Boj medzi Maticou a SNS Takéto zásahy proti Matici si štát dovolil iba za Uhorska, tvrdia matičiari

Skupina poslancov SNS na čele s Romanom Michelkom navrhuje zmenu zákona o Matici slovenskej. 

Chcú, aby predseda Matice mohol byť vo funkcii len dve volebné obdobia. Rovnaké obmedzenie navrhujú aj pre šéfa dozorného výboru inštitúcie.

Cieľom návrhu je podľa predkladateľov „prehĺbenie demokratických princípov“ vo vedení Matice. 

Argumentujú aj transparentnosťou, posilnením participatívnych mechanizmov, plurality názorov či vytvorením inkluzívneho organizačného modelu.

Vedenie Matice sa však voči Michelkovmu plánu búri. Hovorí o útoku na svoju samosprávu a o snahe SNS ovládnuť inštitúciu. Poslanca Michelka obviňuje dokonca z klamstiev.

„Podobné zásahy si v minulosti dovolil štát iba za Uhorska alebo počas komunistického obdobia,“ píše sa v stanovisku Matice.

Matica má pritom k SNS dlhodobo blízko. Samotný Michelko je jej členom, pôsobí aj v jej výbore. 

„Máme za to, že sa tzv. Slovenská národná strana definitívne spreneverila princípom a národným ideálom, na základe ktorých kedysi vznikla,“ odkazuje vedenie Matice národniarom.

Predseda Matice Marián Gešper tvrdí, že novela by zasiahla do tvorby kľúčových orgánov organizácie a vyradila by ho z možnosti kandidovať v najbližších voľbách. „Tým by sa otvoril priestor pre vopred pripravených kandidátov, napríklad s podporou SNS,“ povedal pre Postoj.

Nového predsedu si matičiari zvolia na valnom zhromaždení v novembri tohto roka. Príprava snemu a voľba delegátov už prebieha. Michelkov návrh na zmenu zákona preto vedenie Matice vníma ako snahu zneistiť delegátov a voľby ovplyvniť.

Michelko vs. Gešper

Michelko sa netají tým, že cieľom jeho návrhu je aj to, aby predsedom Matice už nemohol byť Marián Gešper. Podľa poslanca nie je vhodný na túto funkciu.

„Z jeho strany je to absolútny boj o to, aby mohol byť doživotným predsedom,“ povedal Michelko pre Postoj. „On si povedal, že je nenahraditeľný.“ 

Poslanec za SNS je členom matičného výboru a vedie politologický odbor Matice. Gešperovi vyčíta aj to, že „zarezával“ jeho projekty.

Podstatnejšie však podľa neho je, aby sa nikto nemohol na čele Matice „zabetónovať“ na dlhé roky. „Ak by sa nezmenil zákon a niekto by bol predsedom dvadsať rokov, čo sa teraz môže stať, nebude to dobre,“ hovorí Michelko.

Už teraz vraj vo vedení Matice vidí autokratické tendencie. „Vidíme tam nejaké skupiny, neexistuje tam výmena kádrov, súťaž, demokracia,“ dodal.

Michelko tvrdí, že nemá ambíciu Maticu ovládnuť. „Nebudem kandidovať na žiadnu exekutívnu funkciu a nebudem nikoho presadzovať, aspoň v tejto chvíli nemám kandidáta, za ktorého by som sa postavil,“ povedal. „Z mojej strany je to absolútne nezištné.“

Demokracia v Matici

„Táto účelová novela by rozvrátila dlhoročne zaužívané samosprávne volebné procesy v Matici slovenskej,“ reagoval na Michelkove vyjadrenia šéf Matice Gešper.

Zdôraznil, že počet funkčných období predsedu je teraz čisto v rukách matičiarov a rozhodujú o nich v demokratických voľbách v rámci organizácie.

„Vždy nakoniec rozhodujú matičiari,“ komentoval Michelkove obavy o „zabetónovanie“ súčasného predsedu tajomník Matice Peter Schvantner. „Kedysi nezvolili Markuša, teraz nemusia iného.“

Aj zvnútra matičiarskej základne sa ozývajú hlasy o tom, že v organizácii pod súčasným vedením panuje demokracia.

Za Gešpera sa v spore s SNS postavil napríklad aj šéf miestneho odboru Matice v Komárne Jozef Černek. „Iste ste si všimli, že sa minimálne názorovo zhodujem s tým, čo (najmä politicky) komunikuje súčasné vedenie Matice. A napriek tomu – nikdy tu nebola snaha môj názor usmerňovať alebo tlmiť,“ napísal na Facebooku.

