Čo na dvojročných v škôlke hovoria odborníci

U našich českých susedov budú musieť štátne škôlky prijímať už aj dvojročné deti. Nový školský zákon má medzi odborníkmi odporcov, ktorí argumentujú tým, že dvojročné dieťa má byť ešte s mamou, a potom zástancov, ktorí tvrdia, že šťastná matka sa rovná šťastné dieťa, a preto skoršie zaškolenie pomôže mnohým mamám v realizácii. 

Opýtali sme sa našich odborníkov na výchovu, čo si myslia o dvojročných deťoch v štátnych škôlkach. 

Daniela Čechová, poradenská psychologička a psychoterapeutka, katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, Slovenská asociácia individuálnej psychológie

K extrémom, ako je to v niektorých krajinách v zahraničí, kde sa matka vracia do práce po pár dňoch až týždňoch, u nás nedochádza. S predĺžením rodičovskej dovolenky väčšina matiek ostáva s deťmi doma rok až tri roky. Prvý rok života je kvôli vzťahovej väzbe nenahraditeľný, preto ho považujem za základ.

Dvojročné dieťa už môže navštevovať škôlku. Treba si však zvážiť, či to naozaj chceme, pretože sa tým vzdávame možnosti viac ovplyvniť správanie svojich detí, keďže s nimi v tom prípade budeme tráviť menej času. Vo všeobecnosti sa podstata osobnosti utvára v prvých piatich rokoch života.

Albín Škoviera, špeciálny pedagóg, Katolícka univerzita v Ružomberku a Univerzita Pardubice

Na jednej strane existuje množstvo psychologických a pediatrických výskumov (od Angličana Bowblyho až po Slováka Fedora-Freyberga), ktoré potvrdili nenahraditeľnosť milujúcej matky v prvých rokoch starostlivosti o dieťa, na druhej strane je dosť žien, ktoré viac uverili lobingovým ekonomickým a ľudskoprávnym aktivistom, že materstvo a dobrá rodina nie sú jedinečnou súčasťou kariéry ženy, že sú len „epizódkou“, ktorá ich môže zdržať na ceste k výhodným finančne lukratívnym postom. Diktát príležitosti nás však neoslobodzuje, ale zotročuje.

Súčasnosť je plná poloprávd a vzájomne sa vylučujúcich „polo-práv“. Prezentuje právo dieťaťa na život a paralelne umožňuje matkám, aby si vybrali potrat. Uzákoní najlepší záujem dieťaťa, pritom povzbudzuje matku k tomu, aby od neho išla čím skôr do práce. To, že sa možnosti vzájomne vylučujú, to nevadí. Ženy sa môžu aspoň v súlade s „právom“ rozhodnúť preto, čo im viac vyhovuje. Samotný fakt, že mám „právo“, vôbec neznamená, že jeho realizácia je morálne v poriadku.

Počas dlhoročnej práce v diagnostickom ústave (centre) som zažil tisícky detí, ktoré prišli z neúplných rodín. Šanca, že bude rodina ďalej dobre fungovať, bola mnohonásobne vyššia pri funkčných mamách ako pri funkčných otcoch. Aj keď sa snažili ako Dustin Hoffmann v Kramerová vs. Kramer. Keď muž a žena robia to isté, nie je to to isté...

Denisa Zlevská, psychologička, Centrum pre tréning a rozvoj

V tejto téme mám skôr konzervatívny názor na vec. Deti potrebujú svoje maminky – ich lásku, nehu, starostlivosť a opateru. Medzi nimi je vytvorené puto, ktoré nenahradí nik a je dôležité pre celkový psycho-sociálny vývin dieťaťa. Najdôležitejšie je vnímanie potrieb dieťaťa a flexibilné reagovanie na ne. To je možné iba v prípade jasných priorít matky a otca.

Ak je prioritou dieťa (a to by malo byť aj v prípade štátu), potom kariéra a sebarealizácia je automaticky na nižšom mieste. Mať dieťa nie je náhoda, je to vedomé rozhodnutie rodičov a tak je k nemu potrebné pristupovať aj v realite. Myslím, že je obdobie v živote matky i otca, keď sa nedá mať všetko, aj spokojné dieťa, aj skvelú kariéru, je to často nepopulárny fenomén s názvom obeta.

Druhou vecou je možnosť flexibilných pracovných úväzkov, ktoré by túto tému veľmi elegantne vyriešili. Považujem to za skvelú strednú cestu, kde mamička nestráca kontakt so svojou profesiou, sociálnym svetom a zároveň má priestor byť so svojím dieťaťom a venovať sa mu. Inou dôležitou témou je vek odchodu do dôchodku, ktorý sa neustále zvyšuje a oberá deti o starých rodičov a mladé rodiny o prirodzenú pomoc. Nie je teda problém len vo veku začlenenia dieťaťa, ale v množstve dostupných variant, ktorými sa tento problém dá efektívne riešiť.

Foto Andrej Lojan, Pavol Rábara, archív D.Z.ov

Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!