Pasca pridlhej rodičovskej dovolenky

Pasca pridlhej rodičovskej dovolenky

Foto - Flickr.com /Carol Von Canon

V porovnaní s inými krajinami máme dĺžku materskej a rodičovskej dovolenky stanovenú štedro. Otázka je, či to podporuje rozhodnutie mať viac detí alebo naopak.

Štyri skvelé mamy a zároveň pracovne úspešné ženy (Ocilková, Hulmanová, Grey, Lukáčová) verejne žiadajú, aby štát prestal podporovať jasle. Namiesto toho by mal čo najviac podporovať domácu starostlivosť o deti, tvrdia. Samy sú príkladom, že napriek dlhej materskej a rodičovskej dovolenke s viacerými deťmi dokázali v konečnom dôsledku úspešne zladiť prácu a materstvo.

Autorky výzvy žiadajú niekoľko vecí:

- aby štát podporil matky, ktoré sa starajú o svoje deti osobne, zvýšením rodičovského príspevku aspoň do výšky minimálnej mzdy,

- uznal a podporil materstvo ako plnohodnotné zamestnanie,

- v predloženom dokumente preformuloval všade, kde sa nachádza slovné spojenie „do troch/3 rokov“ na „od troch/3 rokov“,

- podporil kapacity v materských školách pre deti od 3 rokov bez diskriminácie zriaďovateľa.

V poriadku. Ale kladiem si otázku, či sú tieto požiadavky skutočne to, čo matkám chýba.

Autorky žiadajú, aby sa zvýšil rodičovský príspevok na výšku minimálnej mzdy, teda z 213 eur na 365 eur (435 eur v hrubom). Filozoficky vidím v tomto opatrení istú spravodlivosť. Ak je reč o tom, či to matkám pomôže, tak o tom niet pochýb. Ak chceme riešiť, čo matky potrebujú (a zároveň by to bolo realizovateľné), aby sa napríklad odvážili mať ďalšie dieťa, je to zložitejšie.

Pôrodnosť je u nás jedna z najhorších v Európe. A trúfam si povedať, že je práve vďaka dlhej rodičovskej dovolenke. Zdieľať

Na Slovensku máme relatívne priaznivé legislatívne podmienky pre materstvo – dlhú materskú a rodičovskú dovolenku, garantované pracovné miesto matke po návrate do práce. V porovnaní s väčšinou krajín EÚ či s USA je to výrazný nadštandard.

Napriek tomu, zdá sa, to nezabezpečuje vyššiu pôrodnosť ako v krajinách, kde nemajú žiadnu platenú rodičovskú dovolenku. Práve naopak. Pôrodnosť je u nás jedna z najhorších v Európe.

A trúfam si povedať, že je práve vďaka dlhej rodičovskej dovolenke. Prečo si to myslím?

Šesť rokov „asociálom“

Na Slovensku je správna tradícia zostať s dieťaťom doma tri roky. Pri dvoch deťoch je to okolo 5-6 rokov. Pri troch či s trochou optimizmu štyroch deťoch hovoríme o ôsmich či desiatich rokoch. Nemyslím si, že zvýšenie príspevku o 152 eur zásadne pomôže manželom v rozhodovaní sa pre ďalšie dieťa, teda aby matky na materskej strávili celkovo 8, 10 alebo 12 rokov.

Naša materská je výhodná pre konkrétne, už narodené dieťa matky, ktorá je s ním doma tri roky. No určite nie pre potenciálneho súrodenca, pre ktorého sa matka, resp. rodičia rozhodujú. Pre matku by to totiž znamenalo zostať doma ďalšie tri roky. A to najmä z dôvodu obmedzenia sociálnych kontaktov a zásadnej zmeny svojho života k uzavretejšiemu fungovaniu a zavesením mnohých svojich schopností a zručností „na klinec“.

Dnes má 22,5 percenta žien vysokoškolské vzdelanie, na vysokých školách aktuálne študuje až 40 percent dievčat z populačného ročníka. Mladé ženy sú dnes vedené k študijným a pracovným výkonom a len okrajovo k manželstvu a rodičovstvu. Hoci chcú mať rodinu, rozmýšľajú aj o tom, ako ju skĺbiť s pracovným životom. Nehovoriac o tom, že dlhodobé, napríklad päť- či šesťročné spoliehanie sa na príjem jedného z rodičov je pre mnohých nereálne.

Nejde len o peniaze. Situácia zrazu zostať doma s viacerými deťmi veľa rokov pripadá mnohým nepredstaviteľná a je pre nich strašiakom. Ak sa dnes často zidealizovane hovorí o tom, že v dávnejších časoch zostávali matky doma pri deťoch dlhodobo, zabúda sa na to, že to nebolo len kvôli deťom, ale aj pre rozličné práce okolo domova, z ktorých mnohé vykonávali ženy kolektívne. Neraz zdieľaná starostlivosť o deti bola súčasťou takéhoto fungovania. O tento typ spoločného fungovania sú dnešné mladé matky ukrátené.

Profesorka Grey má, samozrejme, pravdu, že dieťa potrebuje minimálne prvé tri roky života jednu vzťahovú osobu, s ktorou trávi väčšinu času a ktorá citlivo reaguje na jeho potreby a napĺňa ich. Ideálne je touto osobou matka. No so zvyšujúcim sa vekom dieťaťa, ako spoznáva okolie, je potreba matky postupne nižšia, aj keď stále mimoriadne významná. V tomto období by matka mohla využiť skrátený pracovný uväzok.

 

Slovenské ženy majú relatívne slabé možnosti pracovať na čiastočné úväzky, čo mnohým pri dlhodobej starostlivosti o rodinu chýba. Obrátenou stránkou toho celého je, že ženy sa často rozhodnú pracovať radšej na plnohodnotný úväzok. Výsledkom je, že slovenská žena odpracuje týždenne takmer o 6 hodín viac v porovnaní s priemerom EÚ – 28, o viac ako 8 hodín v porovnaní so ženou v Dánsku, o 9 hodín viac ako žena v Nemecku a o 15 hodín viac ako žena v Holandsku. Predstava, že by v takomto tempe mala zvládať väčšiu rodinu, nejednu z nich môže vydesiť.

Ako hovoria mnohé štúdie zaoberajúce sa demografiou, zázračné riešenie, ako razantne zvýšiť pôrodnosť, neexistuje. Ani čiastočné úväzky nie sú takým zázračným opatrením. No snaha o priaznivejšiu demografiu je vec, kde sa ťažko bojuje o každú desatinu zvýšenej pôrodnosti.  A takéto drobnosti môžu byť presne to, ako sa také desatiny získavajú.

Prečo už nie babka s dedkom?

Debatovať sa dá aj o tom, či paušálne zvýšenie rodičovského príspevku nemôže pôsobiť stimulačne pre tých, ktorí sa pre dieťa rozhodujú z ekonomických dôvodov.

Preto ako vhodnejšia alternatíva sa mi javí výrazné zníženie daňovo-odvodového zaťaženia druhého rodiča, prípadne zvýšenie rodičovského príspevku, pokiaľ druhý rodič pracuje alebo pred nástupom na materskú dovolenku matka pracovala či študovala.

Veľkou chybou je krok tejto vlády v oblasti príspevku na starostlivosť o dieťa pred dovŕšením tretieho roka. Doteraz systém fungoval tak, že ak žena, ktorá mala doma dieťa mladšie ako tri roky, nastúpila do práce, dostávala od štátu 280 eur mesačne. Z nich potom zaplatila jasle alebo tieto peniaze dala napr. starým rodičom či ľubovoľnej opatrovateľke (museli mať založenú živnosť na opatrovanie detí), aby sa jej starali o dieťa.

Od januára 2017 však vstúpil do platnosti zákon, podľa ktorého sa o dieťa môže starať len človek s kvalifikáciou na túto činnosť. Čo myslíte, kto sa o vaše dieťa postará lepšie? Babka s dedkom alebo cudzia žena „s papierom“? Určite by som ocenila návrat k pôvodnému modelu.

Keď dieťa potrebuje čas na škôlku

Rozhodne súhlasím s autorkami výzvy, že sa treba zamerať hlavne na dostupnosť materských škôl, a nie na výstavbu jaslí, prípadne spružniť systém opatrovateliek, ak už nemá materská škola kapacitu.

Nedostupnosť škôlok totiž zbytočne umelo predlžuje rodičovskú dovolenku, pretože matka musí zostať ďalší rok-dva doma s jedným dieťaťom. Chodiť do práce a platiť si opatrovateľku k dieťaťu si nemôže dovoliť skoro nikto.

Chodiť do práce a platiť si opatrovateľku k dieťaťu si nemôže dovoliť skoro nikto.  Zdieľať

V praxi sa tiež často stretávam s adaptačnými problémami dieťaťa, ktoré bolo zvyknuté byť celé dni s mamou a zrazu je umiestnené na desať hodín denne do škôlky, lebo mama nastúpila do práce na 8,5 hodiny plus cesta.

Máloktoré trojročné dieťa zvládne toto náhle a dlhé odlúčenie bezproblémovo a to sa prejavuje následne nielen emočným rozladením, ale aj zvýšenou chorobnosťou. Ideálny stav je postupné privykanie si na kolektív, na pár hodín denne, a to niekoľko mesiacov, prípadne aj rok. Samozrejme, je to individuálne, niektoré deti majú radosť už z pobytu v jasliach ako dvojročné, iné sa plne adaptujú až ako štvorročné.

Ale bez kultúry čiastočných úväzkov je to pre mnohé matky neriešiteľná situácia. Zvyčajne na to napokon doplatí dieťa.

Oceňujem autorky výzvy, že otvorili verejnú diskusiu, v rámci ktorej verím, že my rodičia spolu s politikmi nájdeme spoločný konsenzus, aký model podpory rodín by mal najväčší efekt pre zodpovedné rozhodovanie pre väčšie rodiny pri minimálnych nákladoch štátu.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo