Záchrana Silicon Valley Malí vkladatelia boli krytí aj predtým, vláda pomohla bohatým špekulantom

Napriek stratám na finančných trhoch a krachom v roku 2022 nás vládne agentúry neustále uisťovali, že bankový systém je v dobrej kondícii. Až kým to tak nebolo. Potom ako dôvod na záchranu uvádzali „systémové riziko“. Aké prekvapenie!

Banka Silicon Valley Bank (SVB) skrachovala 10. marca s veľkými fanfárami, ako sa na druhý najväčší bankový bankrot v histórii USA patrí. Ukázalo sa, že zlyhala v dôsledku bilančnej chyby, keď si požičiavala na veľmi krátke a investovala na veľmi dlhé obdobie, čo je taká elementárna chyba, že svedčí o pozoruhodnej finančnej nekompetentnosti.

Zlyhaniu SVB predchádzal krach Silvergate Bank, potom nasledovalo zlyhanie Signature Bank (tretie najväčšie zlyhanie banky), objavili sa rady klientov, ktorí vyberali peniaze z First Republic Bank, a tlak na banky, o ktorých sa vedelo, že majú veľké nerealizované straty z investícií.

Ako to v prípade bankovej krízy býva, zasiahla vláda. V tomto prípade sa zaručila za nepoistené vklady v skrachovaných bankách – a pravdepodobne vo všetkých bankách – a vytvorila špeciálny úverový nástroj Federálneho rezervného systému podporovaný Ministerstvom financií USA. Bude poskytovať úvery na základe nedostatočného zabezpečenia tým bankám, ktoré majú veľké straty trhovej hodnoty svojich dlhopisov a cenných papierov krytých hypotékami.

Čítajte tiež

Pád amerických bánk Ako v Silicon Valley miesto rizík riešili diverzitu. Spôsobí to svetovú krízu?

Kristína Votrubová

Banka, ktorá držala peniaze obrovskému množstvu startupov, dlhý čas nemala šéfa riadenia rizík. Aj preto si zrejme nevšimla zvrat na trhu. 

Po krachu SVB začali bohatí vkladatelia vrátane rizikových kapitalistov a kryptobarónov, podľa všetkého sofistikovaných finančných subjektov, ktorých peniaze sa ocitli v krachu, okamžite prosiť vládu o záchranu. (Dá sa predpokladať, že výzvy tých zo Silicon Valley, ktorí sú veľkými prispievateľmi Demokratickej strany, mohli byť vo Washingtone vypočuté.)

Situácia v SVB nám pripomína, že vklady sú v skutočnosti len inak pomenovanými nezabezpečenými pôžičkami banke. Ako každý vie, do výšky 250 000 dolárov na vkladateľa v jednej banke za ne ručí vláda. Pri akejkoľvek sume nad túto hranicu ste ako veriteľ v ohrození alebo by ste mali byť.

Ak banka skrachuje, stávate sa nezabezpečeným veriteľom konkurznej podstaty. Všetci veľkí vkladatelia v SVB to veľmi dobre vedeli. Napriek tomu sa rozhodli poskytnúť nezabezpečené úvery v obrovských sumách, v jednom prípade 3,3 miliardy dolárov, jednej zle riadenej banke. Ak o nich správne uvažujeme ako o veriteľoch, mali by sofistikovaní veritelia, ktorí poskytujú zlé úvery, znášať príslušné straty? Samozrejme, že by mali.

Večnú múdrosť z oblasti riadenia banky vyjadril už pred 150 rokmi Walter Bagehot, veľký finančný mysliteľ a sám partner úspešnej súkromnej banky. V posledných dňoch sa ju na svoju škodu znovu naučili banky, tie neúspešné aj ohrozené. Bagehot v roku 1873 napísal:

Bankár, ktorý narába s peniazmi iných a s peniazmi splatnými na požiadanie, sa musí vždy akoby obzerať za seba a dbať na to, aby mal v zásobe dostatočnú rezervu kvôli prípadom, ak by sa od neho žiadalo vyplatenie... Dobrodružstvo je životom obchodu, ale opatrnosť... je životom bankovníctva.

Bagehot dodal, že to, čo sa vyžaduje, je „múdra obozretnosť a tej sa každý vyškolený bankár naučí zvyklosťami svojej profesie a atmosférou svojho života“. Manažmenty SVB a ďalších zlyhávajúcich spoločností, ktoré sa možno až príliš ponorili do špekulatívneho prostredia a príliš sa sústredili na vzťahy s verejnosťou, si však dostatočnú obozretnosť nevytvorili.

Bagehotov postreh odráža vnútornú logiku hromadných výberov bánk. Keď banka stratí dôveryhodnosť a začne sa rozsiahle sťahovanie vkladov a iných úverov, držiteľ vkladu negarantovaného vládou (nezabezpečeného úveru banke, ako sme už uviedli) čelí nezvratnej logike. Držať a ponechať si vklad v teraz už rizikovej banke má nulovú návratnosť. To najlepšie, čo môžete získať, je výber svojich peňazí.

Opačný prístup má obrovské nevýhody: môžete utrpieť veľkú stratu z prostriedkov, pri ktorých ste rátali s minimálnym rizikom, dokonca aj peniaze, ktoré nakoniec dostanete späť, môžete mať viazané v nútenej správe. Urobíte zo seba prvotriedneho skrachovanca, a ak ste profesionálny manažér krátkodobých peňazí, môžete prísť o prácu. V súhrne: má to nulové plusy a obrovské mínusy. Takže si tie peniaze hneď vyberiete. Všetci ostatní uvažujú podobne úplne racionálne a banke dávate zbohom.

Všetky zúfalé vyhlásenia manažmentu banky, pokiaľ vydrží na svojich postoch, že naozaj je všetko v poriadku, vás len presvedčia, že veci musia byť naozaj zlé – a každá výzva vlády, aby ste zostali pokojní a mali dôveru, vás utvrdí v tom, že váš strach je oprávnený. Ako povedal aj Bagehot: „Každý bankár vie, že ak musí svoju dôveryhodnosť dokazovať..., v skutočnosti už zanikla.“ To sa teraz opäť ukazuje.

„Yellenová odmieta záchranný program,“ znel titulok na prvej strane denníka Financial Times v pondelok 13. marca po piatkovom zatvorení SVB. Ale v čase, keď mi toto vydanie novín pristálo pred dverami, už bola oznámená obrovská finančná pomoc.

Financial Times uviedli, že „ministerka financií Janet Yellenová... odmietla výzvy niektorých osôb s peniazmi uviaznutými v SVB, aby sa začala záchrana v plnom rozsahu“. „Ale,“ pokračoval článok, „americké úrady čelia rastúcim výzvam investorov, podnikateľov a niektorých zákonodarcov, aby zasiahli ráznejšie a zabezpečili, že odškodnení budú všetci vkladatelia.“

Samozrejme, to „všetci“ znamenalo len to, že odškodnení mali byť veľkí vkladatelia, pretože tí s pohľadávkami do celkom slušnej výšky 250 000 dolárov už záruku mali. Tých 250 000 dolárov sa, samozrejme, vzťahovalo na všetky vdovy a siroty a na každého, kto žije v skromných pomeroch. Ide o ľudí, o ktorých zástancovia štátnych záruk za vklady vždy tvrdia, že sú nesofistikovaní a nedokážu pochopiť, ako banka funguje, a preto ich treba bezpodmienečne chrániť. Ale oni už ochránení boli.

V skutočnosti preto išlo o záchranu veľmi sofistikovaných rizikových kapitalistov, propagátorov kryptomien a rôznych miliardárov, ktorí boli celkom schopní pochopiť podstatu a riziká bankovníctva fungujúceho na spôsob SVB.

Mali by byť takíto sofistikovaní veritelia bánk zachraňovaní pre svoje vlastné finančné chyby?

Jeden z partnerov firmy rizikového kapitálu zo Silicon Valley v tejto súvislosti napísal: „Som si istý, že mnohí sa budú pozerať na zánik [SVB]... a veselo sa uchechtávať, ako technologický priemysel práve dostal výprask. Nech je tak. Nehľadáme zvláštne zaobchádzanie ani almužny.“

Oni sa však o veľmi zvláštne zaobchádzanie a o veľmi veľkú almužnu usilovali. Vláda im okamžite poskytla krytie 100 percent ich nezabezpečených pohľadávok voči skrachovanej banke v nútenej správe. A dostali almužnu. To, či to niekoho prekvapilo alebo nie, možno závisí od jeho cynizmu.

Cynik si ľahko predstaví telefonáty bohatých nepoistených vkladateľov a ich zástupcov s americkým ministerstvom financií, Federálnym rezervným systémom a Bielym domom. Prirodzene, v internetových príspevkoch sa čoskoro začalo hovoriť o politickej priazni pre prispievateľov demokratov zo Silicon Valley.

Ako poznamenal môj kolega Benjamin Zycher:

Teraz, keď bola oznámená záchrana vkladateľov SVB vo výške 100 percent namiesto nominálneho limitu 250 000 dolárov, je ťažké rozoznať, či je hlavnou motiváciou vyhnutie sa budúcim hromadným výberom vkladov v banke... alebo staromódna snaha odmeniť bohatých priateľov Demokratickej strany v Silicon Valley.

Ako naznačuje Ben, pravdepodobne ide o oboje.

Každá záchrana znamená, že niektorým ľuďom sa peniaze vezmú a dajú sa iným. Prezident Biden tvrdil, že táto záchrana nezahŕňa peniaze daňových poplatníkov. Je to však práve naopak, americké ministerstvo financií, inými slovami daňoví poplatníci sú prví v poradí, ktorí vezmú na seba straty z nedostatočne zabezpečených úverov, ktoré Federálny rezervný systém v rámci plánu záchrany poskytne bankám. Každá takáto záchrana má tendenciu podporovať riskovanie a nedostatok múdrej obozretnosti v ďalšom období.

Straty Federal Deposit Insurance Corporation zo záchrany bohatých vkladateľov SVB sa vymerajú všetkým ostatným bankám. To stále znamená, že sa peniaze berú iným ľuďom, aby sa dali veľkým vkladateľom SVB. Takže malej, zdravej a starostlivej banke, povedzme v malom meste v štáte Wisconsin, sa vezmú peniaze, aby sa dali kalifornským rizikovým kapitalistom, kryptobarónom a miliardárom na pokrytie ich strát pre neschopnosť banky Silicon Valley. Taká je podstata. Ako sa vám to páči?

Autor je spolupracovníkom Misesovho inštitútu. V rokoch 2019 – 2021 bol hlavným zástupcom riaditeľa Úradu pre finančný výskum na Ministerstve financií USA. Je autorom knihy Finance and Philosophy – Why We're Always Surprised (Financie a filozofia – Prečo sme vždy prekvapení) a spoluautorom knihy Surprised Again! The COVID Crisis and the New Market Bubble (Opäť prekvapení! Covidová kríza a nová bublina na trhu).

Pôvodný text: The Silicon Valley Bailout. Uverejnené v spolupráci s Law & Liberty, preložil Lukáš Obšitník.