeldov výrok o tzv. Known unknowns, ktorý je identický s názvom jeho memoárov: „... existujú známe známa: existujú veci, o ktorých vieme, že sú známe. Vieme tiež, že existujú známe neznáma: to znamená, že existujú veci, o ktorých vieme, že sú nám neznáme. Ale existujú aj neznáme neznáma – tie veci, o ktorých nevieme, že sú nám neznáme“.

Do tretice a na záver – život niekedy so sebou prináša prekvapivé až paradoxné situácie a jedna z takýchto pre mňa nastala, keď sa sa pri mne zastavil Donald Rumsfeld a inicioval konverzáciu. Neviem čím som bol pre neho zaujímavý. Možno to bola kombinácia môjho života v niekdajšom Československu, súčasného života v Chicagu – odkiaľ aj on pochádza – a nedávnej smrti mojej školiteľky Jean Bethke Elshtainovej, ktorá ma na Rumsfeldove štipendium nominovala. V každom prípade som si opäť raz uvedomil, akým nevyspytateľným môže byť ľudský život a ľudské dejiny – v čase, keď som ako dieťa bezstarostne behával pod bralami Beckovského hradu, bol Rumsfeld ministrom obrany krajiny, ktorá nám bola prezentovaná ako najväčší nepriateľ socialistického zriadenia a najväčšia prekážka pri realizácii komunistického sna. Keď som vyrastal, nemyslel som si, že budem jedného dňa môcť slobodne navštíviť krajinu, ktorá nepatrila do tzv. socialistického bloku a teraz som mal možnosť byť priamo v dome osoby, ktorá sa výrazným spôsobom podieľala na tvorbe a realizácii stratégie víťazstva v tzv. Studenej vojne. Povaha ľudských dejín je taká, že zahŕňajú „dobré, zlé a škaredé“ – koniec totalitarizmu v Európe a porážka komunizmu nepochybne patrili k tým dejinných udalostiam, ktoré si je potrebné pripomínať a byť za ich výsledok vďačný.

Ľubomír Martin Ondrášek
Autor je doktorand na University of Chicago. V minulosti externe prednášal na Gordon-Conwell Theological Seminary v Bostone a odborne spolupracoval s Ústavom pre vzťahy štátu a cirkví a Cirkevným odborom Ministerstva kultúry SR. Je prezidentom a spoluzakladateľom neziskovej organizácie Acta Sanctorum, Inc. so sídlom v Chicagu, IL, USA.

Foto: archív autora

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo