Podľa informácií zo slovenských bánk ešte nikdy nebolo toľko podvodov, ktoré robia organizované skupiny na bežných ľuďoch. Tieto podvody majú rôzne podoby, napríklad staršej panej sa ozve americký vojak, ktorý s ňou komunikuje celé mesiace a potom si vypýta veľkú sumu, aby za ňou mohol prísť z diaľky. Alebo vám podvodník akoby v mene vašej banky napíše, že váš účet je blokovaný a ak ho chcete odblokovať, máte rýchlo vyplniť svoje autorizačné údaje. Pribúdajú tiež podvody na firmách, keď sieť podvodníkov cez účtovníčku vymámi veľké peniaze, ktoré môžu byť aj na úrovni ročného zisku firmy.

Prečo týchto podvodov pribúda, kto ich pácha, či sa ich obeťou môžu stať aj vzdelaní ľudia a ako sa im dá vyvarovať? Aj na tieto otázky odpovedá Juraj Karas, ktorý pracuje ako fraud officer v Tatra banke, kde sa venuje odhaľovaniu prania špinavých peňazí a finančnému vyšetrovaniu podvodov.
 

Občas sa objavujú správy o bankových podvodoch s bežnými účtami ľudí. Aký je súčasný stav?

Podvodné bankové prevody budú tento rok určite rekordné. To platí pre celý slovenský bankový sektor. Je to vysokomaržový biznis všade vo svete a určite bude rásť ďalej. Slovensko nie je v tomto trende výnimkou.

Približne o akú sumu ročne ide?

Konzervatívne odhady hovoria o desiatkach miliónov eur, reálne sú to však stovky miliónov vrátane kartových podvodov.

Nakoľko sa pod rekord podpísala pandémia?

Pandémia priniesla do tohto „biznisu“ nové podvodné prvky. Podvodníci sa dokážu rýchlo prispôsobiť aktuálnej situácii, aby ju využili vo svoj prospech. Či už išlo napríklad o sprostredkovanie práce pri balení rúšok, fiktívnu dodávku medicínskeho tovaru, ktorý bol v tom čase nedostatkový, alebo zvýšený výskyt falošných eshopov.

Pandémia celkovo tomuto prostrediu nepomohla, ľudia boli izolovaní, viac času trávili na internete, a keďže mali obmedzenejší sociálny kontakt, boli ľahšie manipulovateľní.

Väčšina týchto peňazí zrejme nekončí na Slovensku. Alebo áno?

Zodpovedne by na to vedela odpovedať polícia či prokuratúra. My predpokladáme, že zhruba tri štvrtiny peňazí končia v rukách zahraničného organizovaného zločinu a zhruba jedna štvrtina na Slovensku. Vychádzame však iba z informácií, ktoré sme schopní získať a analyzovať.

Kto si otvára tieto podvodné zahraničné účty?

Niekedy sa nazývajú „money mule“, peňažné mulice. Tieto účty si otvárajú ľudia zo sociálne slabších skupín za malý poplatok 20 až 50 eur, prípadne sú otvárané na falošné doklady. Prihlasovacie údaje do internetbankingu následne poskytnú tým, ktorí s účtom ďalej manipulujú. Často sa tieto účty využívajú na takzvané rozvrstvenie podvodne získaných finančných prostriedkov, čo je druhá fáza legalizácie. Finančné prostriedky sa tak preposielajú na ďalšie účty alebo sa vyberajú v hotovosti.

Aby sa sťažilo vyšetrovanie?

Áno, to je hlavný účel.

Skúste viac povedať o tom, kto sú tie „peňažné mulice“.

Sú to ľudia riadení vyšším článkom organizovanej skupiny, ktorí majú presné inštrukcie, ako komunikovať pri otvorení účtu v banke, pričom často disponujú aj vierohodnými dokladmi, ktoré preukazujú dôvod otvorenia účtu. Niekedy sú to aj takpovediac bankoví turisti, povedzme autobus ľudí z Rumunska, ktorí si počas cesty Európou pootvárajú podvodné účty.

Často vidíme, že podvodné účty patria ľuďom s africkými menami, no reálne to môžu byť Taliani. Sú tam totiž silné skupiny, ktoré ovládajú nižšie podskupiny v Afrike, napríklad v Benine či Nigérii. No stále sme v hypotetickej rovine.

Niekedy sa relatívne ľahko na úlohu „money mule“ dajú nahovoriť aj bežní ľudia cez sociálne siete, kde im podvodníci ponúknu otváranie účtov v iných bankách ako druh práce založený na investovaní. Reálne im však na účet chodia podvodné peniaze, ktoré preposielajú ďalej. Organizovaný zločin sa snaží najímať ľudí z krajiny, kde je potrebné takýto účet otvoriť, aby pri otvorení účtu vzbudili čo najmenšiu pozornosť bankových úradníkov.

Ide teda o koordinovaný zločin či dokonca bankovú mafiu?

Nepoužíval by som pojem banková mafia, keďže to vzbudzuje nepravdivé asociácie. Pokojne hovorme o organizovanom zločine. Sú tam veľmi podobné prvky, je tam deľba práce, časť má na starosti manažment účtov po celej Európe, ďalšia transfer a výber v hotovosti, následne ich legalizáciu – opätovné vloženie do obehu. Časť ľudí sa zaoberá kontaktom v call centrách, volajú priamo ľuďom alebo ich kontaktujú prostredníctvom sociálnych sietí.

Tak ako niektorí ľudia chodia bežne do práce, aj podvodníci si ráno sadnú do jednej kancelárie a píšu si s ľuďmi s cieľom pripraviť ich o peniaze.

Foto: Andrej Lojan

Môžu participovať na bankových podvodoch aj zamestnanci banky, ktorí poznajú systém a vedia tak po sebe lepšie zahladiť stopy?

To je vždy súčasťou vyšetrovania, ale nám sa to zatiaľ vôbec nepotvrdzuje.

S akými typmi podvodov sa stretávate najčastejšie?

S takzvanými „phishingovými“ útokmi, keď zasahujete veľkú skupinu ľudí – či už emailom, alebo cez SMS. Píše sa v nich, že váš účet je blokovaný a na jeho odblokovanie musíte kliknúť na link, ktorý vyzerá veľmi podobne ako stránka vašej banky, kde zadávate autorizačné údaje. Ale keď to spravíte, na pozadí sa podvodník reálne prihlasuje do vášho internetbankingu, prípadne od vás vyžaduje dodatočné autorizačné údaje, a výsledkom je odcudzenie najvyššej možnej sumy v zmysle limitov.

Pri phishingu je snaha vždy získať prístupové údaje do internetbankingu. Niektorí ľudia poskytnú všetky svoje prístupové údaje či dokonca zdieľajú svoju obrazovku a vidia, ako im podvodníci pod zámienkou záchrany odvádzajú peniaze z účtu preč.

Pri phishingu stačí na podvod len ľudská nepozornosť?

Ako kedy. Závisí to aj od toho, v akom rozpoložení ste a kde vás podvodný email, esemeska alebo telefonát zastihne. Aj z tohto dôvodu sú obeťou ľudia rôzneho veku a vzdelania. Často je to naozaj chvíľkový okamih, ktorý podvodníci dokážu šikovne využiť a v ktorom na vás tlačia a povzbudzujú vás, aby ste konali urgentne.

Keď vás telefonicky kontaktujú, povedia vám napríklad, že vám z účtu odišli peniaze napriek tomu, že vy žiadny pohyb na účte nevidíte. Hovoria vám, že sa musíte urýchlene prihlásiť do internetbankingu, aby to mohli zastaviť. Keď vidia, že spolupracujete, tak vás v tom chcú utvrdiť.

Ako?

Napríklad vás prepoja na „policajta“, dokonca v telefóne počujete tón prepájania a následne sa vám predstaví nejaký major. Vy už žijete v tom, že vám volá policajt, nejaká autorita, a nakoniec mu nadiktujete údaje. Stále sa vás snažia čo najdlhšie udržať v stresovej komunikácii.

To potom musia telefonovať po slovensky, aby to bolo uveriteľné.

Nie je to tak vždy. Volajú síce Slováci aj Česi, máme však aj prípady, keď sa ľuďom prihovorili podvodníci lámanou angličtinou a niektoré obete podvodu aj tak zareagovali. Množstvo ľudí síce na to nereaguje, ale nájde sa aj dosť tých, ktorí to berú vážne.

Aké podvody prevládajú okrem tohto typu?

Veľmi časté sú aj bazárové internetové podvody, keď si chcete niečo kúpiť z druhej ruky, zaplatíte vopred a napokon vám nikto nič nedodá. To na Slovensku robia aj amatéri, väčšinou ide o menšie sumy a mnohí klienti to ani nereklamujú. Niektoré podvody cielia na ľudí, ktorí hľadajú prácu alebo výhodnú pôžičku s dobrým úrokom.

Foto: Andrej Lojan

Nie tak dávno mi na sociálnej sieti písal údajne generálny riaditeľ Royal Bank of Canada David McKay, že ako jediný dedič po vraj zosnulom bezdetnom Alexovi Kekelakovi si chce so mnou rozdeliť svoje dedičstvo vo výške 78 miliónov dolárov. Podobných absurdných podvodov je veľa?

Samozrejme, ide o správy, že ste dostali veľké dedičstvo, no najskôr musíte kontaktovať notára. Vystavia vám pekný certifikát s vaším menom, a keď má prísť čarovná suma päť miliónov eur na váš účet, tak musíte zaplatiť nejaký poplatok za to, aby sa mohol zrealizovať prevod. Mnohým ľuďom sa zahmlí pred očami, sú ochotní poslať peniaze od nižších až po astronomické sumy.

V čom môžem byť ich cieľová skupina?

Títo ľudia nemajú vyslovene cieľovú skupinu, získajú niekde emaily alebo telefónne čísla alebo to len skúšajú cez sociálne siete. Je to hromadné rozposielanie a oni len čakajú, či sa niekto ozve. Aj keď sa im z tisíc ľudí ozve len päť, majú zarobené.

Aké najväčšie sumy peňazí ste pri podvodoch riešili?

Z pohľadu objemu peňazí sa najväčšie podvody dejú pri takzvaných CEO či redirection fraudoch, teda podvodoch, kde je cieľová skupina právnická osoba. Počtom ide o menej prípadov, no škody sú rádovo vyššie. Často dosahujúce šesťmiestne čísla. 

Aká je schéma?

Firemná účtovníčka si myslí, že komunikuje s riaditeľom firmy, teda CEO, prostredníctvom emailu, kde je ten mail buď hacknutý, alebo mierne pozmenený, že si to ani účtovníčka nevšimne. Myslí si, že komunikuje priamo so šéfom. Od „riaditeľa“ dostáva inštrukciu, aby zaplatila istú sumu peňazí za nejakú službu na účet v zahraničí. Často môže mať strach svojmu nadriadenému oponovať, berie to ako priamy príkaz, ktorý má zrealizovať.

Deje sa to najmä v menších či stredne veľkých firmách, ktoré nemajú funkčný interný kontrolný systém. Tam firmy dokážu prísť často aj o ročný zisk.

Ako fungujú investičné podvody?

Z call centra alebo iným spôsobom vás informujú, že majú pre vás výhodnú ponuku na investovanie, napríklad do bitcoinu. Pomerne dlhý čas vám ukazujú nejaké grafy, deklarujú, že vám investícia rastie, dokonca vám pošlú späť aj nejakú sumu, povedzme 300 eur, aby si vás získali. A potom sú ľudia ochotní ísť aj do veľkej investície.

Je to dlhodobejšia záležitosť, peniaze sú okamžite preč, no vy rok žijete v domnienke, že ich máte investované. Reálne pritom neinvestujete do žiadnej oficiálnej platformy, ale na účty podvodníkov a zistíte to až v momente, keď si chcete peniaze vybrať. Vtedy s vami prestanú komunikovať, a keďže od „investície“ ubehlo veľa času, tak je problém získať peniaze späť.

Tento dlhodobý faktor funguje napríklad aj pri dovolenkách v zahraničí, keď idete cez inzertnú stránku a pol roka dopredu si dovolenku zarezervujete. Mali sme aj prípady, keď ľudia prileteli na miesto dovolenky a nič z toho nebolo.

Nedávno polícia na sociálnej sieti upozornila na ženu v strednom veku z Topoľčian. Zblížila sa s mužom, ktorý sa vydával za amerického vojaka. Vylákal od nej 110 000 eur. Koľko podobných prípadov „romantikov“ registrujete?

Oficiálne sa takéto prípady označujú ako „romance scam“. Na Slovensku určite nešlo o jediný prípad, na našom trhu ich môžu byť stovky. Princíp je vždy rovnaký – podvodník sa cez sociálnu sieť skontaktuje spravidla so ženou. Zväčša útočník využije situáciu, že je žena osamelá, začne s ňou komunikovať, vytvára vzťah a potom prichádza moment, keď použije nejakú legendu a začne od nej pýtať peniaze.

Ak ide o zraneného vojaka, tak žene pošle fotku stiahnutú z internetu a žiada o peniaze, lebo inak ho v Afganistane nebudú operovať. Takýto vzťah trvá väčšinou dlhší čas. Druhá strana si pritom takto četuje s desiatkami podobných žien.

Často im pošlú všetky peniaze, čo majú, alebo si ešte aj požičajú od rodiny a známych, alebo si dokonca zoberú úver. Keď už nemajú peniaze, tak ich podvodníci využijú aj na „money mule“. Stáva sa, že do Afriky pošlú aj svoju bankomatovú kartu. 

Dotknuté ženy sa za to hanbia, takže podvod ani nenahlásia?

Ony sú najprv šťastné a spokojné, pretože si vytvorili vzťah. Aj tu platí, že láska hory prenáša. Máme prípady, že takto podvedené ženy prídu na pobočku a kolegovia ich úspešne odhovoria od prevádzania peňazí do zahraničia.

Ale máme aj také prípady, keď sme paniu poučili o podvode a neskôr sme dostali informáciu, že išla do inej banky a peniaze posielala ďalej. Niektorí odmietajú uveriť, že sa stali obeťou podvodu, akoby odmietali pripustiť, že žijú v podvodnom svete.

Poznám prípad ženy, ktorej písal údajne frontman skupiny Kelly Family, a od prvej chvíle to zaváňalo podvodom. Čo robiť v takej situácii?

Musíte použiť všetky možnosti, ktoré máte k dispozícii. Pomáhajú konkrétne prípady a príbehy žien, ktoré už sú zverejnené na internete. Môžete ich už vopred informovať, že od určitého okamihu istotne tento „spevák“ začne od nej pýtať peniaze. Ženám nepíšu len americkí vojaci, ale aj lekári, herci či speváci. Nedávno sme mali prípad, pri ktorom vraj prebiehala komunikácia s Keanu Reevesom.

A takisto prípad, pri ktorom klientke písal vojak, ktorý mal prísť na Slovensko s 500-tisíc dolármi v kufri, aby mohli spolu žiť skvelý život, no napriek tomu potreboval od nej pár tisíc eur na cestu.

Mávate aj opakované obete podvodov?

Sú typy podvodov, kde sa nám obete opakovali, prípadne sa objaví nový typ podvodu, na ktorý človek opäť zareaguje a opäť uverí, že sa stal dedičom veľkej sumy peňazí alebo že získal dobrú pôžičku. Ale mali sme aj firmu, ktorá bola podvedená dvakrát tým istým spôsobom.

Obeťami podvodov sú skôr starší či sociálne slabší ľudia alebo sa to môže stať doslovne každému?

Mnohí si myslia, že sa im to nemôže stať, a stane sa im to. Ani vzdelanie nehrá rolu, stane sa to vysokoškolským profesorom aj novinárom.

Tínedžeri napríklad posielajú druhej strane svoje nahé fotky, čo následne smeruje k finančnému vydieraniu. Pre pocit hanby to obete takmer vôbec neriešia reklamáciami. Prvok hanby za vlastné zlyhanie je pri týchto podvodoch stále veľmi silný.

Ako často v banke podobné podvody riešite?

Denne.

Čelili ste podobnému pokusu aj vy?

Áno, skúšali to aj na mňa. Ja som sa však ozval späť a chcel som vedieť, čo sa bude diať ďalej. Dospel som až do stavu, keď som dostal nejaký účet v zahraničí, kam som mal svoje peniaze previesť. Vtedy som už vedel, čo mám robiť, a tento účet som danej banke nahlásil.

Bolo zaujímavé, že potom ma pravidelne kontaktovali aj s rôznymi inými podvodnými ponukami. Určite teda existuje nejaká databáza, ktorú si tieto organizované skupiny vedú na niekoho, kto reaguje.

Prečo podobné účty v banke rovno neblokujete?

Robíme účinné opatrenia v našich systémoch tak, aby sme zabránili škodám ďalších klientov. Do zahraničnej banky zasielame aj žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov z dôvodu podvodu, čím im zároveň oznamujeme, že ten účet je potenciálne problematický, a oni už vedia, čo s tým majú robiť.

Ak účet vedený u nás je označený ako podvodný a potvrdí to naše vyšetrovanie, sme ako banka povinní reportovať ho na finančnú spravodajskú jednotku.

Na Slovensku využívame v rámci banky všetky možnosti zákona proti praniu špinavých peňazí. Vďaka nemu môžeme pri istých pochybnostiach zdržať neobvyklú obchodnú operáciu na päť dní. Môžeme aj odmietnuť vykonať obchod, prípadne ukončiť obchodný vzťah. 

Čo má teda človek robiť, keď sa stane obeťou podvodu?

Len čo sa už stanete obeťou podvodu, teda vám odišli peniaze z účtu, okamžite kontaktujte banku telefonicky. Banku treba kontaktovať cez infolinku, komunikovať transparentne, nezahmlievať, nehanbiť sa a spomenúť čo najviac faktov, napríklad kto volal, z akého telefónneho čísla, ako ste reagovali. Jednoducho treba opísať veci tak, ako sa stali.

Rovnako treba zadať banke oficiálnu reklamáciu a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov. Až potom ísť na políciu podať trestné oznámenie a sken trestného oznámenia, prípadne číslo oznámenia poslať banke.

Dáva trestné oznámenie prípadu väčšiu relevanciu?

Určite. Ak platba odišla do zahraničia a slovenská banka ju bude žiadať späť z dôvodu podvodu, pre danú banku bude mať prípad pre podané trestné oznámenie väčšiu relevanciu. Aj policajti dokážu potom efektívnejšie spolupracovať.

V čom robia ľudia najčastejšie chybu?

V tom, že podvody neoznamujú ihneď banke, respektíve polícii, prípadne to nereklamujú vôbec. Ak viem, že som bol podvedený, vždy to treba riešiť, lebo ak už aj nezachránim svoje peniaze, môžem zabrániť ďalším podvodom.

Pravdepodobnosť záchrany peňazí je asi nízka. Ako často dokážete podvod zvrátiť?

Len čo peniaze odídu, je to hra o čas. Pred pár týždňami sme zachránili firme vyššiu sumu peňazí a je viacero prípadov, keď sa naša intervencia končí úspešne. No boli by sme najradšej, keby transakcia vôbec neodišla, lebo všetky následné kroky sú náročné. 

Viete, koľko prípadov po vás polícia aj doriešila?

To je otázka pre políciu. Sú to však náročné prípady na vyšetrovanie.

Foto: Andrej Lojan

Prečo je v dnešnom pretechnologizovanom svete, kde pri každom použití internetu človek zanecháva stopu, také náročné vypátrať podobné organizované skupiny?

Práve to, že technologický svet je taký rýchly a je ťažké okamžite reagovať. Máloktorá vec, ktorá sa stane na internete, je jednorazová. Väčšina týchto podvodov je organizovaná.

Dnešný svet je o zanechávaní digitálnych stôp a súčasťou každého vyšetrovania by mal byť ich zber a analýza. Tieto digitálne stopy môže často získať len polícia, čo je však komplikovaný proces v reálnom globálnom svete.

Ak sa k týmto prípadom pristupuje jednotlivo, šanca na odhalenie je nízka. Je preto potrebné pri každom prípade hľadať súvislosti, vzájomné prepojenia a identifikovať podozrivé siete páchateľov.

Aká zmena legislatívy či prístupu štátnych orgánov by najviac prospela tomu, aby bolo možné podvody lepšie vyšetrovať?

Nástroje, ktoré majú banky k dispozícii, sú dostatočné. Všetko ostatné je o ľuďoch. Hovorí sa, že ak chcete zmeniť svet, musíte zmeniť najprv samého seba. Čo sa týka finančného vyšetrovania, je vždy na mieste kontinuálne sa zlepšovať v IT technológiách a hľadať súvislosti v rámci veľkého obrazu.

Niektoré podvody sú sofistikované a nie je to hneď jasné. Čo by ste odporúčali ako najlepšiu prevenciu?

Najlepšou prevenciou je, keď sa pred podobným konaním o tom s niekým porozprávate, nenechávať si to pre seba, uistiť sa. Treba sa po takomto telefonáte či maile obrátiť na niekoho z blízkych, ktorí majú odstup a dokážu vyhodnotiť, či nejde náhodou o podvod.

Väčšina podvodníkov sa snaží veci urgovať, ale nikto vás nemôže nikdy prinútiť, aby ste urobili veci ihneď. A už vôbec nie v prípade investovania. Rovnako nikdy nikomu neodovzdávajte prístupové heslo či autorizačné kódy. To je úplná zásada. Nielenže vám z účtu odídu peniaze, ale môžete sa stať napríklad „money mule“ a následne skončiť aj bez peňazí a s trestnoprávnym problémom na krku.

Ale čokoľvek vám príde cez SMS alebo email, netreba klikať na žiadne odkazy. Vždy idem cez svoj internetový prehliadač a oficiálnu stránku banky alebo aplikáciu. A, samozrejme, všetko, čo vyzerá príliš dobre, je väčšinou podvod. Všetky veľmi výhodné ponuky, výhry či obrovské dedičstvá. Na to treba vždy pamätať.