Tomáš Drucker zatiaľ nepôsobí ako minister vnútra, ale ako minister odsunov: najskôr hovoril, že potrebuje týždeň času, aby si vytvoril názor na ponechanie či odvolanie policajného prezidenta Tibora Gašpara, potom to odsunul a bol z toho mesiac. Minulý týždeň chcel predložiť novelu zákona o zmene výberu policajného prezidenta na najbližšiu schôdzu parlamentu. Aj tento termín bol odsunutý, do parlamentu príde novela v júni.  

Drucker však aj tak zrejme dodrží plán a nový policajný prezident sa bude vyberať novým spôsobom, podľa ktorého ho už nebude menovať minister vnútra.

Na prvý pohľad to vyzerá ako skvelý nápad, ktorý je výsledkom tlaku demonštrácií. Aj z čerstvej analýzy týždenníka Trend a Nadácie Zastavme korupciu vyplýva, že Robert Kaliňák tu od roku 2006 budoval systém, v ktorom sa síce zlepšovali materiálne podmienky policajtov (aj preto mnohí z nich súhlasia s Ficovou vetou, že Kaliňák bol najlepším ministrom vnútra v histórii), ale v skutočnosti uhnietol prostredie falšovaných štatistík, nevyšetrovania citlivých káuz a povyšovania prisluhovačov. Napokon, za Kaliňáka odišlo z polície mnoho kvalitných ľudí, ktorých dnes nemá kto nahradiť.

Lenže to, čo pripravuje Tomáš Drucker akoby na verejnú objednávku nespokojných občanov, je v skutočnosti Kaliňákovou pascou.

Drucker zatiaľ povedal len toľko, že nového policajného prezidenta bude navrhovať odborná komisia, v ktorej budú zástupcovia polície, policajných odborov a prokuratúry.

To je však niečo podobné, čo už dávno pred zavraždením Jána Kuciaka a jeho snúbenice požadoval sám Robert Kaliňák. Na jeseň roku 2015, teda pár mesiacov pred voľbami, chcel Kaliňák v mene odpolitizovania polície presadiť, aby policajného prezidenta, viceprezidentov a šéfa inšpekcie nevyberal po novom minister vnútra, ale aby ich vyberali komisie na základe konkurzu. Opozícia sa vtedy postavila proti, lebo v tom celkom oprávnene videla snahu Kaliňáka zabetónovať si svojich ľudí vo funkciách, pričom to má navonok vyzerať, že pôjde o nezávislých nominantov.

Prirodzene, túto ideu si adoptoval aj Kaliňákov šéfpolicajt Tibor Gašpar, ktorý aj v minulom roku hlásal, že aj on sám je za posilnenie nezávislosti polície, že „absolútne súhlasí“ s návrhom, „aby tu boli výberové konania, aby kandidát prešiel híringom v odbornej komisii“.

Drucker teda ide po Kaliňákom vytýčenej trase, ktorou Pellegriniho vláda deklaruje začiatok letopočtu po Kuciakovej smrti. Kaliňákovu myšlienku chce Drucker ozvláštniť tým, že komisiou vybratý kandidát ešte napochoduje do parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť, kde ho poslanci verejne vypočujú, a následne ho schváli vláda. Nový zákon chce takisto znemožniť, aby bol nový policajný prezident odvolateľný bez dôvodu, ale len za zákonom prísne stanovených kritérií.

Vzhľadom na personálne pomery, ktoré dnes vládnu medzi policajtmi, policajnými odborármi a na prokuratúre, takýto návrh v lepšom prípade nerieši vôbec nič alebo súčasný stav ešte zhorší. 

Celý nový Druckerov systém totiž slúži len na rozriedenie zodpovednosti. Predstavme si, že Tibora Gašpara by pred rokmi vybrala akási policajno-prokurátorská komisia, následne by ho posvätil parlamentný výbor a potom by ho potvrdila vláda. Všetkým v zákulisí by bolo jasné, že si ho v skutočnosti vybral a cez svojich ľudí presadil Robert Kaliňák, ten by však za neho neniesol žiadnu zodpovednosť. A po vražde novinára by protestujúcim ľuďom predtým Kaliňák a dnes Drucker vysvetľoval, že Gašpar je profík, ktorého si vybrala nezávislá komisia, oni s tým nič nemôžu robiť a navyše je do konca funkčného obdobia takmer neodvolateľný. Takže kto chce opak, útočí na základy demokracie.

Dnes je zrejmé – a po dnešných masových demonštráciách to bude ešte zrejmejšie – že Gašpar je na čele polície neudržateľný. V priebehu dní, respektíve niekoľkých alebo mnohých týždňov tak či tak padne, otázne však je, kto príde po ňom. To je kľúčovou otázkou, nie schválenie nového systému výberu, ktorého momentálnym účelom je zavrieť oči a zapchať ústa protestujúcej verejnosti a finálnym cieľom je zabetónovať vo vedení polície Gašparove klony, akýchsi gašparkov.

Pre políciu aj spoločnosť by bolo oveľa zdravšie, keby sa žiaden nový zákon ako reakcia na volanie ulice neprijímal. A keby nového policajného prezidenta menoval do funkcie minister vnútra Tomáš Drucker, ktorého by mohla verejnosť konečne posudzovať nie podľa rétorickej vaty, ktorú produkuje v týchto dňoch, ale podľa konkrétnych skutkov a nominácií.

Tak je to napokon aj v mnohých vyspelých demokraciách ako Nemecko – policajného prezidenta menuje a zodpovednosť zaň preberá minister vnútra, nikto iný. Samozrejme, v slovenských podmienkach to znamená, že ak je ministrom vnútra niekto typu Kaliňáka, policajným prezidentom sa stane niekto ako Gašpar, a ak je ministrom vnútra niekto typu Lipšica, policajným prezidentom sa stane niekto ako Spišiak. Ale to už patrí k rizikám aj pôvabom demokracie.

Teraz sa kvôli novému, údajne nezávislejšiemu systému riadenia polície môže udiať niečo podobné ako na súdoch – zo Súdnej rady, ktorá mala garantovať sudcovskú nezávislosť, sa stal systémovo chorý prvok konzervujúci dedičstvo Štefana Harabina.

Zdanlivá depolitizácia polície je preto len pascou, ako na ďalšie roky predĺžiť Kaliňákov tieň nad políciou. 

Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!