Západné pohŕdanie Čínou sa mení na paniku

Západné pohŕdanie Čínou sa mení na paniku

Pohľad na panorámu juhočínskej metropoly Šanghaj. Foto: flickr.com/Pedro Szekely

Ekonomický boom Číny pokračuje dominanciou v elektronickom priemysle a infraštruktúrnym rastom vďaka novej Hodvábnej ceste.

Od udalosti v roku 1942, keď sa britská posádka v Singapure vzdala generálovi Tomoyukimu Yamashitovi, sa západný názor na ázijskú mocnosť nezmenil tak rýchlo. Keď sa v roku 2015 objavila bublina na čínskom trhu s cennými papiermi, podľa prevládajúceho západného názoru sa ekonomický rozmach Číny mal spáliť v dlhovej kríze porovnateľnej k americkej katastrofe v roku 2008 alebo k pádu na európskom juhu v roku 2013.

Dnes, keď sa akciový trh v Číne počas roka 2017 zvýšil o 43 percent v amerických dolároch (podľa kritéria ETF založenom na MSCI), sa západný názor rozpadá. Bridgewater, najväčší hedžový fond na svete, zbiera peniaze pre čínske investície. Bank of America dnes predpokladá, že ázijské akcie sa pri súčasnom tempe zdvojnásobia. „Hedžové fondy zvykli milovať baissový predaj čínskych akcií. Dnes už veľmi nie,“ hlási titulok v správach Bloomberg z 12. septembra.

To isté platí pre západné hodnotenie postavenia Číny ako svetovej mocnosti. Kniha Grahama Allisona Thukydidova pasca, v ktorej žiada nevzpierať sa strategickej výzve Číny voči USA, dnes s odporúčaním generála H. R. McMastera leží na stole každého poradcu prezidenta Trumpa v Národnej bezpečnostnej rade.

Ak bude trend pokračovať, čínska ekonomika bude v roku 2023 o 50 percent väčšia ako ekonomika USA. V roku 2040 môže byť takmer trikrát väčšia. Zdieľať

Allison dáva Ameriku do pozície „zavedenej mocnosti“, akou bola Sparta v predvečer Peloponézskej vojny 431 – 404 pred Kristom, a Čínu do pozície „vznikajúcej mocnosti“, akou boli Atény, a vysvetľuje, že vzostup Číny je neodvratný. Kniha má veľa nedostatkov, ako sa pokúsim ukázať v pripravovanom čísle Claremont Review of Books, ale zobrazuje živú, technológiami poháňanú čínsku ekonomiku.

Kniha šokuje mnohých Američanov, ktorým po mnoho rokov hovorili, že Čína krádežami obchodných tajomstiev iba kopíruje západné technológie. Práve pre tento dôvod by sa publikácia profesora Allisona mohla právom nazvať najvplyvnejšou knihou roka.

Allison varuje:

V priebehu tri a pol desaťročia, odkedy sa Ronald Reagan stal prezidentom, podľa najlepších meraní hospodárskej výkonnosti vzrástla ekonomika Číny z 10 percent veľkosti ekonomiky USA na 60 percent jej veľkosti v roku 2007, 100 percent v roku 2014 a 115 percent v súčasnosti. Ak bude tento trend pokračovať, čínska ekonomika bude v roku 2023 o 50 percent väčšia ako ekonomika USA. V roku 2040 môže byť takmer trikrát väčšia. To znamená, že Čína bude na ovplyvňovanie výsledkov v medzinárodných vzťahoch využívať trikrát väčšie zdroje ako Amerika. Také ohromné ekonomické, politické a vojenské výhody vytvoria svet, ktorý bude mimo všetkého, čo si dnes americkí tvorcovia politiky dokážu predstaviť.

Do Trumpovho Bieleho domu sa vo veciach týkajúcich sa Číny vkráda pocit rezignácie, ak nie porazenectva. Washington je vo veci nukleárnych ambícií Severnej Kórey závislý od Pekingu, nemá po ruke vojenské riešenie a nemá ani chuť realizovať obrovské investície do systému protiraketovej obrany, ktorá by bola nevyhnutná na zadržanie severokórejskej hrozby.

Graham Allison: Predurčení k vojne. Môžu Amerika a Čína uniknúť Thukydidovej pasci? Houghton Mifflin Harcourt, 2017.

V auguste 2015 si establišment myslel, že zazrel reflektor prichádzajúceho expresu, hoci v skutočnosti videl svetlo na konci tunela. Keď sa čínsky jüan v rokoch 2013 – 2015 zhodnocoval oproti doláru, čínske spoločnosti si masívne požičiavali v dolároch, keďže očakávali, že ich dlh denominovaný v dolároch bude oproti ziskom v jüane strácať na hodnote. Čínska ľudová banka (PBOC) im poskytla jednosmernú stávku.

Ale keďže dolár počas rokov 2014 a 2015 oproti všetkým ostatným menám prudko vzrástol, Čínska ľudová banka musela zvýšiť úrokové sadzby, aby udržala vysoký výmenný kurz čínskeho jüanu s dolárom. Reálnu úrokovú mieru to vynieslo na úroveň 6 percent v roku 2015 (najviac na svete), čo stlačilo priemyselné ceny, znížilo firemné zisky a štátne podniky prinútilo nevýhodne si požičiavať na splácanie dlhov.

V auguste 2015 nechala Čínska ľudová banka padnúť jüan oproti doláru, čo bol signál čínskym dlžníkom vyplatiť dolárové dlhy a nahradiť ich pôžičkami v lokálnej mene. Za približne 1 bilión dolárov lokálnej meny nakúpili doláre, s ktorými vyplatili svoje dolárové dlhy, a Čínska ľudová banka im za lokálnu menu predala doláre.

Americké spoločnosti by pri spolupráci s Čínou mohli zasiať semená svojho vlastného zničenia, ako aj odovzdania kritickej technológie, na ktorú sa USA spoliehajú vo svojich vojenských, vesmírnych a obranných programoch. Zdieľať

Oficiálne rezervy Číny klesli o 1 bilión dolárov a korporátny dolárový dlh padol o bilión dolárov, takže to čistú veriteľskú pozíciu Číny veľmi nezmenilo, ako v roku 2016 upozornili ekonómovia Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) aj autor tohto článku. K čistému kapitálovému odlivu došlo iba málo alebo vôbec, no západná investičná komunita a profesia ekonómov túto úpravu bilancie nesprávne pochopila ako odliv kapitálu.

Začiatkom roku 2017 výrobné ceny stúpali, reálne úrokové miery klesali a čínske rezervy sa stabilizovali. Firemné zisky vzrástli, dlh sa znížil a ceny akcií stúpli.

Názory investorov na čínsky akciový trh sa len začali meniť, no firemná Amerika bola voči Číne optimistická neustále. Podiel čínskych spoločností na globálnej produkcii elektroniky sa medzitým zvýšil z 30 percent v roku 2012 na takmer 60 percent v roku 2016, pričom tento podiel do konca tohto roku narastie na 87 percent. Čína je najväčším svetovým trhom pre elektronické komponenty a žiadna americká spoločnosť si nemôže dovoliť, aby na jej trhu nebola prítomná.

Výhľad na juhočínske mesto Šen-čen v provincii Guangdong. Foto: flickr.com/Jirka Matousek

Minulotýždňové veto prezidenta Trumpa voči Čínou krytému nákupu spoločnosti Lattice Semiconductor sa dostalo na titulky novín, no nebol k tomu dôvod. Lattice nie je až taká významná firma a jej výrobné závody sa do Ázie presťahovali už v minulosti. Americká špička technologických spoločností predáva svoje rodinné striebro do Číny už roky, čo je podmienkou vstupu na čínsky trh.

Ako 4. augusta 2017 napísali New York Times:

Pre získanie vstupu na čínsky trh sú americké spoločnosti nútené odovzdávať technológiu, vytvárať spoločné podniky, znižovať ceny a podporovať domácich hráčov. Toto úsilie tvorí základ ambiciózneho plánu prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý zabezpečuje, že čínske spoločnosti, armáda a vláda dominujú hlavným technologickým oblastiam, ako sú umelá inteligencia a polovodiče... Je obava, že americké spoločnosti by pri spolupráci s Čínou mohli zasiať semená svojho vlastného zničenia, ako aj odovzdania kritickej technológie, na ktorú sa USA spoliehajú vo svojich vojenských, vesmírnych a obranných programoch.

Vyspelé spoločnosti Micro Devices a Hewlett Packard Enterprise pracujú s čínskymi spoločnosťami na vývoji serverových čipov a vytvárajú konkurentov svojim vlastným produktom. Intel pri súperení so spoločnosťou Qualcomm spolupracuje s Číňanmi na high-endových mobilných čipoch. IBM súhlasilo s odovzdaním cennej technológie, ktorá Číne umožní preniknúť do lukratívnej oblasti sálových počítačov (mainframe) pre bankový obchod.

Amerika vyrábala všetky dôležité výtvory digitálneho veku od integrovaných obvodov cez polovodičové lasery po solárne články, ploché displeje, snímače a LED diódy. Ázia dnes okrem integrovaných obvodov vyrába prakticky celú svetovú produkciu týchto základných kameňov elektronického priemyslu a Čína intenzívne pracuje na tom, aby sa stala hlavným výrobcom polovodičov.

Podľa mojich vedomostí jediným poradcom prezidenta Trumpa, ktorý navrhoval zastaviť tieto praktiky, bol Steve Bannon, ktorý Biely dom v auguste opustil. Zasiahnutie do odovzdávania technológií amerických spoločností Číne by v krátkodobom a strednodobom horizonte uškodilo príjmom. Americké spoločnosti sa priživujú na vzostupe Číny a ich riaditelia sa starajú o ceny svojich akcií počas nasledujúcich piatich rokov, nie o to, aké bude konkurenčné postavenie Ameriky za 10 rokov.

Za uplynulý rok už nové železničné trate prepojili Čínu s Iránom, Tureckom a odtiaľ so západnou Európou, čím sa drasticky znížil čas a náklady na prepravu po celom eurázijskom kontinente. Zdieľať

Západní analytici vo všeobecnosti ignorujú čínsku novú Hodvábnu cestu (One Belt One Road Initiative) za bilión dolárov. No v priebehu uplynulého roka už nové železničné trate prepojili Čínu s Iránom, Tureckom a odtiaľ so západnou Európou, čím sa drasticky znížil čas a náklady na prepravu po celom eurázijskom kontinente. Dve železničné spojenia s Iránom sú v prevádzke.

Prvý vlak do Teheránu vyrazil 6. septembra z Jin-čchuan, hlavného mesta severozápadného čínskeho autonómneho regiónu Ning-sia. Cesta do iránskeho hlavného mesta trvá 15 dní, čo je polovičný čas oproti námornej doprave. Železnica Baku-Tbilisi-Kars spájajúca Čínu s Tureckom a južným Kaukazom začína svoju prevádzku v októbri. Čína je už dnes hlavným zdrojom dovozu do Turecka.

V dôsledku toho sa kedysi zanedbané oblasti západnej Číny stávajú najdynamickejšími zónami čínskej ekonomiky. Podľa nedávnej štúdie Milken Institute je najrýchlejšie rastúcim čínskym mestom Čcheng-tu, metropola provincie S'-čchuan s 12,3 miliónmi obyvateľov. Len málo západniarov vie nájsť Čcheng-tu na mape, ale je dobrým príkladom počiatočného úspechu novej Hodvábnej cesty.

Rýchlo sa rozvíjajúce mesto Čcheng-tu v severozápadnej provincii S'-čchuan. Foto: wikimedia.org/Wwklion

Železničné spojenia prepájajú západnú Áziu s Pekingom. Čínske spoločnosti budú môcť baliť komponenty do kontajnerov na montáž v Turecku za nízku cenu tamojšej práce a na ďalší vývoz do Európy a Afriky. No viditeľná tvár novej Hodvábnej cesty nemusí byť taká dôležitá ako digitálna revolúcia prichádzajúca z Číny. Čína je prvou rozvíjajúcou sa ekonomikou, ktorá prechádza z hotovostných na digitálne platby, keďže mobilné širokopásmové pripojenie zasahuje okrajové časti čínskeho hospodárstva.

Spoločnosti ako Alibaba a Tencent posúvajú vidiecke oblasti na globálny ekonomický trh. Číňania, ktorí kedysi pracovali na poliach alebo v trhových stánkoch, sa stávajú podnikateľmi s prístupom na kapitálové trhy cez platformy ako Jack Ma’s Ant Financial a predávajú do sveta cez Alibabu.

Čína mení ekonomické prostredie vo svojom okolí. Má to jasné a hlboké strategické dôsledky. Zdieľať

Turecko sa do roku 2023 plánuje stať bezhotovostnou spoločnosťou, pričom využije príklad Číny a čínsku technológiu. Čína dnes vyrába 90 percent všetkých smartfónov vo svete. Jej nízkonákladoví výrobcovia mobilných telefónov sú na rozvíjajúcich sa trhoch dominantní. Google s čínskym výrobcom mobilných telefónov Xiaomi práve založil spoločný podnik na predaj vysokovýkonných smartfónov strednej triedy v Indii.

Čína mení ekonomické prostredie vo svojom okolí. Má to jasné a hlboké strategické dôsledky. Turecko dnes pri hľadaní svojej ekonomickej budúcnosti hľadí viac na východ k Číne ako na západ k európskemu spoločenstvu. Irán, ktorý je v snahe obísť západné embargo dlhodobo závislý od čínskeho obchodu, je čoraz viac závislý od čínskych investícií do ťažby ropy a zemného plynu.

Americký vplyv v západnej Ázii rýchlo eroduje. Turecko je dnes členom NATO iba formálne. Od Ruska napriek protestom NATO nakúpilo systém protivzdušnej obrany S-400 a spolčuje sa s Iránom v potláčaní kurdských vojenských síl v Sýrii, ktorých úspech hrozí posilniť kurdské hnutia za nezávislosť v Iráne aj Turecku.

Od Juhočínskeho mora po Bospor sa USA zrazu nemôžu pohybovať bez toho, aby nenarazili na čínsky vplyv či priamo čínsku moc. Nie je to úplne rovnaké ako Yamashitov pochod cez malajskú džungľu. No ak už nič iné, tak neschopnosť, samoľúbosť a nekompetentnosť amerických lídrov prevyšuje legendárnu hlúposť Britov v Singapure.

Pôvodný text: Western contempt for China turns to panic. Uverejnené so súhlasom Asia Times, preložil L. Obšitník.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo