Výchovná poradňa Syn má obrovský stres, že začína druhý stupeň. Nechce ísť do školy a plače za kamarátmi

Otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail vychovnaporadna@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.

Dobrý deň, môj desaťročný syn je introvert, ťažko si hľadá kamarátov, je rád sám, rád si číta, niečo majstruje v izbe, aj keď sadne na bicykel, ide skôr sám niekam do prírody v okolí nášho domu. Je tichší a hanblivý, preto sa mu ťažko presadzuje v kolektíve, ale nemal v ňom nejaké problémy, spolu v triede si s deťmi na seba zvykli, nedialo sa nič vážnejšie, len také bežné prvostupňové konflikty. Po prázdninách však odchádza na druhý stupeň a sama som bola na začiatku prekvapená, ako to fajn prijal. 

Ale počas prázdnin to bola jedna z prvých otázok, keď sme sa stretli s rodinou, stále len: tešíš sa na druhý stupeň, tam už bude veľa učiteľov, to bude ťažké, doteraz to nebolo nič, nebude ti smutno za spolužiakmi? Neviem, či aj tento prístup širšej rodiny tomu pridal, ale syn sa v polovici prázdnin zosypal, že on do školy nepôjde, že tam nechce ísť, že to nedá, má strach z nových spolužiakov a z nového prostredia, zostal mlčanlivý, nič ho nebaví, nezaujíma. Ťažko sa mi na to pozerá a žiadny pokus rozptýliť ho nám vôbec nevyšiel. Viete nám, prosím, poradiť, ako túto situáciu prekonať a ako synovi pomôcť, aby tento prechod zvládol? 

Milá čitateľka, píšete o neľahkej situácii, ktorej v tomto prázdninovom období čelia mnohí rodičia. Máte pravdu, informácie, ktoré sa k synovi dostávali zo širšieho sociálneho prostredia, mohli prispieť k vzniku obáv a nadmernej úzkosti z nadchádzajúceho školského roka. Synovi však určite pomôcť môžete. 

V prvom kroku je dôležité nechať ho rozprávať o svojom strachu bez akéhokoľvek prerušovania či bagatelizovania jeho obáv. Sústredeným počúvaním mu preukážete hlboký záujem o jeho emócie a prežívanie. Syn dostane od Vás informáciu, že to, čo sa v ňom odohráva, je pre Vás dôležité a hodné záujmu. 

Vďaka tomu, že každá Vaša rada príde až po intenzívnom počúvaní, bude mať silnejší účinok a väčšiu relevantnosť, ako keby ste svoje rady synovi okamžite predostreli bez predchádzajúceho vypočutia. Dôležitým benefitom taktiež je, že sústredeným počúvaním mu umožníte prijať a spracovať jeho úzkostné emócie. 

V druhom kroku je dôležité syna ubezpečiť, že každá situácia alebo okolnosť, ktorej bude čeliť, má svoje riešenie. V reálnom svetle si preberte každú jednotlivú situáciu, z ktorej má syn strach, a uveďte, čo budete robiť a ako budete postupovať, keď sa náhodou objaví. 

Napríklad pokiaľ má syn strach, že mu bude niekto ubližovať, môžete povedať, že vtedy prídete do školy, budete to konzultovať s triednym učiteľom alebo riaditeľom. Ak má napríklad syn strach, že bude preňho učivo príliš ťažké, môžete mu povedať, že v tom prípade požiadate učiteľa, aby mu pomohol alebo poradil, ako na to. Inak povedané, podrobne mu pomôžte predostrieť potenciálne riešenia jednotlivých situácií. Syna tak ubezpečíte, že veci nie sú bezútešné a ani my sami v nich bezradní. 

V poslednom kroku synovi vyjadrite bezhraničnú emočnú podporu, že čomukoľvek bude čeliť, budete stáť pri ňom a pomáhať mu vždy, keď to bude potrebovať. Vyjadrite mu ocenenie a pochvalu. Nešetrite povzbudivými slovami, ako napríklad: „Vieme, že zmena môže byť v škole náročná, ale spoločnou prácou to všetko určite zvládneme.“

Spätná väzba z okolia je pre deti smerodajná v tom, ako veci vnímajú, zhodnocujú a prijímajú. Zároveň si na jej základe vytvárajú vlastnú identitu, budujú sebahodnotu a sebaobraz. To najlepšie, čo môžeme pre svoje deti spraviť, je byť im oporou a v pravdivom obraze im približovať a osvetľovať veci také, akými sú.

Verím, že to spolu so synom dobre zvládnete a nástup do školy prebehne čo najlepšie, ako môže.