Keďže dnes opäť púta najväčšiu mediálnu pozornosť odvolávanie neodvolateľného Roberta Kaliňáka, prachom každodenného virvaru zapadla o niečo zaujímavejšia správa.

Dnes boli zverejnené výsledky medzinárodného testovania štvrtákov základných škôl, ktoré sa konalo v minulom roku. V Nemecku, kde tamojší štvrtáci dopadli zhruba rovnako ako ich slovenskí rovesníci, išlo o jednu z hlavných správ dňa. Ale nielen preto si zaslúži pozornosť.

O čo ide v testoch PIRLS

Čitateľská gramotnosť podľa PIRLS (Progress in International Reading Literacy Study) sa od roku 2001 testovala už štvrtýkrát, zapojených bolo celosvetovo 12-tisíc škôl z 50 krajín a 11 samostatných regiónov, v prvom rade štáty EÚ a OECD.

Na meraní sa zúčastnilo aj 220 slovenských škôl, 9- a 10-ročné deti mali za úlohu prečítať literárny aj informatívny text a odpovedať na nadväzujúce otázky. Vďaka tomu možno vyhodnotiť, ako vedia čítať a porozumieť prečítanému textu.

Na Slovensku vládne presvedčenie, že naše školstvo prežíva už dlhodobejší úpadok, jasne citeľný najmä na vysokých školách.

A hoci som presne pred rokom písal, že z medzinárodných testov tohto typu by sa nemala robiť modla, nie vždy merajú reálnu kvalitu či pridanú hodnotu škôl, vždy o niečom vypovedajú. Rovnako aj meranie čitateľskej gramotnosti našich štvrtákov.

Ako teda naše 10-ročné deti dopadli?

Keby sme boli propagandisti, mohli by sme so sebauspokojením konštatovať: V priebehu pätnástich rokov, odkedy sa robí testovanie PIRLS, sa u nás zdvojnásobil počet žiakov so špičkovými výsledkami.

Keby sme boli hysterici, dalo by sa zas sebabičujúco napísať: V priebehu pätnástich rokov citeľne stúpol počet žiakov, ktorí sú na úrovni detí v rozvojových krajinách.

Obe správy sú pravdivé a obe vyjadrujú náš problém.

Pribúdajú najlepší

Začnime najskôr štyrmi pozitívami, keďže na tie v našich vzdelávacích diskusiách spravidla zabúdame.

1. Napriek všeobecnému pocitu školského úpadku nie sme na tom v prvých štyroch ročníkoch základných škôl vôbec tak zle. Teda minimálne podľa testov PIRLS. Nemeckí odborníci zverejnili k výsledkom PIRLS 2016 350-stranovú analýzu, v ktorej dôrazne upozorňujú, že kým Nemecko malo ešte v roku 2001 výrazný náskok pred Slovenskom alebo Slovinskom, momentálne sú tieto krajiny na rovnakej úrovni.

Oproti úrovni 2001 sme na tom naozaj výrazne lepšie. Zatiaľ čo priemer škály PIRLS je 500 bodov, naši štvrtáci získali v priemere 535 bodov, čo je len o pár bodov menej než priemer EÚ či OECD.

2. Ďalším plusom je, že podľa testov výrazne pribudlo detí s veľmi dobrými výsledkami. Desať percent našich detí spravilo testy na najvyššej úrovni (625 bodov až viac), čo je dvojnásobok oproti roku 2001. V tom sme porovnateľní ako Česi či Nemci, hoci treba súčasne dodať, že najvyššiu úroveň dosahuje napríklad až 20 percent malých Poliakov a Fínov či Rusov.

Tiež je fajn, že takmer polovica našich štvrtákov dosiahla lepší výsledok než 550 bodov, čo sa medzinárodne považuje za vysokú úroveň. V tomto sme teraz na úrovni priemeru EÚ, čo je opäť výrazne viac než v roku 2001, keď túto 550-bodovú hranicu prekonala len zhruba tretina našich žiakov.