„V Matici je demokracia. Od nás – bežných matičiarov – sa vyžaduje práca a výsledky, nie ticho a názorová rovnosť,“ dodal.

Poslanec SNS MichelkoNie sme apendix Smeru, aj Fico čelí pre transakčnú daň tlaku

Lukáš Kekelák

Michelko je vo výbore Matice, o svojom pláne však nehovoril

Gešper upozornil, že rovnaký návrh, aký teraz poslanec za SNS presadzuje v novele zákona, Michelkovi už v roku 2023 zamietlo matičiarske valné zhromaždenie. Podporila ho vtedy necelá tridsiatka z 383 delegátov.

Michelko sa teraz podľa neho snaží obísť najvyšší orgán inštitúcie a využíva na to svoje postavenie poslanca.

Schvantner skonštatoval, že Michelko svojím návrhom na zmenu fungovania organizácie ide aj proti členskej základni. „Matičiari demokraticky rozhodli o tom, že to bude takto,“ povedal pre Postoj. „Stavia sa nielen proti súčasnému vedeniu, ale proti všetkým matičiarom, ktorí o tom rozhodli.“

Gešper pripomenul, že Michelko je členom matičného výboru, ale o svojom pláne na novelizáciu zákona tam nehovoril. „O ničom sme neboli informovaní, nikto s nami nič nekomunikoval, nekonzultoval,“ potvrdil aj podpredseda Matice Marek Nemec. Zdôraznil, že ak mal poslanec záujem pomôcť Matici, mal prizvať do diskusie o zmene zákona zástupcov inštitúcie.

„Neformálne som o tom hovoril. Nebolo to na programe,“ reagoval na výčitku Michelko.

Tkáča prekvapilo, čo sám presadil

Matica už v minulosti mala zásadu, že predseda môže byť vo funkcii len dve volebné obdobia. Presadil ju Marián Tkáč, ktorý organizácii šéfoval od roku 2010.

Keď v roku 2017 po dvoch funkčných obdobiach chcel kandidovať znova, prekvapilo ho, keď mu na základe tohto pravidla dozorný výbor kandidatúru nepovolil.

Predsedom Matice sa vtedy stal Marián Gešper. Vo voľbách porazil práve Romana Michelka.

Poslanec dnes zdôrazňuje, že nekandidoval proti Gešperovi, ale spoločne chceli poraziť Tkáča.

Kto môže voliť predsedu?

Demokraciu v Matici má podľa Michelka podporiť aj ďalšia časť jeho návrhu – že delegátmi valného zhromaždenia nemôžu byť zamestnanci Matice. 

Medzi jej pracoviská patrí napríklad archív, Krajanské múzeum, požičovňa kostýmov, matičné vydavateľstvo či sekretariát predsedu a správcu.

Podľa Michelka je „extrémne nelegitímne“, že pracoviská majú mať delegátov na valnom zhromaždení. Argumentuje tým, že nie všetci ich zamestnanci sú členmi Matice. Dodáva, že niektoré pracoviská sú veľmi malé a nezdá sa mu správne, aby mali v matičnom „parlamente“ rovnaký hlas ako veľké miestne odbory. „Nehovoriac o tom, že tí ľudia sú v zamestnaneckom pomere. Nie sú slobodní vo voľbe, lebo sú vlastne na špagáte vedenia,“ dodal Michelko.

Vedenie Matice upozornilo na to, že Michelko síce chce zástupcov pracovísk vylúčiť z valného zhromaždenia, súčasne však navrhuje ich voľbu za členov výboru organizácie. „Tým chce opäť prostredníctvom zákona obísť stanovy Matice,“ uviedlo vedenie organizácie v stanovisku.

Obavy vyvoláva v matičiaroch aj tá časť Michelkovej novely, v ktorej sa hovorí o tom, že právo voliť do orgánov Matice majú všetci členovia starší ako 15 rokov. Rovnakú zásadu totiž už teraz majú v stanovách.

„Výklad Michelkovej novely v tejto časti pripúšťa úplnú zmenu toho, kto môže byť delegátom valného zhromaždenia,“ povedal Postoju Gešper. Z poslancovho návrhu podľa neho môže vyplývať, že delegátmi, a teda voličmi, by boli všetci členovia Matice.

„Ak by sa menil kľúč pri delegovaní zástupcov tvoriacich valné zhromaždenie, je prakticky nereálne, aby boli jeho súčasťou všetci členovia Matice,“ zdôraznil. 

Organizácia má v súčasnosti takmer 27-tisíc členov.

Michelko tento výklad odmieta. „To bolo v rámci demokratizácie, aby sa mohli podieľať aj mladí matičiari,“ povedal pre Postoj.

Na otázku, prečo treba v zákone zduplikovať niečo, čo už má Matica v stanovách, odpovedal, že ak je s tým problém, v druhom čítaní sa môže toto ustanovenie vypustiť.

Matica možno dostane viac peňazí

Matičiari upozorňujú, že inštitúcii by oveľa viac pomohla úprava zákona, ktorá by vyriešila jej financovanie.

Matica dostáva zo štátneho rozpočtu podľa zákona minimálne 1,5 milióna eur ročne. Vlani aj tento rok to vláda zvýšila na dva milióny. „Ak by mala Matica fungovať v rozvojovom režime na pôde slovenskej kultúry a vedy, potrebovali by sme dotáciu minimálne na úrovni 2,5 milióna eura,“ povedal Gešper v rozhovore pre Slovenské národné noviny.

Okrem martinského ústredia, ústavov, archívu či múzea funguje v rámci Matice viac ako 250 miestnych odborov. Organizácia prevádzkuje vyše dvadsať Domov Matice slovenskej a v jej rámci pôsobia aj viac ako dve stovky folklórnych súborov.

Podľa Michelka sa už chystá aj „veľká“ novela zákona, ktorá by mala financovanie Matice riešiť. Mal by v nej byť valorizačný mechanizmus, ktorý by každoročne upravoval výšku štátneho príspevku.

Práce na novele potvrdil aj Marián Gešper. „Na rozdiel od návrhu SNS ide o konštruktívny proces, do ktorého by mali byť zapojené aj odborné komisie,“ povedal Postoju.

Rada FPU prelomila názor komisiíPodporia projekty kamarátov či proruský web. Dotáciu však dali aj LGBTI magazínu či kresťanskému Verbumu

Miro Pastorek

Šimkovičovú podporovali, teraz hovoria o korektnom vzťahu

Roman Michelko hovorí, že novelu pripravuje v spolupráci s ministerstvom kultúry. Martina Šimkovičová je podľa neho „plne uzrozumená s jej obsahom“.

Matica doteraz so Šimkovičovou udržiavala dobré vzťahy. Ministerka bola v roku 2024 prvou hlavou rezortu kultúry za posledných desať rokov, ktorá oficiálne navštívila sídlo Matice v Martine.

Slovenské národné noviny, ktoré vydáva Matica, opakovane pochvalne píšu o krokoch súčasnej vládnej koalície. Šimkovičovej sa zastali aj vtedy, keď sa v roku 2024 rozbehla petícia za odvolanie ministerky. 

Fond na podporu umenia, ktorý ovládajú Šimkovičovej nominanti, Slovenským národným novinám tento rok – napriek nesúhlasu odbornej komisie – pridelil dotáciu.

„Vzťahy s ministerstvom sú momentálne korektné, ale vyžadujú neustále otvorenú komunikáciu, najmä pokiaľ ide o otázky financovania a zachovania autonómie Matice,“ komentoval pre Postoj predseda Matice Gešper súčasný vzťah Matice s rezortom kultúry. „Ak je národná kultúra naozaj prioritou, potom by mali všetky kroky štátu smerovať k jej podpore, nie k oslabovaniu historických a kultúrnych inštitúcií ako Matica slovenská.“

Hlas: Nerobte to

Proti Michelkovmu návrhu sa postavil aj Hlas. Chce túto vec riešiť na koaličnej rade.

„Nepozdáva sa nám spôsob a legislatívne zmeny, ktoré otvára,“ povedal poslanec Hlasu Michal Bartek. „V tejto chvíli sa s návrhom, tak ako je momentálne nadefinovaný, v strane Hlas nestotožňujeme.“

Exministerka kultúry a poslankyňa Hlasu Ľubica Laššáková zdôraznila potrebu ochrany Matice. „Vždy keď politici zasiahli do jej existencie a fungovania, nedopadlo to dobre,“ povedala. Na kolegov z SNS preto apeluje, aby to nerobili.