Vojna na Ukrajine Svet uvalil na Rusko bezprecedentné sankcie. Putinovi môžu čoskoro dôjsť peniaze

Vo vojne sa dá bojovať na fronte, ale aj inak, napríklad cez sankcie. Už v roku 2014 Západ uvalil na Rusko prvé sankcie. Bola to reakcia na anexiu Krymu.

Veľké výsledky však tieto sankcie nepriniesli. Podľa niektorých odborníkov boli prislabé, podľa iných bola ruská ekonomika voči nim odolná – vďaka veľkým devízovým rezervám.

Aj teraz, po ruskej invázii na Ukrajinu, Európska únia a Spojené štáty opäť reagovali sankciami. V prvých dňoch sa však zdalo, že sa zopakuje scenár z roku 2014: Západ vymyslí nové sankcie. Tie síce poškodia ruskú ekonomiku, no nejakým spôsobom sa s nimi vyrovná, a tak nebudú mať takú silu, aby zastavili vojnové ťaženie.

Cez víkend však západní lídri radikálne zmenili názor.

Po dňoch váhania sa rozhodli prijať oveľa silnejšie ekonomické sankcie ako kedykoľvek predtým. Ich rozsah je taký veľký, že podľa expertov môžu naozaj priniesť zásadné výsledky.

Odpojenie od medzinárodného systému

Kľúčovým rozhodnutím bolo odpojenie ruských bánk od systému SWIFT, ktoré cez víkend schválila aj Európska únia. Tento krok už dávnejšie experti označovali za akúsi jadrovú zbraň, ktorú môže Západ použiť v krajnom prípade voči Rusku.

Ešte donedávna bol pritom SWIFT len nudnou bankovou skratkou, s ktorou ľudia prichádzali do styku iba veľmi výnimočne. Teraz sa začalo týchto päť písmen objavovať dokonca aj na transparentoch protestujúcich proti vojne na Ukrajine.

Za touto skratkou sa skrýva Spoločnosť pre celosvetovú medzibankovú finančnú telekomunikáciu. Vďaka nej môžu peniaze rýchlo putovať z jedného konca sveta na druhý. Zjednodušene povedané, spoločnosť sa stará o to, aby pokyn na prevod z jednej banky prešiel do tej druhej a aby sa aj uskutočnil.  

Systém je dôležitý najmä pri zahraničných prevodoch, ktoré sú komplikované a často idú cez viaceré banky. O efektivite SWIFT-u sa vedú polemiky, faktom však je, že vylúčenie niektorej banky z tejto siete pre ňu de facto znamená nemožnosť uskutočňovať zahraničné transakcie.

Rusko sa na túto možnosť pripravovalo už od roku 2014. Už vtedy sa o tejto sankcii špekulovalo a za posledné roky si preto krajina vytvorila vlastný paralelný systém. Ten však slúži iba na domáce prevody a nerieši problém, ktorý teraz ruský bankový systém má.

Vylúčenie zo SWIFT-u tak významne ovplyvní ruský zahraničný obchod.

Európski lídri sa v otázke SWIFT-u zjednotili po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.Zdieľať

Európska únia k opatreniu pristúpila po dlhých rokovaniach a po počiatočnom odpore Nemecka a Talianska.

Podľa informácií denníka Wall Street Journal zo zdrojov blízkych samotným rokovaniam sa európski lídri zjednotili po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Spojili sa s ním počas šesťhodinového rokovania, na ktorom nemohli byť prítomné mobilné telefóny a do sály sa dostalo okrem samotných európskych lídrov iba niekoľko asistentov.

Zelenskyj európskym politikom povedal, že toto je možno poslednýkrát, čo ho vidia živého. „Ticho v miestnosti bolo ohromujúce,“ povedal denníku Wall Street Journal jeden z hlavných európskych predstaviteľov.

Rastúci konsenzus medzi lídrami napokon presvedčil aj nemeckého kancelára Olafa Scholza. Vylúčenie zo systému sa však nebude týkať všetkých ruských bánk.

Európa totiž potrebuje zachovať spojenie s tamojšími finančnými inštitúciami, aby mohla platiť za ruský plyn, ktorý zúfalo potrebuje. Až 40 percent z európskej celkovej spotreby je krytých práve dodávkami z Ruska. Odpojenie sa tak nedotkne energetických transakcií.

Pred bankomatmi sa v Rusku tvorili dlhé rady, ľudia sa pre devalváciu rubľa a neistotu snažili vybrať úspory. Foto TASR/AP

Politici zatiaľ nespresnili, ktorých ruských bánk sa toto opatrenie dotkne.

Ruské banky však čelia rôznym sankciám už teraz. Tú najväčšiu, Sberbank, a 25 jej dcérskych spoločností už Spojené štáty odrezali od ich finančného systému, a teda aj od prevodov v dolároch, ktoré sú kľúčové pre množstvo bankových operácií. Viacerým ďalším dôležitým ruským bankám boli v USA, ako aj v Európskej únii zmrazené aktíva, čo v praxi znamená, že nebudú môcť na ich teritóriu vykonávať žiadne finančné operácie.

Tieto opatrenia banky výrazne zasiahli. Európskej Sberbank, ktorá je dcérou tej ruskej, už hrozí bankrot. Nie je to ani tak pre sankcie, ale skôr pre nedôveru klientov. Tí si v posledných dňoch vo veľkom z banky vyberali svojej úspory, čo spôsobilo, že nie je schopná plniť svoje záväzky.

Neradostnú budúcnosť ruskej Sberbank, ktorej hlavným majiteľom je štát, zrejme očakáva aj jeden z jej viceprezidentov. David Rafalovsky, ktorý viedol technologickú časť inštitúcie, ju totiž už pred niekoľkými dňami opustil a jeho profil zmizol aj z webstránky banky. Pred nástupom do Sberbank žil Rafalovsky 20 rokov v USA a pracoval v Citigroup, kde viedol IT divíziu. 