3. Rovnako je dobrou správou, že naši 9- a 10-roční sa pomerne výrazne zlepšili v porozumení literárnych textov. Aby sme boli konkrétnejší: Deti mali napríklad na základe rozprávky o Majke a červenej sliepke odpovedať na otázky, čo Majka urobila na začiatku príbehu, prečo červená sliepka robila Majke schválnosti a podobne.

Horšie je to s porozumením informatívnych textov, tu malí Slováci strácajú body a nevedia preto prekonať priemer krajín EÚ. (Takže slovenskí oteckovia, čítajte návody na použitie občas aj so svojimi deťmi...)

4. Napokon dobrá správa pre ctiteľov rodovej rovnosti, ale vlastne aj pre antigenderistov. Kým medzinárodne sú na tom v testoch čitateľskej gramotnosti oveľa lepšie dievčatá než chlapci (náskok 19 bodov), aj v EÚ činí priemerný náskok dievčat 13 bodov, slovenské štvrtáčky predbiehajú svojich spolužiakov len o 9 bodov.

A teraz, žiaľ, tie varovné správy. 

Pribúdajú najhorší

1. Hoci sme sa do roku 2011 zlepšovali a blížili k priemeru EÚ, momentálne máme podľa všetkého podobný problém ako Nemci, Rakúšania alebo Česi: stagnujeme, no zároveň krajín s lepšími výsledkami pribúda. Kým Nemci patrili so súčasným a s nami porovnateľným výsledkom okolo 540 bodov pred pätnástimi rokmi k najlepším, dnes je pred nimi trinásť štátov, pričom takí Rusi, Poliaci, Fíni či Íri stále zvyšujú odstup.

2. Náš najväčší problém je však nasledujúci a súvisia s ním aj ostatné body: spolu s Francúzskom a Belgickom patríme v EÚ ku krajinám, kde najviac štvrtákov dosahuje najhoršiu úroveň, teda pod 400 bodov. Takýto výsledok dosiahlo sedem percent našich žiakov, čo je v doterajších meraniach najviac (v roku 2011 boli pod touto úrovňou štyri percentá žiakov).

Celých 19 percent, teda vlastne pätina našich štvrtákov, má menej ako 475 bodov, čo sa podľa metodiky PIRLS považuje za rizikovú skupinu. Ako píšu v spomínanej analýze nemeckí pedagógovia, žiaci s takýmto výsledkom majú vážny problém s čítaním a porozumením, ktorý sa silno prejaví v ďalších ročníkoch.

3. Slovensko je jednou z krajín, kde je najsilnejší vzťah medzi počtom kníh v domácej knižnici a výsledkami malého štvrtáka v škole pri čítaní s porozumením. To, že dieťa, ktoré má čítajúcich a vzdelanejších rodičov, má lepšie výsledky v škole, je logické.

V našom prípade je však znepokojivé, že kým školské systémy v iných krajinách dokážu šance dieťaťa s horším zázemím trochu dorovnať, u nás sa nožnice stále viac roztvárajú.

4. Tým sme sa prehupli k vypuklému sociálnemu problému Made in Slovakia. Rozdiel medzi najlepšími a najhoršími štvrtákmi, ktorý je závislý od sociálneho a kultúrneho zázemia rodičov (vzdelanie, zamestnanie, vlastná izba, počet detských kníh v knižnici a podobne) je totiž na Slovensku mimoriadne výrazný. Žiaci z rodín so slabým socioekonomickým indexom dosiahli dokonca u nás najhoršie výsledky zo všetkých krajín EÚ a OECD, pričom zaznamenali obrovský prepad oproti minulému obdobiu.

Tie najvarovnejšie údaje, ktoré vyplynuli z merania PIRLS, by sa na prvý pohľad mohli pripísať aj rómskemu faktoru. Faktom je, že do testovania nebola zaradená ani jedna špeciálna škola a už z analýz minulých testov PIRLS vieme, že profil rómskych detí z neintegrovaného prostredia má na tieto výsledky veľmi obmedzený vplyv.

To všetko sú len prvé postrehy, na lepšiu interpretáciu potrebujeme poznať viac než 13-strán sprievodného výkladu, ktorý zatiaľ školský rezort zverejnil.