Filmovú snímku Štúr si v rómskej škole na Luníku IX pozrelo vyše dvesto detí starších ako dvanásť rokov v improvizovanom kine, ktoré im spravili z telocvične.
Mnohé z detí doteraz v žiadnom kine neboli. Rómskych žiakov historická dráma zaujala a boli plní dojmov.
„Nechápem, tá puška bola nabitá? Išla dohora, strelila by hore,“ riešili traja tínedžeri po filme. Mirovi sa film páčil, ale upozornil na intímne scény.
„Ten film mohol byť osemnásť plus, boli tam tie dotyky,“ hovorí s úsmevom deviatak, ktorý sa chce vyučiť za vodára.
„Film bol zábavný aj emocionálny, osem z desať,“ doplnil Erik, ktorý sa po základnej škole hlási za stolára.

Školská telocvičňa sa zmenila na improvizované kino. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš
Štúr s typickou bradou sa mladým Rómom zdal drsný, ale páčilo sa im, že bojoval za slovenčinu. „Lepšie ako Fico!“ zhodla sa partia so smiechom.
Vo filme ich zaujala aj ľúbostná romanca. „Adelu chcel pobozkať, nechcel ju za manželku. Ale nechcel jej ublížiť,“ opísali v skratke dej.
Film ich bavil, bol „aj smiešny, aj zábavný, aj emocionálny“, ale ku koncu ich už veľmi tlačili tvrdé školské stoličky.
Pre tamojšie deti totiž môže byť aj pár eur za predstavenie veľa.
Päťnásťročný ôsmak Vlado priznal, že v kine dosiaľ nikdy nebol. Takmer dvojhodinové premietanie sa mu páčilo. „Urobil dobre, že sme teraz Slováci, nie Maďari, dal nám slovenčinu, ďakujeme mu, uznávame ho,“ skonštatoval.
Aj štrnásťročnú Žanetu zaujal aktuálny filmový hit: „Najviac sa mi páčila tá dráma do poslednej chvíle.“ Film pre ňu nebol dlhý, užila si ho. „Pre mňa je dôležité, že Štúr si stál za svojím a bol hrdý na svoj jazyk,“ dodala.
Premietanie filmu pre školákov na Luníku IX vybavil kňaz a vysokoškolský pedagóg Karol Lovaš, ktorý pôsobí na pražskej Karlovej univerzite.
Po nedávnej návšteve školy chcel dať tamojším žiakom darček, a tak pre nich vybral film o známej slovenskej historickej postave.
„Niektoré naše deti ešte neboli v kine, kino prišlo za nimi,“ povedal riaditeľ školy Milan Dulina.


Dramatické scény žiakov zaujali. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš
Pre tamojšie deti totiž môže byť aj pár eur za predstavenie veľa.
Riaditeľ si myslí, že aj improvizované premietanie deťom prináša možnosť spoznať kultúru. A Luník IX aj takto môže vydať signál, že sa tu deje niečo pozitívne.
Ako riaditeľ školy sa totiž bežne stretáva s predsudkami, že deti sa tu neučia poriadne. „Myslia si, že naše deti učíme len čítať a písať,“ hovorí riaditeľ.

Aj Štúr bojoval s predsudkami a snažil sa niečo dosiahnuť. „Pevne verím, že aj niekto z našich žiakov bude robiť to isté v prípade rómčiny – študovať ju a rozvíjať ďalej.“
Štúr sa na Luník hodí, pretože apeloval na vzdelanie.
Premietanie filmu bolo pre školákov špeciálne, prihovoriť sa im totiž prišla hlavná postava a producent Lukáš Pelč aj režisérka Mariana Čengel Solčanská. Pre oboch bolo stretnutie s deťmi na rómskom sídlisku silným zážitkom.
Režisérka bola kedysi pri natáčaní filmu Legenda o lietajúcom Cypriánovi aj v rómskej osade.
„Veľmi hlboko ma zasiahla chudoba, ktorú som videla. Pre nás, ktorí žijeme na západnom Slovensku a nepracujeme s vylúčenými komunitami, je to obrovský šok. Pociťovala som vtedy obrovskú hanbu, že s tým nie sme schopní nič spraviť,“ povedala.

Režisérka si z premietania na Luníku IX odniesla silné momenty. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš
Štúr sa podľa nej na Luník hodí, pretože apeloval na vzdelanie.
Herca a producenta zasiahla najviac informácia, že niektoré deti dosiaľ v kine neboli. Kým iní žiaci v rámci tohto turné za film platia, deti z Luníka IX dostali premietanie ako darček, zaplatili ho Pelč so Solčanskou.
„Stretli sme sa sa deťmi aj v triedach, sú inteligentné, prezentovali nám svoje vedomosti o Štúrovi a veľmi nás to potešilo,“ hovorí Lukáš Pelč.
Režisérka doplnila, že v časoch, keď žil Štúr, vyzeral vidiek presne tak ako v súčasnosti rómske osady. „Ten kontrast medzi vzdelanými majetnými a poddanými bol priepastný.“
Premietanie filmu bolo pre žiakov dôležité aj podľa slovenčinárky Jurajky Kavuličovej.
Krátko nato zožne obrovský potlesk od mladých Rómov na Luníku IX.
„Žiaci si aspoň dokážu predstaviť, že to bol naozaj človek a nielen postava, o ktorej sa iba učíme. Niekedy majú pocit, že učitelia si vymýšľajú, takže sme im ukázali, že žil. Ale ešte im budeme vysvetľovať, čo z toho bolo reálne, skutočné a historické a čo dotvorené,“ povedala po premietaní.
Plátno donieslo na Luník košické Kino Úsmev, pre ktoré to bola takisto špeciálna príležitosť. Šéf kina Lukáš Berberich povedal, že deti z Luníka už mali v minulosti aj na workshope.

Chlapcom bol Štúr sympatický. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš
Rómski žiaci si pozreli film disciplinovane, v telocvični mali zatemnené okná pre lepší zážitok.
Po filme dostali piešťanské oblátky ako sladký darček od herca a režisérky a mohli im klásť otázky.
Bola ich napokon hŕba, diskusia bola veľmi živá. Padali rôzne: Ako dlho sa natáčal film? Máte pomocníkov, ktorí vám pomáhajú natáčať? Koľko filmov ste už nakrútili? Bolo ťažké zahrať Štúra? Ako dlho ste hercom?


Po premietaní dostali žiaci od tvorcov ako sladký darček piešťanské oblátky. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš
Tínedžeri sa dozvedeli, že Lukáš Pelč musel schudnúť 26 kíl, že mu museli dorásť vlasy aj brada, ktoré si zafarbil. Vysvetliť musel aj to, ako sa cítil, keď zomrela Adela.
Režisérka opisovala, že film vznikal päť či šesť rokov, ale na pľaci boli len dvadsaťjeden dní a bola im tam veľká zima.
V závere filmu počas plamennej scény Štúr apeluje na vzdelanie, ktoré dáva na prvé miesto.
Krátko nato zožne obrovský potlesk od mladých Rómov na Luníku IX.
Po takmer dvojhodinovej snímke vedia žiaci o Štúrovi viac, než by sa dozvedeli z učebníc. A už pre nich nie je iba čítankovou postavou.