Nepriestrelná vesta vo forme devízových rezerv

Okrem vylúčenia zo systému SWIFT západní lídri v sobotu oznámili aj to, že zablokujú devízové rezervy ruskej centrálnej banky uložené v zahraničí. Tie dosahujú zruba 630 miliárd dolárov, pričom väčšinu tvoria eurá.

Ako vysvetľuje britský ekonomický denník The Financial Times, týmto opatrením sa zabráni tomu, aby Rusko obišlo iné ekonomické sankcie. Aby teda centrálna banka nemohla straty spôsobené sankciami kompenzovať výpredajom zahraničných devíz.

Týmto spôsobom by totiž skupovala rubeľ, čím by po ňom na trhu umelo zvýšila dopyt. To by zmiernilo pád kurzu rubľa, a teda aj celej ruskej ekonomiky.

Rubeľ už na nové sankcie zareagoval a zaznamenal viac ako 20-percentný prepad v porovnaní s piatkovým kurzom. Ruská centrálna banka tak musela pristúpiť k výnimočným opatreniam. Dnes zrušila obchodovanie na domácich finančných trhoch, aby zabránila ďalšiemu oslabovaniu meny.

Zároveň zdvihla úrokové sadzby z 9,5 percenta na 20 percent, čím chce prilákať vklady do bánk. Okrem toho prikázala ruským firmám so zahraničnými ziskami, aby 80 percent zisku v zahraničnej mene predali. Toto opatrenie má opäť zvýšiť dopyt po rubli.

Kurz ruského rubľa sa za víkend prepadol o 20 percent, pravdepodobne pôjde o historicky najvyšší prepad. Foto TASR/AP

Na medzinárodných trhoch je totiž s výnimkou ruských spoločností o rubeľ iba minimálny záujem, keďže ide aktuálne o vysokorizikovú menu.

K blokovaniu ruských devízových rezerv sa dnes pripojilo aj Japonsko. To je dôležité, podľa informácií z júna minulého roka bolo 10 percent z devízových rezerv a ruského zlata práve v Japonsku.

V Nemecku a vo Francúzsku bolo podľa posledných informácií z júna uložených 22 percent ruských devízových zásob. Európsky vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci Josep Borrell uviedol, že Únia má celkovo dosah na asi polovicu zo spomínaných 630 miliárd dolárov.

Žiadna centrálna banka z krajín G20 nebola nikdy predtým sankcionovaná. Toto nie je Irán. Toto nie je Venezuela.Zdieľať

Blokovanie devízových rezerv je podľa expertov obzvlášť dôležité. V minulosti totiž práve pre vysoké rezervy mnohí považovali Rusko za odolné voči sankciám.

Josh Lipsky je šéfom Geoekonomického centra amerického think-thanku Atlantická rada a v minulosti pracoval aj pre Medzinárodný menový fond. Ako sa vyjadril pre Financial Times ešte pred schválením tohto opatrenia, zásah do fungovania národnej banky by bol pre ruskú ekonomiku veľmi významný a zničujúci. „Žiadna centrálna banka z krajín G20 nebola nikdy predtým sankcionovaná. Toto nie je Irán. Toto nie je Venezuela,“ uviedol.

Podľa iných odborníkov tento krok zatieni dokonca aj vyradenie zo systému SWIFT.

Putinovi by mohla pomôcť Čína, v jej bankách má totiž Rusko uložených 14 percent z devízových rezerv. Nie je však úplne isté, či budú čínske banky ochotné pomôcť, keďže by im hrozili sekundárne sankcie.

Podľa denníka Financial Times už teraz čínske banky blokujú financovanie predajov ruskej ropy.

Účinnosť tohto opatrenia by však mohla naštrbiť reálna výška devízových rezerv, ktoré si Rusko nechalo v západných bankách. Oficiálne údaje ešte nie sú dostupné, no podľa informácií denníka Wall Street Journal sa ich hodnota v posledných mesiacoch znížila.

Ruské firmy, manželky politických lídrov aj lietadlá

Na Rusko boli okrem finančných sankcií uvalené aj ďalšie. Vrcholoví ruskí politici, ako aj niektorí z najvýznamnejších oligarchov napojených na Kremeľ a ich rodiny majú zákaz vstupu do Európskej únie, Spojených štátov a Veľkej Británie.

Okrem toho finančné aktíva, ktoré majú uložené v bankách na týchto územiach, sú zmrazené. Tieto krajiny zároveň obmedzili vklady od ruských občanov na 50-tisíc vo Veľkej Británii a stotisíc v Európskej únii, čím chcú zabrániť odlivu oligarchov a ich majetku z Ruska.

Sankcie sa dotýkajú aj podnikateľov. Európske firmy nesmú predávať ruským zbrojárskym firmám technológie, styky sú obmedzené aj s inými spoločnosťami, ktoré môžu spolupracovať na vojenskom ťažení.

Spojené štáty v zhode s Európskou úniou zakázali významným ruským spoločnostiam získavať prostriedky na tunajších finančných trhoch.

No a v neposlednom rade Európska únia uzatvorila pre ruské lietadlá svoj vzdušný priestor. Na tento krok už recipročne zareagovalo Rusko.

Nie všetky opatrenia už začali aj v praxi platiť, najprv totiž treba premyslieť, ako ich vôbec voviesť do praxe. Ide najmä o vylúčenie zo systému SWIFT a zablokovanie devízových rezerv.

Riešenia by sa však podľa oficiálnych vyjadrení mali nájsť v najbližších dňoch.