KÁZEŇ PATRIKA VNUČKA: Všetci sme mudrci od východu

Nezriedka sa mudrci od východu, ktorí sa prišli pokloniť novonarodenému Ježišovi do Betlehema, zvyknú zobrazovať ako traja králi v troch farbách ľudskej pleti.

Jeden symbolizuje čiernu Afriku, druhý ďalekú Áziu a posledný „svet“ bielych ľudí. Títo traja vlastne predstavujú celé ľudstvo, čo dobre vystihuje význam sviatku „Troch kráľov“, kedy si pripomíname všeobecnosť spásy. Títo traja cudzinci sú predobrazom univerzálnosti Božieho ľudu, ktorí pozostáva z ľudí každej pleti, národa kmeňa a jazyka.

Patrón umelcov, dominikán, blahoslavený fra Angelico (+ 1455) na jednej zo svojich fresiek vo florentskom kláštore svätého Marka znázornil univerzalitu ľudstva trochu inak než sme zvyknutí: prostredníctvom troch rozličných vekových kategórií, a tak traja králi berú na seba podobu starca, muža v zrelom veku a mladíka.

Každý z nich zároveň predstavuje aj určitý životný postoj, ktorý je znázornený postojom, akým pristupujú k Božiemu dieťaťu. Najmladší z nich pristupuje smelo a odvážne. Pevne stojí na nohách. Svoj dar drží hrdo v rukách a ukazuje ho s určitou okázalosťou, akoby hovoril: to som ja a hľa, akú vzácnosť prinášam!

Prostredný kráľ sťaby už nedokázal tak pevne stáť na nohách a smelo sa približovať k Božiemu dieťaťu. Niečo ho zrazilo na kolená a on si uvedomil, že sú tu aj dôležitejšie veci než on sám. Sú chvíle, keď aj kráľ musí odložiť svoju hrdú pózu a kľaknúť si na kolená. Vo svojich rukách nemá nič, iba ich má skrížené na prsiach, čo bolo kedysi symbolom hlbokej intímnej modlitby. Nepotrebuje sa prezentovať svojím darom. Neodovzdáva ho priamo, ale prostredníctvom sv. Jozefa.

"Prečo by múdry starec nesňal svoju korunu? Veď to, čo človeka ťaží najviac, je predstava vlastnej dôležitosti."

Zdieľať

K Jezuliatku najbližšie, fyzicky aj duchovne, je kráľ, ktorého už zastihla jeseň života. Ba, jemná inovať staroby mu pokryla vlasy i tvár. Tento kráľ sa opatrne blíži k Božiemu dieťaťu a s úctou sa k nemu skláňa, aby mu pobozkal nôžku. Nie je to iba ťarcha rokov, čo ho tlačí k zemi; skôr je to pokora, životná múdrosť a úcta k novému životu.

Kým hlavy ostatných dvoch kráľov zdobia zlaté koruny, tento starec si s úctou a pokorou skladá korunu a kladie ju na zem k Máriiným nohám. Aký to rozdiel oproti smelému mladíkovi! Prečo by múdry starec nesňal svoju korunu? Veď to, čo človeka ťaží najviac, je predstava vlastnej dôležitosti.

Blahoslavený fra Angelico vyjadril dynamiku putovania životom. Príbeh o putovaní mudrcov od východu je aj naším príbehom. Všetci sme na ceste, nech patríme do akejkoľvek vekovej kategórie. V závere našej životnej púte nás čaká stretnutie s večným Kráľom. S akým postojom pred neho predstúpime?

Patrik Vnučko, OP
Autor je dominikánskym kňazom.

Foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo