Digitálne euro Prípravy nového spôsobu platby napredujú. Aké sú jeho riziká?

Európska centrálna banka (ECB) už dva roky pracuje na príprave digitálneho eura, ktoré má byť akousi digitálnou alternatívou k hotovosti. Aj preto sa niekedy označuje pomerne paradoxným slovným spojením „digitálna hotovosť“.

Rozdiel oproti klasickému bezhotovostnému platobnému styku má byť predovšetkým v tom, že digitálne eurá by ich vlastník mal na svojom vlastnom účte priamo v ECB. Ako jedna z výhod tohto projektu sa deklaruje to, že ECB na rozdiel od komerčnej banky nemôže skrachovať.

Digitálne euro by sa podobne ako klasická hotovosť považovalo za verejný statok a jeho používanie by bolo bezplatné. Občan by ním mohol platiť podobne ako dnes cez mobilnú aplikáciu alebo pomocou fyzickej karty, a to aj ak nemá prístup k bankovému účtu alebo digitálnym zariadeniam.

Pre obchodníka by zase malo byť výhodou to, že by sa vyhol poplatkom spojeným s platbou kartou, čo by sa mohlo preniesť aj do spotrebiteľských cien tovarov – za predpokladu, že náklady na infraštruktúru potrebnú pre zavedenie digitálneho eura by neboli ešte vyššie.

ECB verejnosť ubezpečuje, že digitálne euro by bolo bezpečné, bezrizikové, všeobecne dostupné a že by nešlo o náhradu hotovosti. Nemalo by ísť ani o alternatívnu menu, ale iba o nový spôsob platby.Zdieľať

ECB verejnosť ubezpečuje, že digitálne euro by bolo bezpečné, bezrizikové, všeobecne dostupné a že by nešlo o náhradu hotovosti. Nemalo by ísť ani o alternatívnu menu, ale iba o nový spôsob platby, pričom digitálne euro by bolo tiež priamo zameniteľné za hotovosť.

Navyše, malo by ísť o všeobecne akceptovaný spôsob platby, čo v praxi znamená, že by ho bol povinný postupne prijímať čoraz väčší okruh obchodníkov. Či by drobní predajcovia dostali nejakú výnimku, zatiaľ nie je jasné.

Centrálna banka v prospech prijatia digitálneho eura argumentuje zvyšujúcim sa dopytom verejnosti po digitálnych (bezhotovostných) platbách. Podľa banky by tiež „posilnilo strategickú autonómiu a menovú suverenitu Európy tým, že by zvýšilo efektívnosť európskeho platobného ekosystému ako celku“. Zavedenie digitálnej meny sa zdôvodňuje aj bojom proti praniu špinavých peňazí.

Riziká a protirečenia

Keďže ECB je centrálnou bankou, z titulu svojej funkcie má spravovať menu krajiny alebo skupiny krajín, regulovať peňažnú zásobu a zabezpečovať tak cenovú stabilitu. Medzi jej úlohy patrí aj kontrola komerčných bánk. Poskytovaním účtov pre súkromné osoby by však vstúpila do úplne inej sféry bankovej činnosti, ktorá doteraz centrálnym bankám neprislúchala. V niečom sa to podobá situácii, akoby sa rozhodca vo futbalovom zápase rozhodol, že začne aj hrať.

Podobne je možné spochybniť aj myšlienku o bezplatnosti používania digitálneho eura. Za všetkými platobnými úkonmi v komerčnom priestore, ktoré podliehajú poplatkom, stojí práca konkrétnych vývojárov, ktorí vytvorili príslušné platobné brány tak, aby boli funkčné, bezpečné a užívateľsky prístupné. Podobne aj úkony pri platbe digitálnym eurom by nutne podliehali potrebe technologického vývoja. Daná platobná brána by musela byť objednaná v súkromnej sfére, a teda jej vytvorenie a prevádzkovanie by nebolo „zadarmo“.

S prijatím digitálnej meny sa však spájajú aj viaceré ďalšie riziká. Jedným z nich je odliv peňazí z komerčných bánk do centrálnej banky, čo by mohlo viesť k ohrozeniu ich likvidity. Každý občan by preto podľa deklarovaných predbežných pravidiel mohol mať na účte v ECB najviac tritisíc eur.

Ďalším rizikom je strata súkromia spôsobená možným sledovaním platieb Európskou centrálnou bankou. Expert na digitálne bankovníctvo spoločnosti Softec Peter Ivanka sa v rozhovore pre Forbes vyjadril, že boj proti praniu špinavých peňazí vyžaduje sledovanie platieb, čo protirečí deklarovanému prísľubu zabezpečenia súkromia.

Ako uviedol, riešením by mohlo byť zavedenie limitu, do ktorého by boli platby anonymné a nad ktorý už nie. Treba však dodať, že žiadny účet, ktorý ECB zriadi, nebude anonymný, rovnako ako z pohľadu komerčných bánk nie sú anonymné účty, ktoré ony samy vedú.

Na otázku redaktora, či sú obavy zo straty anonymity na mieste, odpovedal: „Z môjho pohľadu zatiaľ áno. Neboli vyvrátené. No nevideli sme ešte detailnejší návrh fungovania meny.“

ECB obavy zo straty súkromia nevyvracia príliš presvedčivo. Uvádza: „Eurosystém nemá žiadny obchodný záujem o osobné platobné údaje ľudí ani o zdieľanie týchto údajov s tretími stranami. Eurosystém by preto nemal záujem vidieť alebo uchovávať súkromné informácie používateľov.“

Aj komerčné banky za istých okolností podliehajú povinnosti odovzdávania údajov o svojich klientoch, no možnosť zneužitia súkromia je oprávnenou obavou aj pri uložení peňazí v štátnej inštitúcii.Zdieľať

Hneď v ďalšom odseku nájdeme konštatovanie, z ktorého vyplýva, že tretie strany by k týmto údajom predsa len v niektorých prípadoch mali prístup: „Digitálne euro by ľuďom umožňovalo platiť bez toho, aby k ich údajom mali prístup tretie strany, s výnimkou údajov požadovaných na prevenciu nezákonných činností, v súlade s platnými európskymi predpismi.“

Hoci je faktom, že aj komerčné banky za istých okolností podliehajú zákonnej povinnosti odovzdávania údajov o svojich klientoch – v rámci spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní –, miera ochrany súkromia a možnosť zneužitia súkromných údajov, prípadne nelegitímneho sledovania činnosti občanov je oprávnenou obavou aj pri uložení peňazí v štátnej inštitúcii.

Na riziká zneužitia upozornil v dystopickej eseji Erik Potocký. Voľné pravidlá v tomto smere by ľahko mohli viesť k nelegitímnemu sledovaniu alebo priamo k obmedzovaniu slobôd občanov. „Poviete si, že to predsa nie je možné. Ako kto zistí, čo a kde si človek kúpil alebo kam cestoval? Nuž, pomerne jednoducho – podľa údajov z digitálnych platieb,“ uviedol Potocký.

Od dobrého úmyslu týkajúceho sa zjednodušenia platieb k tomu, aby štát hromadne zbieral informácie o nákupoch svojich obyvateľov – a následne k prípadnému obmedzovaniu slobôd politicky nepohodlných občanov nemusí byť ďaleká cesta. Môže to načrtávať napríklad vývoj v Číne. 

Komentár

Uhlíková stopa Ako môže boj za klímu viesť k novej ceste do nevoľníctva

Erik Potocký

Alebo čo sa môže stať, až súdruh zistí, že veľký boj s emisiami nefunguje.

Hrozby priveľkej finančnej centralizácie

Prirodzenou otázkou je, čo by nastalo s údajmi o finančnom správaní ľudí v prípade kybernetického útoku na ECB. Tá priznáva, že digitálne euro by mohlo byť cieľom takýchto útokov, a ubezpečuje preto verejnosť, že koncepcia digitálneho eura by sa opierala o najmodernejšie technológie, „ktoré by vytvorili prostredie odolné voči počítačovej kriminalite“.

Kybernetický útok je, samozrejme, možný aj na komerčnú banku, no oproti prípadnému útoku na ECB je významný rozdiel v rozsahu možných škôd. ECB by disponovala údajmi rádovo vyššieho množstva obyvateľov ako jedna komerčná banka.

Kybernetický útok je možný aj na komerčnú banku, no oproti prípadnému útoku na ECB je významný rozdiel v rozsahu možných škôd. ECB by disponovala údajmi rádovo vyššieho množstva obyvateľov.Zdieľať

Eurozóna má v súčasnosti takmer tristopäťdesiat miliónov občanov, čo znamená desiatky až stovky miliónov možných používateľov digitálneho eura. To prirodzene zvyšuje atraktívnosť kybernetického útoku na inštitúciu, ktorá bude mať údaje o všetkých týchto klientoch, ako aj riziko možného úniku.

Centralizácia financií do jednej inštitúcie je rizikom i z hľadiska možného výpadku systému. Je bežné, že banky občas na niekoľko hodín vypnú svoj platobný systém, napríklad z dôvodu údržby. Keďže spravidla ide len o lokálny výpadok a týka sa iba klientov danej banky, následky sú malé. Pri ECB s potenciálne vysokým počtom súkromných klientov by išlo o veľmi odlišnú situáciu.

Programovateľné peniaze?

Digitálna mena, ktorá oproti hotovosti z princípu podlieha kontrole banky, vyvoláva aj otázky o etickosti jej potenciálneho využitia. Jedno z najväčších rizík, ktoré tento koncept má, je zavedenie takzvaných programovateľných peňazí. To znamená peňazí, ktoré sú použiteľné iba na stanovený účel – podobne ako v prípade poukážky. Príkladom môže byť gastrolístok použiteľný iba na nákup jedla či potravín alebo gastrokarta, na ktorej sú nahraté digitálne peniaze, ktorými sa dá platiť iba za tieto tovary.

V menej hrozivej podobe by programovateľné peniaze mohli slúžiť na to, aby ich občan minul iba v súlade s tým, na čo boli určené. Teda napríklad aby peniaze získané ako prídavok na dieťa nemohol použiť na iný účel, čo by však tiež bolo možné vyhodnotiť ako zásah do slobody jednotlivca. Keďže by takáto forma platieb bola iba digitálna, a teda zo strany banky aj sledovateľná a kontrolovateľná, ECB by mala nástroje na to, aby takúto reguláciu uviedla do činnosti.

ECB úvahy o programovateľných peniazoch odmieta. „Digitálne euro by nikdy nebolo programovateľnými peniazmi,“ píše na svojej stránke. „Mohlo by však uľahčiť automatizované platby. Používateľ by si napríklad mohol nastaviť automatickú mesačnú platbu na úhradu nájomného v digitálnych eurách,“ uvádza sa ďalej. Toto však nie je v ničom odlišné od bežného trvalého príkazu, ktorý má dnes nastavený vo svojej banke azda každý.

Napriek tomu, že ECB akékoľvek úvahy o možnom inštitucionálnom využívaní (či priamo zneužívaní) digitálneho eura na podobné účely či o zrušení hotovosti odmieta (naopak, pripravuje nové vydanie eurobankoviek), faktom ostáva, že začína vytvárať infraštruktúru, ktorá v budúcnosti takéto použitie môže technicky umožniť.

List europoslancov

Hoci sa na príprave digitálneho eura pracuje už dva roky, Európska komisia k nemu predložila legislatívny návrh „Digital euro package“ len koncom júna tohto roka. K postupujúcej príprave digitálneho eura koncom septembra adresovali Rade guvernérov ECB list šiesti poslanci Európskeho parlamentu vrátane slovenského europoslanca Eugena Jurzycu, bývalého belgického ministra financií Johana Van Overtveldta aj ďalšieho člena Výboru pre hospodárske a menové veci nemeckej CSU Markusa Ferbera.

„ECB zatiaľ neujasnila náklady, ktoré môže systém digitálneho eura mať na obchodníkov povinných ho akceptovať ani na banky, ktoré preň budú musieť poskytovať infraštruktúru.“Zdieľať

„ECB zatiaľ neujasnila náklady, ktoré môže systém digitálneho eura mať na obchodníkov povinných ho akceptovať ani na banky, ktoré preň budú musieť poskytovať infraštruktúru bez vyberania poplatkov od užívateľov za základné platobné služby digitálnym eurom,“ píše sa v liste.

Ďalej sa uvádza: „Pridaná hodnota digitálneho eura ako platobného systému pre širokú verejnosť ostáva nejasná. Platobné výhody, ktoré môže poskytnúť, sa vo veľkom prelínajú s možnosťami poskytovaných kombináciou hotovosti a existujúcich finančných platobných systémov, ktoré sa neustále vylepšujú, a to aj prostredníctvom nedávno prijatej európskej legislatívy.“

„Sme pevne presvedčení, že je nevyhnutné vyvolať otvorenú diskusiu o týchto záležitostiach počas nadchádzajúcich rokovaní o Digital euro package,“ píše sa v liste europoslancov, ktorí v závere vyzývajú členov Rady guvernérov ECB, aby odložili rozhodnutie o realizačnej fáze digitálneho eura, kým legislatívny proces týkajúci sa návrhu „Digital euro package“ nedospeje k záveru.

Na list zareagoval člen Výkonnej rady ECB Fabio Panetta, ktorý sa ohradil voči slovnému spojeniu „realizačná fáza“, keďže podľa neho možno zatiaľ hovoriť iba o prípravnej fáze.

„Dovoľte mi zdôrazniť, že otvorenie tejto novej fázy projektu nebude rozhodnutím vydať digitálne euro ani nebude takému rozhodnutiu alebo prebiehajúcemu legislatívnemu procesu brániť,“ píše sa v odpovedi Panettu.

„Rozhodnutie o vydaní môže byť prijaté až v neskoršej fáze, keď vy, spoluzákonodarcovia, prijmete príslušné právne predpisy,“ uviedol ďalej Panetta. „Naša pokračujúca práca na digitálnom eure by umožnila dosiahnuť pokrok v technických prípravách, ktoré si vyžadujú čas, a lepšie by informovali legislatívny proces. Samozrejme, zohľadníme všetky úpravy dizajnu digitálneho eura, ktoré môžu byť potrebné v dôsledku legislatívnych rokovaní.“

„Ak by sa Rada guvernérov rozhodla pristúpiť k ďalšej fáze, buďte si istí, že ECB je naďalej odhodlaná pokračovať v pravidelných vypočutiach pred Výborom pre hospodárske a menové veci, čím podporí demokratickú diskusiu o digitálnom eure,“ uzavrel Panetta.

Prípravy projektu tak pokračujú a podľa zverejnených informácií by sme mali viac podrobností ohľadom technických riešení spoznať niekedy v priebehu tohto mesiaca.

V Číne pokusné králiky, v Česku chcú verejnú debatu

Digitálne meny boli zatiaľ zavedené v Nigérii a v niekoľkých karibských krajinách, no tieto projekty sa zatiaľ neuchytili. Napriek tomu digitálnu menu skúma či pripravuje až okolo 90 percent svetových centrálnych bánk.

Jedno z čínskych miest začalo svojím úradníkom vyplácať mzdu v digitálnej mene. Nie všetkým sa to páči. Nechcú, aby vláda a centrálna banka vedeli, ako a na čo míňajú svoje peniaze.Zdieľať

Výrazne vpredu je Čína, ktorá digitálnu menu pripravuje od roku 2014 a aj ju v niektorých mestách už testuje. Ako píše ekonóm Vladimír Baláž, jedno z miest začalo svojim úradníkom vyplácať mzdu v digitálnej mene, pričom „úradníci to nemôžu odmietnuť a slúžia ako pokusné králiky. Nie všetkým sa to páči. Nechcú, aby vláda a centrálna banka vedeli, ako a na čo míňajú svoje peniaze“.

Tému digitálnych mien sleduje od roku 2016 aj Česká národná banka. Ako uvádza vo svojom stanovisku, „prípadnému zavedeniu digitálnych peňazí centrálnej banky v Českej republike by podľa zástupcov pracovnej skupiny malo predchádzať dôkladné vyhodnotenie ich potrebnosti a pridanej hodnoty v špecifických tuzemských podmienkach, ale aj verejná debata o takom kroku“.

Prípravy na digitálnom eure však zatiaľ pokračujú bez badateľnejšej verejnej debaty. Ostáva teda dúfať, že všetky prípadné riziká, ktoré by zavedenie digitálneho eura prinášalo, sa stanú témou verejnej diskusie ešte predtým, než už bude rozhodnuté a na prípadné zatiahnutie brzdy bude prineskoro.