Keď vám z triedy odíde naraz až dvadsať detí, je to devastačné

Keď vám z triedy odíde naraz až dvadsať detí, je to devastačné

Rozhovor so sestrou uršulínkou Danou Harmáčkovou, ktorej rád zriaďuje dve gymnáziá a dve základné školy.

Zrušenie osemročných gymnázií cirkevným školám považuje za diskrimináciu, vzhľadom na nepomer s redukciou štátnych škôl. Napriek tomu však víta zníženie kvót na osemročné gymnáziá. Tie podľa nej totiž devastujú základné školy i štvorročné gymnáziá.

Rehoľa svätej Uršule spravuje gymnázium a základnú školu v Bratislave aj v Trnave. V hlavnom meste asi príde o osemročné gymnázium, čo zásadne ovplyvní ďalší vývoj tejto cirkevnej školy. Provinciálna predstavená Dana Harmáčková, sama pedagogička, pozná situáciu na oboch typoch škôl a z tohto nadhľadu posudzuje systém nastavenia školstva. 

Aká je aktuálna situácia na vašej škole v Bratislave?

Samozrejme, nikto nie je nadšený, ani učitelia, ktorým reálne hrozí, že prídu o úväzky či dokonca postupne o zamestnanie. Sme v očakávaní, ako to dopadne. Snažíme sa ďalej získať informácie, prečo sa to stalo, či máme nejakú šancu to zvrátiť. Aj rodičia našich žiakov sa zapojili do petície rodičov katolíckych škôl. Samozrejme, visí otáznik, čo bude ďalej. Lebo keď nám naozaj zrušia osemročné gymnázium, musíme prehodnotiť svoju budúcnosť.

Vám zrušili jednu a jedinú triedu osemročného gymnázia, ktorú otvárate každý rok. Postihne vás to teda dramaticky?

Paradoxne to postihne aj naše štvorročné gymnázium. Mali sme totiž väčší záujem žiakov o osemročné gymnázium, a tak sme zvažovali, že časom si necháme len túto formu štúdia. Teraz všetko prehodnocujeme. Ale rovnakú situáciu so záujmom o štvorročné štúdium má iks ďalších štátnych škôl, potvrdila mi to aj vedúca odboru školstva na Okresnom úrade Bratislava.

Čím to je, že máte viac záujemcov o osemročné ako štvorročné gymnázium?

Je to spôsobené práve tým, že vzniklo veľa osemročných gymnázií. Na konci piatej triedy nám zo základnej školy niekedy odišla polovica žiakov a z deviatej triedy sa nám už potom nemal kto hlásiť na štvorročné gymnázium. Tento systém spôsobil, že sa vyprázdňujú štvorročné gymnáziá.

Na konci piatej triedy nám zo základnej školy niekedy odišla polovica žiakov a z deviatej triedy sa nám už potom nemal kto hlásiť na štvorročné gymnázium. Zdieľať

U nás do toho ešte vstupujú aj iné faktory, že sme v centre mesta s neľahkou dostupnosťou, neďaleko máme druhú cirkevnú školu Matky Alexie, ktorá má veľmi dobré meno a výsledky.

Vzhľadom na menší záujem sa u vás ešte robia vôbec prijímačky na gymnázium?

Ešte sa robia, hoci vyberať si veľmi nemôžeme, čo je škoda. Preto všetky cirkevné školy okrem Matky Alexie a nás spojili svoje základné školy s gymnáziami, inak by finančne neobstáli. Vznikol tak jeden subjekt, v ktorom si môžu aj učitelia vzájomne vypomáhať a existenčne prežiť ťažké obdobie.

Prečo ste nespojili základnú školu s gymnáziom?

U nás učitelia nesúhlasili, lebo mali pocit, že to dáva rodičom signál, že nie sme dobré gymnázium. Sú v tom aj psychologické faktory. Mnohí rodičia chcú mať pocit prestíže, že ich dieťa vstupuje do inej, elitnejšej inštitúcie.

Na druhej strane, keď vám zrušia osemročné gymnázium, časom vám porastú počty žiakov na štvorročnom...

Áno, ale prežiť tie roky, kým sa zmena odrazí na počtoch do štvorročných gymnázií, bude náročné. Dnes si môžu žiaci dať prihlášky nielen na jednu školu, takže do poslednej chvíle neviete, aký bude reálny počet žiakov, ktorí nastúpia.

Aká vás čaká po tomto rozhodnutí budúcnosť?

Musíme sa všetci zmobilizovať a hľadať možnosti a bonusy, kvôli ktorým by si rodičia vybrali našu školu. Bude to boj o prežitie. Rozhodnutie okresného úradu môže byť pre naše gymnázium doslova likvidačné.

V čom vidíte najväčší problém rozhodnutia Okresného úradu Bratislava?

V spôsobe, akým celý ten proces prebehol a v samotnom výbere škôl, ktoré musia redukovať triedy. Prvé avízo sme dostali len v septembri minulého roka v rámci bežného stretnutia na Okresnom úrade o počte žiakov na budúci školský rok.

Musíme sa všetci zmobilizovať a hľadať možnosti a bonusy, kvôli ktorým by si rodičia vybrali našu školu. Bude to boj o prežitie. Zdieľať

Zavolala si nás vedúca školského odboru, kde nám vysvetlila, že hranica počtu žiakov na školský rok 2018/19 nás nepustí, že musíme ísť v Bratislave na päť percent. V tom čase však ešte nevedeli, ktoré školy to postihne a aký kľúč na redukciu použijú.

V čase lehoty odvolania nám z úradu napísali, že osemročné gymnáziá môže navštevovať len 313 žiakov. Keď som však písala odvolanie, to bolo 28. 12., ešte nebolo známe, že to navýšili po jednaní s ministerstvom na 650 žiakov. Toto navýšenie sa udialo medzi sviatkami, bez nejakého verejného rokovania. Zákon predsa stále hovorí o piatich percentách žiakov a zrazu po jednej tlačovke tu koluje číslo desať percent. Pani ministerka chce pomocou poslaneckého návrhu zmeniť zákon, ale teraz stále platí 5 %. Čiže aj z právneho hľadiska je tam veľa nejasností a neistoty.

Vy ste sa však sťažovali, že ani v samotnom rozhodnutí o zrušení osemročnej formy gymnázia ste sa nedozvedeli dôvod alebo kľúč, podľa ktorého pristúpili k výberu škôl.

Až v decembri minulého roka sme dostali rozhodnutie, že nemôžeme otvoriť osemročné gymnázium. To bolo o päť minút dvanásť. Dôvod bol formulovaný veľmi vágne. Nebolo tam nič v zmysle, že rozhodli sme podľa výsledkov maturít, podľa ktorých ste v Bratislave na tom a tom mieste.

Bolo tam len všeobecne, že sa riadili podľa kvality výchovno-vzdelávacej činnosti a záujmu o školu. Ale podľa akej kvality, akého záujmu? Máme totiž porovnateľné výsledky so štátnymi školami. Nám však pripísali vetu, že z cirkevných gymnázií je o to naše najmenší záujem. Čo je asi fakt, lenže nám to kazí znížený záujem o štvorročné gymnázium. Úrad asi zaujímal počet prihlášok, ktoré prišli na konkrétnu školu.

Nejaký kľúč však museli zvoliť, ak je to podľa platného zákona tak, že sa má znížiť hranica počtu žiakov na osemročných gymnáziách. Je tento kľúč zlý?

Chápem, že nejaké kritérium si museli dať, ale pochybujem, či záujem o školu je práve ten správny kľúč. Mnoho rodičov sa nerozhoduje len podľa kvality školy, ale podľa praktických parametrov, či má školu blízko domu, či tam je dobré parkovanie, dobrá dostupnosť, aby neplatili MHD, či sú tam dobré krúžky. Ako dôležitejší parameter preto považujem výsledky. A ak mi niekto dokáže, že nemáme dobré výsledky, respektíve porovnateľné s inými školami, tak skloníme hlavu.

Vaša škola však nepatrí medzi špičku škôl...

No neobjektívne je to, že keď sa pozriete na zoznam škôl, ktoré mali podľa rozhodnutia úradov rušiť gymnáziá, tak z trinástich štátnych je to jedno, zatiaľ čo zo súkromných sú to z piatich štyri a z cirkevných zo šiestich päť. Takže prečo je tu taký diametrálny rozdiel?

A ak mi niekto dokáže, že nemáme dobré výsledky, respektíve porovnateľné s inými školami, tak skloníme hlavu. Zdieľať

Z neštátnych škôl až deväť nemôže otvoriť triedu osemročných gymnázií a zo štátnych jedna. No keď si pozriete výsledky podľa maturít, tie vôbec nehovoria o tom, že by na tom boli cirkevné či súkromné školy evidentne horšie.

Alebo keď porovnávame celkovo cirkevné a súkromné školy so štátnymi, vezmime si výsledky testovania 5, to sú predsa jasné čísla. Keď nám povedia, že v bratislavskom meradle sme niekde na spodku, tak v poriadku. My sme však vo výsledkoch niekde v strede v rámci bratislavských škôl.

Je však zaujímavé, že vy v podstate znižovanie kvót na osemročné gymnáziá v princípe schvaľujete.

Zníženie na kvótu medzi piatimi a desiatimi percentami by som nevidela ako tragédiu.

Prečo?

Lebo však má ísť o výberové školy. V súčasnej situácii už osemročné gymnáziá nie sú všade až také výberové školy.

Ja sama som roky učila na základných školách v menšom meste aj na dedine. A zažila som žiakov, ktorí sa v tretej triede vedeli ledva-ledva naučiť učivo a naraz v piatom ročníku odišli na gymnázium. A ja som ostala v šoku, prečo je to tak, veď tie deti neboli hviezdne a nemala som pocit, že sa na základnej škole nudia.

Váš rád je zriaďovateľom aj dvoch základných škôl v Bratislave a Trnave, takže vidíte, aký mali osemročné gymnáziá vplyv na vaše základné školy. Skúste to pomenovať.

Keď vám na konci piatej triedy odíde naraz pätnásť až dvadsať detí, je to devastačné. A to sa nám v Trnave stáva bežne. Potom spájate tie triedy, čo zostali.

Ja sama som roky učila na základných školách v menšom meste aj na dedine. A zažila som žiakov, ktorí sa v tretej triede vedeli ledva-ledva naučiť učivo a naraz v piatom ročníku odišli na gymnázium. Zdieľať

Ale keď nemáte dve triedy v ročníku, v triede zostáva desať detí, ktoré pokračujú na druhom stupni. Takúto situáciu máme v Bratislave. Zároveň tým ide rapídne dolu aj úroveň žiakov, lebo ťahači odídu. Keď odídu najlepší, ostatní padnú do šedého priemeru, stratia motiváciu sa na niekoho doťahovať. Oni niežeby sa nevedeli učiť, ale už sa im nechce učiť.

Takže na druhom stupni základnej školy v Bratislave máte poloprázdne triedy?

Stalo sa nám, že nám ostalo aj osem či desať žiakov v ročníku. Situácia sa zlepšila, keď sme pri škole otvorili materskú školu, kde máme dnes šesťdesiat detí, a tie nám postupne prechádzajú na základnú školu, takže už vieme opäť otvárať dve prvácke triedy.

Situácia teda už nebude taká dramatická. Vďaka škôlke sme vykryli deficit odlivu žiakov na osemročné gymnáziá.

Prečo vnímate skorú selekciu žiakov kriticky?

Tým, že máme gymnázium aj základnú školu, vnímam tie deti a ich vývoj osobne. A musím povedať, že v hlavách mnohých detí na osemročnom gymnáziu je pocit, že my sme niečo viac.

Možno je to aj chyba rodičov, ale je to najmä vplyv systému. Ďalej intenzívne vnímam veľký rozdiel medzi žiakmi, keď vstúpite do triedy prvého ročníka štvorročného gymnázia, a ich rovesníkmi z osemročného gymnázia.

V čom je ten rozdiel?

Mali sme skúsenosť, že tie decká na klasických štvorročných gymnáziách sú oveľa zrelšie a zodpovednejšie sa stavajú k veciam ako ich rovesníci osemročáci.

A to prečo?

Týka sa to psychológie dieťaťa, ono v pätnástich potrebuje nejakú skúšku, ktorú keď zvládne, tak je to méta, ktorú prekoná. Na osemročné gymnázium sa dieťa dostane z dôvodu, že ho rodič tlačí na doučovanie a ani samo nevie, čo za skúšku absolvuje.

V tom veku nemá taký tlak, lebo keď prijímačky neurobí, ešte stále môže zostať na svojej základke. Zatiaľ čo pri deviatakovi už ide o viac, lebo ak skúšku neurobí, bude musieť ísť na školu, na ktorú nechce ísť.

Na osemročné gymnázium sa dieťa dostane z dôvodu, že ho rodič tlačí na doučovanie a ani samo nevie, čo za skúšku absolvuje. Zdieľať

Tam sa už k tomu žiak inak postaví, už mu záleží na jeho budúcnosti. A to na tom prístupe cítiť.

V čom?

Malí gymnazisti sa zvyknú uvoľniť, už sú predsa na škole a pred sebou už nemajú žiadnu métu. Zároveň žiaci na osemročnom gymnáziu bývajú oveľa drzejší, dnes sa tomu ale hovorí sebavedomejší, lebo skoro vstúpia do sveta veľkých žiakov. Na tej základnej škole sú akoby v detskom svete, na gymnáziu tento svet skoro opúšťajú. Osobne som zástancom toho, že deťom by sme mali nechať detstvo.

Zároveň som sa jednej kolegyne, ktorá učí ten istý predmet na základnej škole aj na osemročnom gymnáziu, pýtala, aký je v tom rozdiel. Povedala, že učí z tých istých kníh, to isté učivo. Jediný rozdiel bol v tom, že na jednotku na gymnáziu musel žiak preukázať viac vedomostí. To bolo všetko. Tak sa pýtam, načo je to dobré?

Aj výsledky pri maturitách neukazujú výraznejší rozdiel vo vedomostiach absolventov štvorročných a osemročných gymnázií. Máte rovnakú skúsenosť?

Veď to, výsledky maturít celoplošne na Slovensku ukazujú, že nakoniec sú na tom podobne. Takže otázka je, prečo tie deti od seba takto selektovať. Dieťa v jedenástich rokoch nevie, kam chce ísť.

Alebo poznám prípady, kde žiak z kvarty osemročného gymnázia prestúpi do prvého ročníka na štvorročné gymnázium a v pohode s absolventmi základnej školy pokračuje ďalej. Aký je potom medzi nimi rozdiel, keď postupujú rovnako? Nemal by mať ten gymnazista z osemročnej formy lepšie vedomosti ako deviataci so základnej školy?

Vidíte potom vôbec zmysel existencie osemročných gymnázií?

Práve preto by sme sa mali na vec pozrieť ako na celý systém školstva. Prečo ho nenastaviť tak, aby mal každý prístup k rovnako kvalitnému základnému všeobecnému vzdelaniu?

Mali zmysel možno v čase, keď boli gymnáziá skutočnou prípravou na vysokú školu. Ale dnes, keď sa pozriete, koho vysoké školy berú, im je úplne jedno, či ste absolvovali učňovku s maturitou alebo gymnázium. Tým sa stráca akoby význam gymnázií a zároveň klesá úroveň vysokého školstva. Je to o peniazoch. Keď bude školstvo financované na hlavu žiaka, vždy bez rozmyslu sa budete biť o počet detí. A to máte na všetkých úrovniach, od materskej školy až po vysokú.

Keď sa dnes pozriete, koho vysoké školy berú, im je úplne jedno, či ste absolvovali učňovku s maturitou alebo gymnázium. Tým sa stráca akoby význam gymnázií a zároveň klesá úroveň vysokého školstva. Zdieľať

Nejde o kvalitu, ale o počet detí. Kam sme sa posunuli v myslení, že musíme rešpektovať každého žiaka, hoci na danú školu nemá vedomostné predpoklady, len preto, že na žiaka dostávame financie. A my musíme uživiť učiteľov a priestory.

Nerozmýšľali ste ísť ďalej formou elitného plateného lýcea?

Videla som v diskusii k článkom o rušení cirkevných škôl aj takéto názory, v zmysle, nech ich platí Cirkev, a nie štát. Ja sa však pýtam, kto je Cirkev?

Napríklad naše školy zriaďujeme ako rehoľa. Je nás 65 žien, ktoré pracujeme ako učiteľky, zdravotné sestry, kuchárky a naša práca je naším živobytím. Plus musíme spravovať tých pár starých budov, kde ak chceme opraviť jednu strechu, musíme šetriť desať rokov. A to ešte treba pýtať zahraničné granty na štyri strany.

Takže to sme tá „veľká“ Cirkev. Mám teda zo svojho malého platu alebo z dôchodku svojej spolusestry zobrať na platy učiteľov v našej škole? Keby sme neboli platení štátom, sme bez šance. Našu školu navštevujú deti rodičov, ktoré pracujú v tomto štáte, tu platia dane, z ktorých je školstvo financované. A majú právo na výber.

My ponúkame štandardné vzdelanie. Prečo by si rodič mal doplácať za to, že štandard dostáva na cirkevnej škole? Filozofia vzniku cirkevných škôl nikdy nebola taká, aby sme išli formou elitných platených škôl. Mnohé katolícke rodiny chcú, aby ich deti vyrastali v prostredí, ktoré korešponduje s tým, akú výchovu majú doma. Za duchovný nadštandard, ktorý ponúkame, sa predsa nebude platiť.

Foto František Múčka

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo