ROZHOVOR: Vital Rymasheuski: Bieloruská spoločnosť sa mení

144.jpg

Minulý týždeň navštívil Slovensko Vital Rymasheuski, opozičný prezidentský kandidát v minuloročných prezidentských voľbách v Bielorusku. Bol jedným z kandidátov, ktorého po decembrových protestoch v Minsku proti zmanipulovaným výsledkom volieb zadržala bieloruská polícia.

Vo väzení strávil šesť mesiacov, na slobodu sa dostal po intervencii EÚ a USA. V máji 2011 bol bieloruskými súdmi odsúdený na dva roky odňatia slobody podmienečne. Má zakázané cestovať za hranice Bieloruska. Napriek tomu prijal pozvanie predsedu KDH Jána Fígeľa a na Slovensko pricestoval. Riskuje, ako však vraví, nesmie sa báť pokiaľ sa zaoberá politikou v Bielorusku, nemá právo báť sa a mlčať keďže ešte veľa ľudí sa nachádza vo väzení. Apeluje na EÚ, aby na Lukašenka vyvinula tlak, pretože ten môže pomôcť dostať sa politickým väzňom na slobodu.

Počas svojej návštevy Slovenska sa Vital Rymasheuski stretol so študentmi Kolégia Antona Neuwirtha v Ivanke pri Dunaji, debatoval taktiež s mladými účastníkmi študentskej konferencie Nenápadní hrdinovia. Na pôde KDH si od Jána Fígeľa prevzal čestnú medailu, ocenenie, ktoré má byť symbolom aj vyjadrením podpory v zápase za slobodu a demokraciu. Napokon, v nedeľu večer diskutoval spolu s Františkom Mikloškom na pôde bratislavského Univerzitného pastoračného centra o súčasnej politickej situácii v Bielorusku. Pri tejto príležitosti poskytol Vital Rymasheuski čitateľom Postoy.sk rozhovor o aktuálnej situácii v Bielorusku.

Pán Rymasheuski, prišli ste na Slovensko napriek tomu, že sa nachádzate v "dvojročnej podmienke" a máte zakázané cestovať za hranice Bieloruska. Ako sa vám podarilo dostať do našej krajiny?

Medzi Bieloruskom a Ruskom neexistuje hranica, takže cez Rusko sa to dá. Z Moskvy som sa dostal na Slovensko lietadlom.

Čo vás viedlo k tomu, že ste sa začali angažovať v bieloruskej politike?

Je veľa vecí kvôli ktorým som sa začal venovať politike. V prvom rade to bola túžba vystupovať v politike za pravdu a spravodlivosť. Keď prišiel k moci Lukašenko, diskriminoval sa bielorusky jazyk, bieloruská štátnosť, jeho história a kultúra, teda veci, o ktorých viem, že mi ich cez mojich predkov dal Boh. Toto nám robili v Sovietskom zväze, keď nám klamali o našej histórii. Vnútorne som cítil, že je to veľká nespravodlivosť, keď v Bielorusku stoja pamätníky vrahov avšak našich hrdinov si nepripomína nikto. Ak sa národ takto chová nemá budúcnosť. To bola moja prvá motivácia.

Často hovoríte o bieloruskom národe keď rozprávate o Bielorusku. Jednou z ťažkosti, ktorá charakterizuje Bielorusko, a hovoria o tom aj niektorí bieloruskí sociológovia, je problém slabo zadefinovanej, nejasnej bieloruskej národnej identity. Ako by ste charakterizovali bieloruský národ?

Čo hovoria o probléme sociológovia, to sú problémy sociológov. Keď budú sociológovia hovoriť o človeku, tak budú hovoriť, že nemôžeme vyskúmať, čo je to za človeka. Pre mňa je národ daný Bohom. Národnosť a kultúra je Boží dar. Ako veľmi by sme sa snažili, nedokázali by sme vytvoriť národ. Boli diktatúry, ktoré sa o to pokúšali a nepodarilo sa im to. Preto je pre mňa bieloruský národ a kultúra to, čo má obklopuje, v čom žijem.

Existuje problém s bieloruským jazykom. Veľmi málo ľudí hovorí po bielorusky, pretože sa tento jazyk diskriminuje. V Bielorusku bolo veľmi veľké úsilie o diktatúru. Avšak všetci Bielorusi, bez ohľadu na to, či hovoria po rusky alebo bielorusky, chápu, že sú jeden národ. Bielorusi chcú v súčasnosti žiť slobodnejšie ako predtým. Veľmi dôležitý je v tomto smere vplyv cirkvi. Je dôležité, aby sa cirkev ozývala.

2.jpg

Je bieloruskej národnej identite bližšia ruská alebo európska kultúra?

Bielorusko, vieme, že je stred Európy...

Aj o Slovensku sa hovorí, že je stredom Európy

(smiech) ... Podobne ako Slovensko. Sme súčasť európskej kultúry, historickej aj súčasnej. Mentálne sú Bielorusi Európania. Hovoria občas o nás, že sme ako Rusi, ale podľa mňa sme bližšie európskej kultúre.

V období pred minuloročnými prezidentskými voľbami to vyzeralo tak, že Lukašenkov režim javí známky politického uvoľňovania následkom čoho EÚ zrušila niektoré zo sankcií uvalených na Bielorusko. Po voľbách však sa však režim začal opäť správať represívnejšie. Čím si vysvetľujete túto zmenu?

Režim v Bielorusku sa nezmenil, pred voľbami bol režim v Bielorusku rovnaký ako teraz. Lukašenko potreboval peniaze od Európy a preto súhlasil s ústupkami. To, čo sa stalo 19. decembra pred rokom, bolo, že Lukašenko nechcel stratiť kontakty s EÚ. Preto nezatvoril všetkých, ale podľa Lukašenkových slov iba najradikálnejšiu opozíciu, banditov, a s ostatným rokuje. Západ však toto vysvetlenie neprijal. Lukašenko má úplne inú mentalitu takže nechápe, ako premýšľajú na západe. Myslel si, že môže do väzenia posadiť všetkých kandidátov na sedem rokov. To západ nevie pochopiť. Dalo by sa povedať, že sa navzájom nepochopili. (smiech) Reakcia na represie bola veľmi tvrdá, lepšie by bolo keby bola ešte tvrdšia. Lukašenkovi to však veľmi uškodilo keďže prestal dostávať peniaze od Európy. V podstate sa však ale nič ďalšie nezmenilo.

Rusko tiež chápe, že Bielorusko je v ťažkej situácii. Chce zobrať podniky Bielorusku za nízke ceny. Pomoc Ruska je podmienená tým, že vám dáme peniaze ak napríklad predáte ropovod a ďalšie podniky.

V decembrových voľbách kandidovalo za prezidenta deväť opozičných kandidátov (z toho dvaja boli nasadení Lukašenkom). Nemyslíte si, že takto fragmentovaná opozícia oslabuje možnosť zmeny pretrvávajúceho status quo Lukašenkovho režimu ?

Oslabuje. Najlepšie by bolo, keby bol vo voľbách jeden kandidát. Mali sme však ťažkú situáciu, pretože sme chápali, že voľby nebudú spravodlivé a nikto nebude počítať hlasy. Vedeli sme, že Lukašenka západ uzná za prezidenta bez ohľadu na voľby. Pripravovali sme sa na to avšak neočakávali sme takú tvrdú reakciu, ktorá nasledovala. Vedeli sme v akej situácii sa nachádzame, preto sme aj v opozícii mali rôzne názory - niekto sa chcel prispôsobiť tomuto scenáru, niekto naopak nie. Ale dohodli sme sa spoločne napríklad na tom, že sa nebudeme vzájomne kritizovať. Všetci sme kritizovali Lukašenka. Keď ľudia podpisovali podpisové listiny, aby sme mohli kandidovať, vedeli sme, že nás podporujú ako celok. Vystupovali sme v podstate ako jeden tím. Som si istý, že vďaka tomu sme dostali viac hlasov, ako keby sme postupovali s jedným spoločným kandidátom. Jediným mínusom bolo, že nám pri protestoch na námestí chýbala spoločná koordinácia.

IMG_4569_0.jpg

Existuje v opozícií spoločne zdieľaná vízia budúcnosti Bieloruska, alternatíva voči Lukašenkovmu režimu?

Strategicky, po hlavných líniách áno. V otázkach hlavného smerovania reforiem a volieb sa zhodneme.

Môžete konkretizovať túto vašu víziu, ktorou chcete osloviť bieloruského občana-voliča?

Hovoríme o slobode a garancii práv, rovnosti všetkých pred zákonom. Teraz je to v spoločnosti natoľko aktuálne, že ak poviete, že je potrebná spravodlivosť, tak to ľudia podporujú. Spravodlivosť, to je rovnosť pred zákonom, možnosť slobodne si voliť parlament, mestské zastupiteľstvo. Rovnako tak hovoríme o ekonomike. Ľudia chápu, že súčasný ekonomický systém nie je efektívny, je plný korupcie. Hovoríme o tom, že chceme založiť novú ekonomiku. Hovoríme o podpore malého a stredného podnikania, existencii slobodných odborov chrániacich robotníkov. My kresťanskí demokrati tiež hovoríme o tom, že budeme stavať morálnu spoločnosť postavenú na kresťanských hodnotách. Môžem povedať, že prinajmenšom pre všetkých kresťanov v Bielorusku je to veľmi dôležité. Je dôležité, aby sme mali nielen demokraciu a slobodu, ale aby sme mali zodpovednú slobodu. Aby bol chránený život od počatia, aby existovala ochrana manželstva a inštitúcie rodiny a podobné, pre kresťana dôležité veci.

Myslíte si, že väčšina bieloruskej spoločnosti uprednostňuje tieto hodnoty pred ekonomickými istotami?

Sú rôzne skupiny obyvateľstva. Verím, že existuje skupina pre, ktorú sú tieto hodnoty dôležitejšie ako ekonomika. Ako som už hovoril, spravodlivosť je pre súčasných Bielorusov veľmi dôležitá. V posledných pätnástich rokoch sa ľudia veľmi často stretávali s nespravodlivosťou, či už v súkromnom živote, alebo v stretnutiach s políciou alebo úradníkmi  Stretávali sa s korupciou. Ich príbuzní boli zavretí do väzenia, nie pre politické veci, ale pre obyčajné veci. Bielorusi pociťujú dennodenne na vlastnej koži, že nemajú právo. Samozrejme, aj my hovoríme o ekonomike. V čase volebnej kampane sú ekonomické reformy jednou z našich hlavných tém.

V období pred novembrom 1989, v rokoch neslobody, vyrástla v Československu akási kontrakultúra voči oficiálnemu režimu. Existuje takáto paralelná kultúra voči režimu aj Bielorusku?

U nás v Bielorusku je trošku rozdielna situácia. Za komunizmu v Československu bola inak usporiadaná moc a všetko sa to mohlo potláčať legálne, na základe zákonov. Bielorusky režim sa snaží predstierať, že v Bielorusku funguje demokracia, preto si napríklad nemôže len tak ľahko dovoliť zničiť kostol. Najpopulárnejšie hudobné skupiny, ktoré v Bielorusku existujú nie sú síce zakázané avšak nemôžu nikde vystupovať. Tieto skupiny aj cirkevné zoskupenia však nepredstavujú akúsi subkultúru, ale alternatívnu kultúra. Cez internet a neformálne vzťahy sa takýmto spôsobom formuje mládež. V posledných pätnástich rokoch prebieha boj medzi touto kultúrou a oficiálnym režimom. Verím, že táto alternatívna kultúra v Bielorusku postupne zvíťazí.

Aká je súčasná situácia kresťanov v Bielorusku?

V roku 2004 bol prijatý zákon o slobode vierovyznania a slobode svedomia. Ak sa doma pravidelne v trojici modlite bez povolenia štátu alebo keď bez povolenia kňaz pochováva alebo krstí, môže za to na základe tohto zákona dostať buď väzenie alebo pokutu. Po prijatí tohto zákona bol odsúdený jeden protestantský pastor na 15 dní väzenia. Protestantské cirkvi dostali pokuty za to, že krstili ľudí vo vode. Poľských katolíckych kňazov, ktorí nemali bieloruské občianstvo posielali za hranice. Najviac očividný zákrok bol, keď cirkvi Nový život vzali všetky budovy. Cirkev Nový život si napríklad pre svoje potreby zreštaurovala starý kravín. Súd pred piatimi rokmi rozhodol, že túto budovu nemajú právo používať. Tiež dostali veľa pokút. Odvtedy sa v tejto budove stretávajú nelegálne, napriek tomu, že už im už táto budova nepatrí.

Spolu s cirkvami sme robili kampaň proti tomuto zákonu, nazbierali sme okolo 50 tisíc podpisov. Podporovali nás aj európske krajiny a USA. Výsledkom sú menšie represie plynúce z tohto zákona. Nedostávame pokuty a keď sa modlíme tak nás neprenasledujú. Zákon však naďalej existuje.

KGB navštevuje katolíckych biskupov, upozorňuje ich na kňazov, ktorí sú "zlí" a ktorých treba uvoľniť. Napríklad jedného kňaza z Minska, najaktívnejšieho v práci s mládežou a misiách, poslali do malej dedinky. A takto postupujú aj voči pravoslávnej cirkvi. Moc chce úplne kontrolovať cirkev.

5.jpg

Pri revolúcii v Československu v novembri 1989 zohrali kľúčovú úlohu študenti, mládež, ktorá sa nebála vyjsť do ulíc a postaviť sa režimu. Existuje podobný revolučný zápal taktiež u mladých v Bielorusku?

Na Slovensku vyšla mládež do ulíc, ale zmena bola možná len kvôli tomu, že ich podporila robotnícka trieda. Istým spôsobom ich podporila aj polícia tým, že nestrieľala do ľudí. Samozrejme aj v Bielorusku je mládež aktívnejšia než ostatné vrstvy obyvateľstva. Ale za pätnásť rokov sa aj režim naučil pracovať s mládežou, naučil sa ju potláčať. Politicky aktívnych študentov často vyhadzujú zo škôl, najviac v období pred a po voľbách. Naoko sa to odôvodňuje zlými známkami a prehreškami. Aj teraz je niekoľko tisíc takýchto študentov, ktorí kvôli tomu odišli študovať do Poľska a Litvy. Obe krajiny poskytujú programy, ktoré pomáhajú prenasledovaným študentom.

Keďže títo študenti nie sú v Bielorusku, tak sa aj ich aktivita znižuje. Za posledných päť rokov sú študenti menej aktívni. Ale zato sú aktívnejší dôchodcovia, pretože je to "najmenej ohrozená" vrstva spoločnosti v Bielorusku. Majú iba svoje penzie, nemôžu ich vyhodiť z práce a rovnako tak nemajú ani malé deti, ktoré musia živiť. Často sú hlavnou zložkou opozície. Nevravím, že ich je viac ako mládeže, ale ich počty narastajú.

Máte predstavu, čo by mohlo väčšmi zaktivizovať verejnosť k tomu, aby sa výraznejším spôsobom vzoprela Lukašenkovmu režimu? Akokoľvek môže západ tlačiť na Lukašenka, iný politický režim v Bielorusku vyklíči len ak bude po ňom dopyt zvnútra, ak sa samotní občania vzoprú svojmu diktátorovi.

Bieloruska spoločnosť sa mení a ľudia tiež menia názory. Lukašenka v súčasnosti podporuje len 20 percent spoločnosti, čo je nevídaný jav. Možno tie zmeny nevidno až tak rýchlo ako by sme chceli, ale dejú sa. Myslím si, že veľa vecí, ktoré u nás fungujú, fungujú správne, čo môžeme robiť lepšie je, že môžeme lepšie pracovať. Naša strana je najmladšia strana v Bielorusku. Máme iba štyri roky. Je to jediná strana, ktorá vznikla pri Lukašenkovom režime, ostatné sa iba rušili. Bolo to možné vďaka tomu, že v Bielorusku vznikla veľká sociálna skupina, ktorú tvoria kresťania, čo tu predtým neexistovalo. Veľmi túžim po tom, aby boli kresťania aktívnejší, nielen preto, že potom nastúpi zmena, ale tá zmena bude správnejšia.

Čo môže pre Bielorusko urobiť Slovensko a Európska únia? Ako by sme mali reagovať na súčasné dianie v Bielorusku?

Veľa už robíte a ja môžem poďakovať Dzurindovi, Fígeľovi, KDH, pretože po posledných voľbách Slovensko zaujalo veľmi silnú pozíciu, ktorá bola veľmi správna a vplývala na stanovisko EÚ. Vyhlásili, že pokiaľ sú ľudia zavretí vo väzeniach, Lukašenko nesmie dostať žiadne peniaze. A vďaka tomuto stanovisku som na slobode aj ja, aj keď je to iba podmienečne. Návrh opozície v Bielorusku je taký, aby sa Lukašenkovi nielenže nedávali peniaze, ale aby sa s ním o peniazoch vôbec nehovorilo, ba čo viac, aby sa s ním nekomunikovalo vôbec, kým politickí väzni nie sú na slobode. Je to veľmi správna pozícia.

Druhý krok sú rokovania s režimom, keď budú všetci na slobode. Môžeme hovoriť o slobodných voľbách a všetkom, čo sa tohto týka. O finančnej podpore z EÚ môžeme hovoriť až po slobodných voľbách. Toto je náš spoločný plán s politikmi EÚ.

Čo sa týka podpory kresťanov, tak by sme boli veľmi vďační za modlitby, za ľubovoľné prejavy solidarity. Najjednoduchšie je napísať ľuďom, ktorí sedia vo väzení, list vyjadrujúci podporu a bieloruským úradom napísať list so žiadosťou o oslobodenie týchto ľudí. Veľmi dôležitá je komunikácia medzi ľudmi z Bieloruska a Európy, medzi kresťanmi, mládežou, študentami, aby sa vzájomne ovplyvňovali, aby spolu žili a zdieľali svoje skúsenosti. Pretože ľudia, ktorí sú si blízki by mali byť spolu. Mali by sa vzájomne podporovať. Myslím si, že naše krajiny sa od seba málo odlišujú. Aj u nás, podobne ako u vás, sú ľudia, ktorí sú veriaci a chcú slobodu, aj u nás sú však ľudia, ktorí sú za fašizmus a totalitarizmus, aj keď u vás je ich menej. Verím, že u nás bude takýchto ľudí menej a že na to budú vplývať aj existujúce kontakty.

Neobávate sa toho, že bieloruskí študenti a elity, ktoré odišli do zahraničia sa už do Bieloruska nevrátia? Aj v Rusku, otvorenie hraníc a možnosť žiť a pracovať v zahraničí spôsobili úpadok politického reformátorstva. Nespokojná elita a tie vrstvy obyvateľstva, ktoré túžili po inom živote z Ruska jednoducho emigrovali. Nehrozí podobný scenár Bielorusku?

Už teraz sa toto deje a emigrácia je veľmi veľká. Tí čo vedia po anglicky odchádzajú do zahraničia. Je to problém, ktorý treba riešiť. Nie je to problém, ktorý by sa dal vyriešiť uzavretými hranicami, ale tým, že sa zvýši životná úroveň. Ak sa iba zavrú hranice, tak táto elita bude hynúť vnútri strany.

Rozumiem. Narážal som skôr na to, či je národná identita u Bielorusov natoľko rozvinutá, že im aj po odchode za hranice bude ležať osud ich krajiny na srdci?

Sú národy, ktoré sú veľmi silno národne založené, napríklad Poliaci alebo Íri. Aj u nich však vidíme, že tí, ktorí z Poľska či Írska odišli do USA sa nevrátili späť. Nemyslím si teda, že je to otázka, ktorá by bola viac o svojom presvedčení ako o ekonomike. Dobrá politika vnútri strany prinúti vrátiť sa týchto ľudí. V iných krajinách sa už robili opatrenia, ktoré by mali pomôcť emigrantom vrátiť sa späť do krajiny. Aj my to budeme musieť v Bielorusku robiť, napriek tomu si myslím, že mnohí za hranicami ostanú.

Erik Kapsdorfer

Vital Rymasheuski (1975) bol jedným zo zakladateľov opozičného hnutia Mladý front v polovici 90.-tych rokov. V roku 2005 spolu s ďalšími bývalými lídrami Mladého frontu inicioval obnovenie politickej strany Bieloruska kresťanská demokracia. V súčasnosti je jedným z predsedov tejto kresťansko-demokratickej strany. Je ženatý a má jednu dcéru.

Foto: Kolégium Antona Neuwirtha, rymasheuski.org/photos