Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
17. október 2011

TÉMA: Islandská (banková) sága

Od roku 2008 bol Island dejiskom zaujímavých udalostí. A to nielen aktivitou sopky Ejyafjallajökull, ale skôr vyčíňaním miestnych bánk, protestami, pádom vlády a zrodením novej ústavy. Glitnir, Kaupthing, Landsbanki September 2008. Dokumenty najväčšej islandskej banky Kaupthing sa objavujú na Wikile...

Od roku 2008 bol Island dejiskom zaujímavých udalostí. A to nielen aktivitou sopky Ejyafjallajökull, ale skôr vyčíňaním miestnych bánk, protestami, pádom vlády a zrodením novej ústavy.

Glitnir, Kaupthing, Landsbanki

September 2008. Dokumenty najväčšej islandskej banky Kaupthing sa objavujú na Wikileaks. Následne 29. septembra vláda oznamuje, že sa chystá znárodniť banku Glitnir, ktorá by podľa nej bez skorého zásahu zanikla. Po tom, ako sa o znárodnení Glitniru popísalo v britských denníkoch a stav islandských bánk sa preberal aj na BBC, začali sa o bezpečnosti svojich investícií radiť britskí investori icesave - čo bola zahraničná internetová odnož ďalšej islandskej banky Landsbanki. Výsledkom bolo masívne vyberanie vkladov z icesave, čomu sa bežne hovorí bank run.

V tejto situácii, keď všetkým trom islandským bankám hrozil krach, islandský parlament prijíma 6. októbra regulačné opatrenia, ako napríklad právo FME (islandská finančná autorita) prebrať vedenie nad krachujúcimi bankami. Hneď na druhý deň preberá FME do správy Glitnir aj Landsbanki. Je totiž jasné, že ani jedna z týchto bánk nie je schopná splácať všetkým investorom peniaze. Navyše, Davíð Oddsson, jeden z predstaviteľov centrálnej banky, vyhlasuje, že “my, (islandský štát) nemáme v úmysle platiť dlhy bánk, ktoré sa správali tak trochu bezhlavo."

Neschopnosťou islandských bánk vyplatiť vkladateľov sú zasiahnuté najmä Veľká Británia a Holandsko, kde operovala icesave, pobočka islandskej Landsbanki. V snahe zachrániť pre britských investorov aspoň časť peňazí, 8. októbra zmrazuje Veľká Británia všetky financie icesave nachádzajúce sa v Spojenom kráľovstve, odvolávajúc sa na "Anti-terrorism, Crime and Security Act 2001". Tento krok Island kritizuje ako nepriateľský. Vzťahy medzi oboma krajnami sa ešte viac hrotia po tom, ako Británia preberá kontrolu nad Kaupthing Singer & Friedlander, čo je britská pobočka islandskej banky Kaupthing. Následne na Islande preberá kontrolu nad Kaupthingom FME. Fíni aj Nóri v snahe zachrániť aspoň nejaké peniaze svojich vkladateľov takisto preberajú kontrolu nad svojimi pobočkami Kaupthingu, Švédi zas uvoľňujú balík peňazí na odškodnenie svojich občanov.

Úroková miera 15 percent

Prečo sa islandské banky zadĺžili v takej veľkej miere? V roku 2001 boli islandské banky deregulované. Banky začali expandovať do zahraničia (icesave v Británii a Holandsku), pričom sa postupne stále viac zadlžovali. Keďže boli stále vo väčšom riziku, museli dávať stále vyššie úroky, aby do nich ľudia (a spoločnosti) investovali, čo znamenalo vyššie zadĺženie a ešte vyššie riziko. Nakoniec bola úroková miera Islandu až 15,5%, pričom rast cien dosiahol 14%. Pri takomto zjavnom riziku krachu už nebol islandským bankám ochotný požičiavať nikto. Za normálnych okolností sa v takejto situácii obrátia banky na centrálnu banku, tá islandská však mala zdroje oveľa nižšie, ako by miestne banky potrebovali pre ich obrie podnikanie v zahraničí. Úspory v bankách síce garantoval aj islandský garančný fond, ten však takisto zďaleka nemal prostriedky na vykrytie.

Pád a splácanie dlhov

Po páde islandských bánk, ktorý otriasol celou ekonomikou, nasledovali tri mesiace protestov. 20. januára 2009 dochádza k zrážkam demonštrantov s políciou, rozbíjajú sa okná na parlamente. Intenzita protestov silnie a 22. januára polícia použie slzný plyn, prvýkrát od roku 1949. Už 23. januára premiér oznamuje, že v nasledujúcich voľbách nebude kandidovať, ale demonštrácie pokračujú. 26. januára premiér Geir Haarde ohlási, že podá demisiu a k vláde sa dostávajú sociálni demokrati. V apríli 2009 sa začína kriminálne vyšetrovanie. Viacero bankárov bolo zatknutých a odsúdených do väzby, po niektorých pátra Interpol. Pred súd plánujú postaviť aj expremiéra Geira Haardeho.

Aj po páde vlády však naďalej ostáva otázka, čo s dlhmi, ktoré mali islandské banky (a momentálne má garančný fond) voči zahraničiu, najmä voči Veľkej Británií a Holandsku. Prvou reakciou ešte bývalej vlády bolo, že islandský štát nemusí ručiť za dlhy bánk ani garančného fondu, keďže aj ten bol súkromný, hoci bol založený rozhodnutím parlamentu. To však vyvolalo diplomatickú vojnu a následné zmrazenie účtov Landsbanki. 16. novembra 2008 už Island súhlasí s ručením za peniaze britských a holandských investorov. A 5. júna 2009 nová vláda podopisuje dohody o sume a období splácania s Britániou a Holandskom. Parlamentu sa podarí odhlasovať podrobnosti splácania dlhu označnovaného ako first icesave bill, s týmto návrhom však nesúhlasia Angličania ani Holanďania. Preto musel parlament odsúhlasiť upravenú zmluvu second icesave bill, s ktorou napokon súhlasia obe strany. Čaká sa už len na podpis prezidenta, ten sa však stretáva s občanmi, ktorí s petíciou s 56-tisíc podpismi odmietajú splácať peniaze zahraničiu. Prezident takisto zmluvu nepodpisuje a na 6. marec 2010 vyhlasuje referendum o tom, či vôbec splácať tieto dlhy. Až 98 % zúčastnených je proti. V apríli 2011 sa opäť koná referendum, a napriek tomu, že médiá vyzývajú k hlasovaniu za splatenie dlhov, ľudia opäť s 59% väčšinou rozhodnú, že nechcú splácať dlhy komerčných bánk. Británia a Holandsko oznamujú, že celú kauzu poženú pred súd.

Inzercia

Nová ústava a mlčanie médií

V dôsledku krízy na Islande sa obyvatelia rozhodli prehodnotiť aj svoju ústavu, korá bola zostavená z dánskej. A to spôsobom, ako sa to nikdy nikde v Európe predtým nerobilo. Občania si zvolili 25 ľudí s rôznymi profesiami, od námorníkov až po profesorov, ktorí potom ústavu tvorili. Navyše, každý obyvateľ sa do tvorby mohol zapájať pomocou sociálnych sietí ako je Facebook či Twitter. 29. júla 2011 predložilo týchto 25 vybraných občanov svoj návrh ústavy parlamentu.

V dokumente na czechfreepress.cz sa hovorí o bojkote informácií o islandskej revolúcií. Je ťažké určiť, do akej miery je to pravda, fakt ale je, že médiá sa v informovaní o protestoch nejako masívne nepredbiehali. Podobne sa pýta Jozef Kurtý na svojom blogu: Na Islande takmer pred rokom doslova prebehla revolúcia a nikto o tom nič nehovorí?.

Okrem mlčania médií sú tu ďalšie otázniky a nejasnosti: Čo si odnesú Islanďania z toho, že odmietli platiť gigantické dlhy, ktoré urobili ich nezodpovedné banky? Ide o prelom v tom, že aj ľudia majú silu vymôcť si spravodlivosť, a že ani svetové korporácie a vlády nie sú všemocné? Inšpirujú sa ďalšie národy spôsobom tvorby islandskej ústavy? Zatiaľ to vyzerá, že islandská sága ponúka dostatok podnetov pre celú Európu.

Igor Kossaczký
Foto: Flickr.com (CC licencia)

Odporúčame

KÁZEŇ MILANA BUBÁKA: Okradnutý Boh

KÁZEŇ MILANA BUBÁKA: Okradnutý Boh

Boh v nás, kresťanoch často nespoznáva sám seba. Tak sa nečudujme, že ho v nás nevidia ani iní. Neviem, aký pocit prežívate, keď sa dozviete o zbohatlíkovi, ktorý z pozície svojej moci oberie niekoho o to, čo mu patrí. Napríklad pomocou právneho systému, ktorý má nastavený na svoje záujmy, vyhodí čl...

PRÍBEH: Nechcený Steve Jobs

PRÍBEH: Nechcený Steve Jobs

Minulý týždeň zomrel Steve Jobs, spoluzakladateľ firmy Apple, inovátor a technologický mág. Pozoruhodný je aj jeho osobný príbeh i hľadanie duchovných hodnôt. Život Steva Jobsa sa nezačal práve najružovejšie. Narodil sa v roku 1955 mladej vysokoškoláčke Joanne Schiebelovej a jej priateľovi Abdulfatt...