Čo na dvojročných v škôlke hovoria odborníci

Čo na dvojročných v škôlke hovoria odborníci
FOTO TASR – Pavol Zachar

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Patria dvojročné deti do škôlky? Pýtali sme našich odborníkov na výchovu.
Zuzana Hanusová
Zuzana Hanusová
Vyštudovala žurnalistiku a germanistiku, pracovala v STV, v Slovenskom rozhlase a ako šéfredaktorka portálu nm.sk. Je vydatá, má tri deti.
Ďalšie autorove články:

Mobily a rodičia Riešime len deti, ale závislosť dospelých je často hlavným problémom

Právnik o susedských sporoch Hlavným problémom sú ploty. Staré dobré „dvakrát meraj a raz strihaj“ platí aj v oblasti susedských vzťahov

Prečo sú prvé deti úspešnejšie Podľa nových zistení za tým nemusí byť len viac času zo strany rodičov

U našich českých susedov budú musieť štátne škôlky prijímať už aj dvojročné deti. Nový školský zákon má medzi odborníkmi odporcov, ktorí argumentujú tým, že dvojročné dieťa má byť ešte s mamou, a potom zástancov, ktorí tvrdia, že šťastná matka sa rovná šťastné dieťa, a preto skoršie zaškolenie pomôže mnohým mamám v realizácii. 

Opýtali sme sa našich odborníkov na výchovu, čo si myslia o dvojročných deťoch v štátnych škôlkach. 

 

Daniela Čechová, poradenská psychologička a psychoterapeutka, katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity KomenskéhoSlovenská asociácia individuálnej psychológie

K extrémom, ako je to v niektorých krajinách v zahraničí, kde sa matka vracia do práce po pár dňoch až týždňoch, u nás nedochádza. S predĺžením rodičovskej dovolenky väčšina matiek ostáva s deťmi doma rok až tri roky. Prvý rok života je kvôli vzťahovej väzbe nenahraditeľný, preto ho považujem za základ.

Dvojročné dieťa už môže navštevovať škôlku. Treba si však zvážiť, či to naozaj chceme, pretože sa tým vzdávame možnosti viac ovplyvniť správanie svojich detí, keďže s nimi v tom prípade budeme tráviť menej času. Vo všeobecnosti sa podstata osobnosti utvára v prvých piatich rokoch života.

Albín Škoviera, špeciálny pedagóg, Katolícka univerzita v Ružomberku a Univerzita Pardubice

Na jednej strane existuje množstvo psychologických a pediatrických výskumov (od Angličana Bowblyho až po Slováka Fedora-Freyberga), ktoré potvrdili nenahraditeľnosť milujúcej matky v prvých rokoch starostlivosti o dieťa, na druhej strane je dosť žien, ktoré viac uverili lobingovým ekonomickým a ľudskoprávnym aktivistom, že materstvo a dobrá rodina nie sú jedinečnou súčasťou kariéry ženy, že sú len „epizódkou“, ktorá ich môže zdržať na ceste k výhodným finančne lukratívnym postom. Diktát príležitosti nás však neoslobodzuje, ale zotročuje.

Súčasnosť je plná poloprávd a vzájomne sa vylučujúcich „polo-práv“. Prezentuje právo dieťaťa na život a paralelne umožňuje matkám, aby si vybrali potrat. Uzákoní najlepší záujem dieťaťa, pritom povzbudzuje matku k tomu, aby od neho išla čím skôr do práce. To, že sa možnosti vzájomne vylučujú, to nevadí. Ženy sa môžu aspoň v súlade s „právom“ rozhodnúť preto, čo im viac vyhovuje. Samotný fakt, že mám „právo“, vôbec neznamená, že jeho realizácia je morálne v poriadku.

Počas dlhoročnej práce v diagnostickom ústave (centre) som zažil tisícky detí, ktoré prišli z neúplných rodín. Šanca, že bude rodina ďalej dobre fungovať, bola mnohonásobne vyššia pri funkčných mamách ako pri funkčných otcoch. Aj keď sa snažili ako Dustin Hoffmann v Kramerová vs. Kramer. Keď muž a žena robia to isté, nie je to to isté...

Denisa Zlevská, psychologička, Centrum pre tréning a rozvoj

V tejto téme mám skôr konzervatívny názor na vec. Deti potrebujú svoje maminky – ich lásku, nehu, starostlivosť a opateru. Medzi nimi je vytvorené puto, ktoré nenahradí nik a je dôležité pre celkový psycho-sociálny vývin dieťaťa. Najdôležitejšie je vnímanie potrieb dieťaťa a flexibilné reagovanie na ne. To je možné iba v prípade jasných priorít matky a otca.

Ak je prioritou dieťa (a to by malo byť aj v prípade štátu), potom kariéra a sebarealizácia je automaticky na nižšom mieste. Mať dieťa nie je náhoda, je to vedomé rozhodnutie rodičov a tak je k nemu potrebné pristupovať aj v realite. Myslím, že je obdobie v živote matky i otca, keď sa nedá mať všetko, aj spokojné dieťa, aj skvelú kariéru, je to často nepopulárny fenomén s názvom obeta.

Druhou vecou je možnosť flexibilných pracovných úväzkov, ktoré by túto tému veľmi elegantne vyriešili. Považujem to za skvelú strednú cestu, kde mamička nestráca kontakt so svojou profesiou, sociálnym svetom a zároveň má priestor byť so svojím dieťaťom a venovať sa mu. Inou dôležitou témou je vek odchodu do dôchodku, ktorý sa neustále zvyšuje a oberá deti o starých rodičov a mladé rodiny o prirodzenú pomoc. Nie je teda problém len vo veku začlenenia dieťaťa, ale v množstve dostupných variant, ktorými sa tento problém dá efektívne riešiť.

Foto Andrej Lojan, Pavol Rábara, archív D.Z.ov



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Zobraziť diskusiu
Zuzana Hanusová

Zuzana Hanusová

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
rodina Kariéra
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť