Prezidentské hry Nerudová, Čaputová a Miloš Zeman

České prezidentské voľby boli pre Slovákov tentoraz celkom vzrušujúce. A nejde ani tak o to, že jeden z kandidátov a favoritov má slovenský pôvod. Skôr o to, že sa v kampani hralo aj s témou keď už Slováci majú prezidentku, mali by sa k tomuto trendu pridať konečne aj Česi.

Danuše Nerudová, blonďavá štyridsiatnička, mala byť českou Čaputovou. Týmto oslovila najmä mladých ľudí túžiacich po generačnej výmene a po tom, aby už na prezidentskom stolci neboli len prešedivení, životom ošľahaní muži.

Preto bola chvíľu úplnou favoritkou celých volieb. Ale potom sa niečo pokazilo a napokon jej slabší výsledok (necelých 14 percent) celkom prekvapil.

Českí komentátori sa vcelku zhodli na tom, že ona bola skôr ženou, ktorá otvorila do budúcnosti príležitosť pre iné ženské kandidátky, čím taktne naznačili, že pani Nerudová celkom nepresvedčila ani ich. 

Slováci mohli škodoradostne poznamenať, že Nerudovej chýbalo trochu viac pokory. Teda že sa nemala vyťahovať, že ona je viac ako Čaputová, ktorá bojovala len proti akejsi skládke, kým ona ako najmladšia česká rektorka riadila veľkú univerzitu. 

Sršalo z nej sebavedomie, ale aj vo výroku o Čaputovej ukázala jednu vec: chýbal jej prezidentský formát. Niekto by povedal noblesa, Igor Matovič by to možno nazval strojenosťou, ktorá mu tak prekáža na Zuzane Čaputovej.

Ale aj tá noblesa je dôležitá, lebo úloha prezidenta – aj v Česku – je najmä ceremoniálna, s niekoľkými výnimkami, ako je obsadzovanie Ústavného súdu a politické krízy. 

Som presvedčený, že väčšina verejnosti, a dnes už nie iba moji voliči, by si to nepriala.Zdieľať

Takú situáciu, keď prezident zohrával viac než ceremoniálnu úlohu, už Česi zažili v roku 2013. Vtedy čudným spôsobom padol premiér Nečas (skôr pre nezvládnutie osobného života ako pre výkon premiérskej funkcie).

Prezident Miloš Zeman sa vtedy ukázal ako silný hráč, ktorý má svoje predstavy a presadí si ich aj proti všetkým. Vymenoval úradnícku vládu Jiřího Rusnoka, ktorý mu bol blízky.

Pritom vládnuca ODS nebola rozpadnutou nefunkčnou stranou, dokonca mala vo svojich radoch aj silnú politickú postavu v zálohe. Miroslava Němcová vtedy zohnala 101 hlasov na podporu svojej prípadnej vlády, stála za ňou väčšina snemovne. Ale prezident ju za premiérku nevymenoval. Prečo?

„Som presvedčený, že väčšina verejnosti, a dnes už nie iba moji voliči, by si to nepriala,“ vyhlásil lakonicky Zeman a postavil sa tak proti politickým stranám. Nepotreboval žiadne výskumy, stačilo jeho presvedčenie a odhodlanie hrať vlastnú hru, lebo ho to bavilo.

„Prezidentská vláda“ nezískala podporu v parlamente, napriek tomu fungovala pol roka. (Vznikla v júni, v októbri boli voľby a riadne zvolená vláda začala vládnuť až koncom januára.) 

U nás sa vlastne teraz deje niečo podobné a všetci čakáme, ako do tejto politickej hry vstúpi prezidentka Čaputová.

Doteraz bola jej úloha najmä ceremoniálna, s niekoľkými výnimkami, ako bolo angažovanie sa v boji proti pandémii či rozhodovanie o vypísaní referenda.

Takýto postup chce naozaj silného hráča, ktorý ustojí kritiku, odpor, zhnusenie či zosmiešňovanie.Zdieľať

Ešte pred pádom vlády vo svojej koncoročnej správe o stave republiky Zuzana Čaputová naznačila, že by bolo lepšie riešiť politickú krízu, ktorá môže prerásť do vážnej krízy demokracie, predčasnými voľbami.

Na Hegerove snahy získať sedemdesiatšestku sa tak isto nepozerá s nadšením. A v tomto vôbec nie je osamotená.

Prezidentka sa môže inšpirovať Milošom Zemanom. Teda môže odmietnuť Hegerom nazbieranú sedemdesiatšestku a inštalovať si vlastnú vládu, ktorá by krajinu priviedla k predčasným voľbám.

Lenže takýto postup chce naozaj silného hráča, ktorý má politické skúsenosti, aj tie stranícke, vie čítať hru ostatných a vôbec mu neprekáža, keď je pre nemalú časť verejnosti nenávidený, opľúvaný či jednoducho tým „zlým mužom na Hrade“ alebo „tou zlou ženou v paláci“.

Je teraz celkom zaujímavé sledovať, ako naša prezidentka zvládne politickú krízu, v ktorej sa vládnuca koalícia ocitla a do ktorej zatiahla aj krajinu. 

Až teraz sa ukáže, či prezidentka v pokoji a s noblesou dokáže previesť krajinu kritickými chvíľami, ale aj to, či nepodľahne pokušeniam hrať vlastné hry alebo či nepodľahne tlaku svojho blízkeho okolia, ktoré má od nej rôzne očakávania. 

Zuzana Čaputová nebude v ľahkej pozícii. Nie je to skúsená hráčka ani človek, ktorý prešiel rôznymi straníckymi spormi, a tak sa v nich vie hýbať a vie im vzdorovať.

Navyše ju voliči volili ako človeka, ktorý bude šíriť pokoj a empatiu, možno bude pripomínať nejaké vychytené témy, ale určite sa od nej neočakávali veľké politické či stranícke hry.

To by išla akoby proti svojmu mandátu, ktorý jej ľudia vo voľbách dali.

Voliči by však ani po tejto zime nemali stratiť vieru v to, že demokratické mechanizmy fungujú a že vôľa voličov – a nie rôznych lobistov či intelektuálnych elít – je stále podstatná a rešpektovaná.

Zuzana Čaputová bojovala kedysi o to, aby odpad nebol v blízkosti pezinských domov, teraz bude upratovať celkom inú skládku, ak to nezvládnu politické strany.