Absurdná milosť pre Jiřího Kajínka

Prezident Miloš Zeman svojou milosťou pre Jiřího Kajínka pripravil Čechom absurdné scény: pôvodne na doživotie odsúdený Kajínek dnes vychádzal z väzenia ako popová hviezda, novinári dokonca jeho príchod privítali dvíhaním rúk a potleskom (vraj kvôli tomu, že už na Kajínka čakali pred väznicou päť dní a mali toho dosť) a omilostený vrah rozdával davu fanúšikov autogramy.

Mediálne je to vlastne úspešná akcia, podľa prvých prieskumov väčšina Čechov oceňuje krok prezidenta Zemana.

Zemanov krok je však vo svojej podstate škandalózny: Kajínek sa k dvojnásobnej vražde z roku 1993 nikdy nepriznal, tým pádom nájomnú vraždu 27-ročného podnikateľa Štefana Jandu a jeho telesného strážcu, 30-ročného Juliána Bokoša, nijako neoľutoval.

Naopak, kvôli dobrodružnému úteku z väznice sa z neho stal neskôr románový hrdina, ktorému posielali zamilované ženy listy. Sugestívny Kajínek tak nemalú časť verejnosti presvedčil o svojej nevine a o tom, že je obeťou veľkého policajného komplotu. Zeman tiež verejne zapochyboval o jeho vine, rovnako dobre predvídal, že jeho krok bude verejnosti sympatický a sympaťák Kajínek bude následne prezidentovi Zemanovi ďakovať za jeho ľudskosť.

Prípad Kajínek má niektoré paralely s Nitranmi z prípadu Cervanová – odsúdeným sa podarilo nakloniť časť verejnosti aj novinárov, obhajoba oboch prípadov nebola napokon úspešná právne, ale mediálne. Je tu však aj istý rozdiel – kým v prípade Nitranov v slovenskom právnickom prostredí nenájdete ľudí, ktorí by pochybovali o ich vine (s výnimkou ich advokáta/advokátov), v prospech neviny Kajínka sa vyslovili viacerí českí právnici vrátane bývalého predsedu Ústavného súdu Pavla Rychetského.

Osobne však v tomto verím Tomášovi Němečkovi, českému právnikovi a novinárovi, ktorý nestrieľa od buka a nedávno uviedol: „Prípad je právne celkom jasný a je takmer pod našu úroveň, že o tomto falošnom balóniku diskutujeme. (…) Kajínek je egocentrický psychopatický profesionálny vrah odsúdený po veľmi starostlivo vedenom dokazovaní.“