Rozhovor s Danielom Šoltísom, členom kapely Vertigo Quintet

Je novembrový štvrtok a v koncertnej sieni humenského kaštieľa sa začína koncert česko-slovenskej jazzovej kapely Vertigo Quintet. Po koncerte som sa zhováral s členom kapely Danielom Šoltísom.

Mohol by si predstaviť členov kapely?
Tvoria ju dvaja Česi. Marcel Bárta hrá na saxofóne a Vojtěch Procházka na klavíri. A potom traja Slováci. Oskár Török je rodákom z Humenného a hrá na trúbke. Rasťo Uhrík je rodákom z Prešova a hrá na kontrabase a napokon ja som rodákom z Košíc a hrám na bicích nástrojoch.

Prečo takýto názov kapely?
To vymyslel Marcel. Nič špeciálne. Jednoducho tam išlo o pocit. Marcelovi sa páčilo slovo Vertigo, čo v preklade znamená z angličtiny závrat. Ale keďže v tom čase už bola v Čechách kapela s takýmto názvom doplnili sme svoje pomenovanie o slovo Quintet.

Ako ste sa dali dokopy takáto partia chlapcov?
Študujeme spolu na Konzervátoriu Jaroslava Ježka v Prahe. Potom sme študovali aj Vyššiu odbornú školu so zameraním na jazz. Tam sme sa dali dokopy a žijeme spolu v Prahe.

Čo vám dáva táto hudba?
Radosť a slobodu. Nejde to bez toho, aby ma to nebavilo. Strašne otvorená komunikácia prostredníctvom hudby. Vďaka tejto hudbe máme absolútnu slobodu.

Ako vznikajú názvy piesni, keďže vôbec sa vo vašich skladbách nespieva...?
Osobitný pocit z nejakého zážitku. Ale ak by som mal uviesť hlavný dôvod, prečo sa tá ktorá pieseň tak volá, je to ťažké. Fakt to neviem presne pomenovať. Asi je to záležitosť pocitu.

Aké je rozdiel hrať v kaštieli alebo hrať v jazzových kluboch.
Už sme tu po druhýkrát. Nám viac vyhovuje hrať koncert a nie hrať klubové hranie, kde je to rozdelené do dvoch-troch častí, keď sa to rozdelí. Sú tam pauzy a tá celková nálada sa mení a nemusí byť vždy taká, ako napríklad tu na koncerte. Takýto koncertný program je vždy najlepší. My sme radi, keď je takáto možnosť hrať koncert a my sme radi, že môžeme hrať v kaštieli.

Publikum...?
To sme fakt nečakali. Som extrémne prekvapený. To bolo úžasné. Včera sme hrali v Poprade. Bolo tam dosť ľudí, ale atmosféra bola dnes určite lepšia. Až ma to zmrazilo. Strašná radosť. Na to, aké je to mesto Humenné malé, je to proste super.

Dostali ste už mnoho ocenení. Najvýraznejšie je určite ocenenie Anděl roka 2005 za najlepší jazzový album vydaný v Čechách. Čo pre teba, pre vás znamená takáto cena?
Anděl je podobná cena v Čechách ako Grammy v USA. Extrémne zásadné sa však nič nezmenilo. Každopádne toto ocenenie nám pomôže v prezentácií kapely. A určite nám pomohlo aj pri vydaní prvej platne alebo teraz druhej, ktorá by mala vyjsť o tri týždne. Jej názov je Amplion records pod vedením Lucie Kukulovej.

A čo financie?
V dnešnom svete je to určite problém. Keďže musíme jazdiť z Prahy. Predsa je to ďaleko. Stojí to dosť peňazí. Samotný koncert len do Humenného by sme si nemohli dovoliť. Preto sme spravili také menšie turné. Včera sme hrali v Poprade, predtým v Žiline. Mali sme plán ešte zajtra vystupovať v Košiciach, nádejne to vyzeralo v Prešove, ale bohužiaľ to nevyšlo. Budeme potom pokračovať v Čechách.
Vystupovať na Slovensku je trochu problém. My pôsobíme na Pražskej džezovej scéne. Na Slovensku nás ľudia nepoznajú a preto nie je o našu tvorbu až taký záujem.

Jozef Petko
Autor je študentom žurnalistiky

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo