Mečiarizmus s ľudskou tvárou a regionálne voľby

Socializmus s ľudskou tvárou bol trápnou ilúziou. Neľudský systém nikdy nemôže mať ľudskú tvár. Je dobré uvedomiť si to práve teraz, keď poslankyňa Dana Gabániová (SMER) chce presadiť zákon o odškodnení ľudí z tzv. čiernej listiny. Ide o ľudí, ktorí si až po 21. auguste 1968 uvedomili, že sa dovtedy mýlili, vzopreli sa komunistickému zlu a za vzdor zaplatili napríklad stratou zamestnania.

Lepšie je spamätať sa neskôr ako nikdy. Kto však odškodní ľudí, ktorí odhalili zlo v jeho počiatkoch, do komunistickej partaje nikdy nevstúpili a trpeli celých štyridsať rokov? Možno len súhlasiť s poslancom Františkom Mikloškom: odškodnime najprv všetkých, ktorí nikdy neboli komunistami a až potom uvažujme aj nad odškodnením ostatných.

Rovnako trápnou ilúziou je aj mečiarizmus s ľudskou tvárou. Neľudský systém nikdy nemôže mať ľudskú tvár. Je dobré uvedomiť si to práve teraz, keď je osoba Vladimíra Mečiara braná ako prijateľná a začína byť všeobecne akceptovaná nielen SDKÚ-DS (viď pokus Mikuláša Dzurindu o povolebnú koalíciu pravicových strán a ĽS-HZDS), ale aj takým principiálnym človekom, akým (donedávna) bol Ján Čarnogurský (viď rozhovor v denníku Pravda 28. októbra 2006).

Mečiar roku 1994 je rovnaký ako Mečiar roku 2006. Súdneho človeka neoklamú ani jeho žoviálne úsmevy v relácii Jana Krausa (Bez obáv, prosím, TV JOJ 26. 11. 2006). O svojej nezmenenej identite presviedča Mečiar sám. Najprv rehabilitácia Lexu, potom rozčertenie sa nad snahou KDH na piaty pokus zrušiť jeho amnestie, teraz presadenie Júliusa Rezeša do dozornej rady Transpetrolu. S čím vyjde najbližšie? S návrhom štátneho vyznamenania pre Augustína Mariána Húsku a Dušana Slobodníka?

Silné slová predstaviteľov SDKÚ-DS (naposledy Ivan Mikloš v relácii TV JOJ Sedmička 26.11. 2006) o tom, že oni by Mečiara udržali na uzde, sú naivné. Ak Mečiara neudrží Fico, ktorý sa vplyv ĽS-HZDS v koalícii pokúsil marginalizovať hneď na začiatku, neudržal by ho ani Mikuláš Dzurinda, ktorý by musel urobiť Mečiarovi lepšiu ponuku ako Fico, ak by ho chcel dostať do svojej „pravicovej“ koalície.

Všeobecne prijímanou ilúziou sa stala predstava, že regionálna politika a jej tvorcovia, sa odlišujú od svojich celoštátnych lídrov. Regionálny politik SNS nie je obrazom Slotu. To je pravda. Je však jeho podporovateľom. Aj keď niekedy len naoko, ale predsa. Už to ale stačí na to, aby sa takýto človek stal nedôveryhodným. Pretože rovnako ako neexistovali „akožekomunisti“ neexistujú ani „akožeslotovia“ či „akožemečiarovia“. Neprijateľnými a smiešnymi zároveň sú regionálne predvolebné koalície ignorujúce tento fakt. Takou je napríklad aj koalícia SMER-SD – SNS – ĽS-HZDS – KDH, ktorá vznikla vo Vranove nad Topľou pre podporu primátorského kandidáta.

Dvojakej morálky tu už bolo dosť. Socializmus je navždy socializmom, Mečiar navždy Mečiarom a člen SMERu, SNS či HZDS je vždy podporovateľom Ficovej, Slotovej či Mečiarovej politiky. Je jedno, či sa pohybuje v mestskom zastupiteľstve alebo v parlamente. Aj preto kandidáta vyššie spomenutej koalície v mojom rodnom meste nepodporím.

Imrich Gazda