Našich odborníkov sme sa opýtali, čo by odporučili ako tipy na dve knihy o výchove detí, ktoré by mohli byť nápomocné pri výchove. 

Denisa Zlevská, psychologička, Centrum pre tréning a rozvoj

Knihy? Určite sú užitočným zdrojom informácií, stratégií, postojov a návodov. Čo však je podľa mňa oveľa dôležitejšie, je čas venovaný vzájomným vzťahom – teda nielen učeniu sa o nich.

Čas, keď načúvame, pozorujeme a učíme sa z odpovedí svojich detí o tom, čo majú rady, čo potrebujú, čo ich hnevá, aké majú túžby i starosti. Potom hľadáme spoločné riešenia a prieniky, ako byť spolu spokojní a šťastní v reálnom živote. Píšem to ako reflexiu svojich skúseností, keď niektorí rodičia prichádzajú do poradne, pýtajú si rady, literatúru, a keď sa napokon opýtam na ich pohľad na vzniknutú situáciu, ktorú chcú riešiť, alebo to, čo pre riešenie reálne urobili vo vzťahu s dieťaťom a ako dlho v tom zotrvali, zostávame s odpoveďami visieť vo vzduchu a tápeme.

Akoby viac nádeje a dôvery vkladali do odborníka a jeho rozhovoru s dieťaťom ako do svojej rodičovskej roly, lásky a vlastného poznania dieťaťa. Nepíšem túto reflexiu preto, aby rodičia odborníkov obchádzali, no chcem im dodať sebadôveru a vieru v to, že oni sú pre dieťa najdôležitejším zdrojom podpory, posily a zmien, mnoho o ňom vedia a veľakrát majú tie najsprávnejšie riešenia tryskajúce z ich rodičovského srdca.

Ak sa mám zamyslieť nad knihami, ktoré odporúčam rodičom, tak je to kniha opisujúca, ako sa naučiť riešiť problémy v efektívnom dialógu a posúvať sa vpred od Steve de Shazer a Yvonne Dolan s názvom Zázračná otázka. No a druhá kniha, ktorá je inšpirujúca pre dospelých v tom, že učí zvládať vlastné detstvo, je od fínskeho psychoterapeuta Bena Furmana s názvom Nikdy nie je neskoro na šťastné detstvo. Autor formou príbehov zozbieral a identifikoval to, čo pomáha prekonávať ťažkosti i traumy detstva a ako sa nenechať nimi bezvýchodiskovo ovplyvniť.

Albín Škoviera, špeciálny pedagóg, Katolícka univerzita v Ružomberku a Univerzita Pardubice

Pozrel som si niekoľko diskusných príspevkov na internete, ktoré sa zaoberali dobrými knihami o výchove detí. Diskutovali v nich temer výlučne ženy a v popredí boli knihy autorov a autoriek, ktorí reprezentujú skôr „ženský pohľad“ na výchovu.

Identifikoval som niekoľko kategórií diskutérok, kde každá žije trocha v ilúzii:
tie, čo dôverujú len odborníkom, ktorí majú názory potvrdené výskumami, úplne odmietajú „poradcov amatérov“,
tie, čo hľadajú inšpiráciu, ktorú ako rodič môžu (a nemusia) prijať a transformovať vo vzťahu k vlastnému dieťaťu,
tie, čo veria len autorom „slobodnej“ ochranárskej filozofie dieťaťa, pretože nepodnecujú k tomu, aby mali na dieťa nároky, požiadavky, dávali mu limity, teda mali s ním aj konflikt,
tie, čo vnímajú výchovu dieťaťa ako „intuitívny“ dialóg medzi sebou a dieťaťom.

Som presvedčený o tom, že dobrá výchova dieťaťa je vždy dialógom rodiča a dieťaťa (a naopak) spojeným so sprostredkovaním pozitívnych hodnôt a skúseností, prijímaním zodpovednosti za náš spoločný vzťah i našou sebavýchovou.

Dve knihy, ktoré toto napĺňajú a odporúčam ich, sú: Z. Matějček, Po dobrém, nebo po zlém? Pretože je múdro láskavá, písaná s nadhľadom, povzbudzujúca a vyvážená. J. Prekopová, Malý tyran. Pretože nám ukazuje, ako sa môžu nevýchova a nedôslednosť obrátiť proti nám.

Ešte jedno odporúčanie: dajme mužom šancu, aby poskytli deťom vo výchove aj „mužský svet“. Tak ako v „inštruktážnom“ filme S tebou mě baví svět.