Ležérnosť, s akou na školstve chcú prerozdeliť tristo miliónov eur eurofondových peňazí, z ktorých mali čerpať najmä neziskové inštitúcie (hlavne akademici), je ukážkou, ako to dopadne, keď stratíte ostražitosť, lebo na prvý raz vám to prejde bez problémov.
Prvá veľká výzva za tristo miliónov určená firmám prešla pred pár mesiacmi ministerstvu školstva relatívne hladko, hoci bola urobená veľmi podobne ako táto druhá, ktorá nahnevala rektorov, a preto vzbudila pozornosť.
Na ministerstve verili, že to všetko pôjde podobne hladko ako predtým.
Ak to dnes aktéri spätne hodnotia, kde sa stala chyba, zrejme si vyčítajú najmä to, že výskumným univerzitám a ústavom SAV nedali aspoň niečo a aspoň niekomu. Takto totiž dokázali vrcholných akademikov spojiť, aby v tejto chvíli ťahali spolu, čo sa nevidí často.
Ak by na to v SNS išli štýlom Smeru či Mosta, dali by aspoň niekomu, rozhádali by ich medzi sebou a žiadna spoločná aktivita by tak nevznikla. Minister Peter Plavčan, za ktorého pôsobenia sa na vedu prerozdelilo už sedemsto miliónov eur (dva obchvaty Prešova), toto podcenenie teraz musí vziať na seba. Chtiac či nechtiac, robí to dobre. Jeho vystupovanie (napríklad útek z tlačovky) púta dostatočnú pozornosť, a tak sa hovorí najmä o ňom.
Ak by to Andrejovi Dankovi a SNS prešlo len útokom na ich bieleho koňa (prípadne jeho popravou), znamenalo by to, že im to nakoniec vyšlo takmer podľa plánov.Zdieľať
Iste, Plavčan si zaslúži poriadny pranier, potom odvolanie a potom znova poriadny pranier. Každý, kto zo seba za funkciu nechá tak ľahko urobiť bieleho koňa, si zaslúži, aby s ním bolo zaobchádzané ako so spolupáchateľom. Ale tam sa to nesmie skončiť. Treba si nechať dosť energie a priestoru aj pre SNS.
Rozdelenie stoviek miliónov eurofondov na vedu nie je záležitosť ministra alebo pár úradníkov, ale dlho pripravovaný proces, na ktorom sa organizovane podieľa plejáda ľudí. Školské eurofondy sú pre SNS jednou z top udalostí, kde v tomto volebnom období môžu realizovať svoj vplyv.
Rozhodli sa, že to urobia tak ako za Slotu, ako v časoch nástenkového tendra. A tak k nim treba aj pristupovať. Rovnako často, ako sa spomína Peter Plavčan, treba hovoriť o tom, že je to zodpovednosť SNS a jej predsedu. A konfrontovať ho s tým.
Ak by to Andrejovi Dankovi a SNS prešlo len útokom na ich bieleho koňa (prípadne jeho popravou), znamenalo by to, že im to nakoniec vyšlo takmer podľa plánov.