Vedieť, kedy sa čo končí.

Ak tvrdošijne nástojíme na predĺžení času, ktorý práve prežívame, strácame šťastie a zmysel nasledujúcich etáp, ktorými musíme prejsť. Ukončovanie cyklov, zatváranie dverí, dokončovanie kapitol – nech už to nazveme akokoľvek – znamená nechať v minulosti momenty života, ktoré už skončili.

Stratil si zamestnanie? Opustil si rodičovský dom? Vysťahoval si sa do zahraničia? Neočakávane sa skončilo tvoje dlhoročné priateľstvo? Dlhé obdobie môžeš zostať zarazený prečo sa to stalo. Môžeš si povedať, že neurobíš ďalší krok kým nepochopíš prečo sa to, čo bolo pre teba také hodnotné a dôležité, rozpadlo na prach.
Ale taký vzťah uvedie do hrozného stresu všetkých, ktorých sa týka tvoj život: rodičov, brata alebo sestry, kamarátov – oni všetci s tebou uzatvárajú kapitolu, obracajú list, začínajú nový život. Nemôžu sa prizerať tomu ako sa trápiš a zostať pri tom pokojní.

Ak chceme chápať život, ktorý žijeme teraz, nemôžeme byť zároveň aj v minulosti aj v budúcnosti. Čo odišlo, už sa nevráti: nemôžeme zostať navždy deťmi, tínejdžermi, synmi, ktorí cítia vinu alebo zlobu vo vzťahu k svojím rodičom, ľuďmi, ktorí deň a noc znovu prežívajú vzťahy s tými ktorí odišli a nenechali ani malú nádej, že sa vrátia.

Všetko prejde a najlepšie čo môžeme urobiť je nechať to naozaj odísť. Preto je tak dôležité (napriek tomu, že to bolí) rozbíjať suveníry, presťahovať sa, dávať veci do detských domovov, predávať a darovať knihy ktoré máte. Všetko v tomto viditeľnom svete je prejavom neviditeľného sveta, ktorý existuje v našich srdciach - a zbavovať sa akýchkoľvek spomienok znamená pripravovať svoju izbu aby nové spomienky zaujali vlastné miesta.
Dovoľte, aby všetko šlo svojou cestou. Pustite. Osloboďte sa. Nikto nedokáže oklamať život, niekedy vyhráme, niekedy prehráme. Nečakajte žiadnu náhradu, nečakajte, že niekto bude obdivovať vaše úsilie, odhalí vašu geniálnosť, porozumie vašej láske. Prestaňte zapínať svoj emocionálny TV, aby ste si pozreli tú istú reláciu stále dookola. Tú, ktorá vás ukazuje ako trpíte kvôli nejakej strate: len vás to ničí a nič viac.
Nie je nič nebezpečnejšie ako neakceptácia toho, že sa priateľské vzťahy skončili; že máte sľúbenú prácu, no bez dátumu nástupu; rozhodnutia, ktoré oddiaľujeme na lepšie časy. Pred začiatkom novej kapitoly sa stará musí ukončiť: povedzte si, že to čo odišlo sa už nikdy nevráti. Spomeňte si, že bol čas, kedy ste mohli žiť bez tej veci alebo bez toho človeka – nič nie je nenahraditeľné, zvyk nie je nutnosť. Môže to byť očividné, ťažké, ale veľmi dôležité.
Nevynechajme záverečné cykly. Nie kvôli pýche, neschopnosti alebo arogancii, jednoducho kvôli tomu, že to už nie je prítomné vo vašom živote. Zatvor dvere, zmeň tému, vyčisti dom, stras zo seba prach. Prestaň byť tým kým si bol, buď tým kým si.

Gleb Česnokov
Foto: Dey

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo