Americká banka Silicon Valley Bank (SVB) mala vo vkladoch 175 miliárd dolárov, aj napriek tomu však v priebehu dvoch dní padla na kolená a v piatok skončila v bankrote. Išlo o druhý najväčší pád finančnej inštitúcie v histórii Spojených štátov. Len o niekoľko dní nato však prišiel tretí najväčší pád, regulátor totiž pre problémy zatvoril banku Signature.

Na trhu tak zavládla neistota a obava z toho najhoršieho, čo sa môže v bankovom sektore stať: rozšírenie paniky medzi klientmi a následné masové výbery hotovosti, čo by mohlo položiť ďalšie banky.

V snahe zabrániť vzniku finančnej krízy americký FED, obdoba centrálnej banky, ohlásil štedré opatrenia, ktoré majú obnoviť dôveru v celý sektor. Trhy však zatiaľ tieto opatrenia nereflektovali a akcie bánk sa prepadli, a to aj v Európe.  

Na rozdiel od Spojených štátov sa však prepady na európskych trhoch pohybovali iba v jednotkách percent, upozorňuje analytik bankového sektora zo Slovenskej sporiteľne Matej Bašták.

Bankrot amerických bánk by nemal mať na Európu ani Slovensko výrazný vplyv. Ako totiž pre Postoj vysvetľuje, ide o špecifický prípad, keď sa banka zameriavala na americké startupy v oblasti technológií. „Nešlo teda o problém v bankovom systéme ako takom, čo bol prípad predošlej finančnej krízy,“ hovorí.

Slovenské banky patria podľa NBS k tým najodolnejším a najstabilnejším v Európskej únii. Zdieľať

„V roku 2008 banky čelili rastu neschopnosti splácať úvery pre rast úrokových sadzieb. Dnes sú z hľadiska úverového rizika stabilné a zdravé,“ hovorí pre Postoj analytik J&T banky Stanislav Pánis.

Aj on teda predpokladá, že ide iba o izolovanú udalosť, a to aj vďaka tomu, že americké úrady už prijali kroky, ktoré majú zastabilizovať bankový sektor.

Situácia v Európe je zároveň veľmi odlišná od tej americkej. Tunajšie banky sa väčšinou zameriavajú na širšiu klientelu a celý sektor je aj prísnejšie regulovaný. To, že netreba mať obavy, potvrdila aj Národná banka Slovenska. Podľa vedúceho oddelenia komunikácie Petra Majera patria slovenské banky k tým najodolnejším a najstabilnejším v Európskej únii.

Ako však mohla jedna z najväčších amerických bánk v priebehu niekoľkých dní skolabovať? Prípad SVB je príbehom nezvládnutých rizík a dôsledkov toho, keď sa banka zameria viac na vedľajšie, práve moderné záležitosti.

Technologické startupy ako stádo

Silicon Valley Bank vznikla pred viac ako 40 rokmi v údolí, ktoré si za svoje sídlo vybralo množstvo technologických firiem. Od svojho začiatku sa zameriavala na klientov z tohto prostredia a postupne sa stala referenciou pre veľkú väčšinu technologických startupov.

Počas troch rokov sa depozit v banke zvýšil z 55 miliárd dolárov v januári 2020 na 186 miliárd dolárov na konci roka 2022. Zdieľať

SVB bola ochotná brať pod svoje krídla aj spoločnosti, ktoré by iné banky pre vysoké riziko neprijali. To sa im mnohokrát vyplatilo, z nápadu sa totiž stala megaúspešná firma a v banke si tak ukladali veľké peniaze.

Výrazný rast zažila banka v rokoch pandémie, čo bolo zlaté obdobie startupov. Ľudia kupovali množstvo technologických noviniek a viac ako kedykoľvek predtým využívali rôzne internetové a zdieľané služby. Počas troch rokov sa tak depozit v banke zvýšil z 55 miliárd dolárov v januári 2020 na 186 miliárd dolárov na konci roka 2022.

Banky bežne vytvárajú svoje zisky tým, že peniaze z depozitov s úrokom požičiavajú a časť investujú. SVB sa však požičiavaniu nevenovala a obrovské množstvo peňazí, ktorým disponovala, vložila do štátnych dlhopisov.

Na tom by nebolo nič zlé, štátne dlhopisy sú považované za najbezpečnejšiu investíciu. Stávajú sa však problémom v čase, keď centrálne banky začnú zvyšovať úrokové sadzby. Vtedy totiž na trhoch klesá hodnota štátnych dlhopisov.

Keď teda v januári 2022 FED odštartoval rýchle zvyšovanie úrokových sadzieb, SVB začala mať problémy. Ich portfólio, ktoré bolo z veľkej časti tvorené práve štátnymi dlhopismi, totiž začalo strácať na hodnote.

Koncom minulého roka niektorí investori odporučili startupom zo svojho portfólia, aby stiahli svoje peniaze z SVB, keďže videli, že banka môže mať problémy.

Technologické odvetvie podľa mnohých komentátorov funguje stádovito, a tak postupne začalo svoje peniaze z banky vyberať čoraz viac klientov.

SVB sa snažila nárazový dopyt po peniazoch riešiť predajom časti svojho portfólia, čo však pre nepriaznivú situáciu vygenerovalo veľké straty. Nakoniec nebola schopná vyhovieť všetkým žiadostiam o výber alebo presun peňazí a skončila v krachu.

Chýbajúci manažér rizík

Ako píše komentátor Wall Street Journal Andy Kessler, banka sa istým spôsobom stala obeťou vlastného úspechu. Dokázala prilákať obrovské množstvo klientov, ktorí si v nej uložili peniaze, z ktorých následne platili výplaty a kryli výdavky.

Objem peňazí, ktorými disponovala, za krátky čas raketovo narástol a nebolo možné, aby všetky investovala do úverov. Kessler to vysvetľuje aj tým, že v čase nízkych úrokových sadzieb a rastúcich cien akcií nebol o pôžičky ani taký veľký záujem.

SVB sa na rozdiel od ostatných veľkých bánk škandalózne vôbec nezaisťovala voči rastu úrokových sadzieb. Zdieľať

Banka sa teda rozhodla investovať peniaze do štátnych dlhopisov s 10-ročnou splatnosťou a iba malú časť do úverov. Potom však začali úrokové sadzby rásť, no ako komentuje Kessler, zdalo sa, že si to všimli všetci okrem SVB.

Ako upozorňuje Pánis, SVB sa na rozdiel od ostatných veľkých bánk „škandalózne vôbec nezaisťovala voči rastu úrokových sadzieb“.

V banke si zároveň zrejme neuvedomili, že s rastom úrokových sadzieb bude trh s pôžičkami prísnejší, príjem zo vstupu na burzu postupne vyschne a že ich klienti budú chcieť použiť peniaze, ktoré si v banke uložili. SVB zle odhadla potreby svojich klientov, a aby ich dokázala uspokojiť, musela predať dlhopisy v hodnote 21 miliárd dolárov so stratou 1,8 miliardy.

Kessler zároveň upozorňuje, že banka sa zrejme nechala rozptýliť inými záležitosťami. V jednom zo svojich vyhlásení SVB poznamenáva, že okrem toho, že 45 percent ich predstavenstva tvoria ženy, majú aj „1 černocha“, „1 LGBTQ+“ a „2 veteránov“. „Nehovorím, že 12 bielych mužov by sa vyhlo tomuto neporiadku, ale spoločnosť mohla byť rozptýlená požiadavkami na rozmanitosť,“ konštatuje.

Na niečo podobné poukazuje v rovnakom denníku aj Vivek Ramaswamy, ktorý kandiduje na republikánsku prezidentskú nomináciu v roku 2024. SVB podľa neho morálne hazardovala, pretože nadmieru riskovala a očakávala milosť u politikov a prípadné vykúpenie zo strany štátu. „Ukazuje sa, že skutočným ‚zabezpečením‘ SVB bolo získať si priazeň Bidenovej administratívy,“ píše Ramaswamy.

Dokazuje to podľa neho to, že vlani banka vyčlenila päť miliárd dolárov na „udržateľné financovanie a uhlíkovo neutrálne operácie na podporu zdravšej planéty“. Správa o banke za rok 2022 zároveň ukazuje, že firma mala niekoľko skupín riešiacich klímu, udržateľnosť, monitorovanie iniciatív na zníženie emisií skleníkových plynov a tak ďalej. Väčšinu minulého roka však nemala šéfa riadenia rizík, čo je jedna z najkľúčovejších rolí v každej banke. Práve človek na tejto pozícii mal poukázať na to, že banka sa musí zaistiť pred rastom úrokových sadzieb.

Koniec rastu úrokových sadzieb?

Kolaps SVB voviedol do rizika množstvo technologických startupov so stovkami tisíc zamestnancov. Mnohí ohlásili, že nebudú mať peniaze na vyplácanie miezd, keďže prostriedky mali uložené v banke, ktorá práve skrachovala.

Istotu toho, že sa k svojim peniazom dostanú, mali iba tí klienti, ktorých vklady nepresahovali 250-tisíc dolárov. To je hranica, po ktorú štát garantuje ochranu. Takýchto klientov však mala SVB iba minimum.

Cez víkend skrachovala ďalšia americká banka, Signature, ktorá bola zameraná na digitálne produkty a kryptomeny. Bola na tom podobne ako SVB, mala málo diverzifikované portfólio a čelila masovým žiadostiam o výber vkladov.

Už cez víkend však FED oznámil, že všetci klienti oboch bánk budú naplno vyplatení. Okrem toho FED pripravil nový nástroj, ktorý má pomôcť iným bankám, aby sa nedostali do podobnej situácie. Samotný americký prezident Joe Biden včera Američanov upokojoval a sľúbil im, že vláda urobí všetko pre to, aby ich peniaze boli v bezpečí.

Kým malé spoločnosti trpia, finančné domy, ktoré sú príliš veľké na to, aby mohli skrachovať, z bankrotu SVB profitujú. Zdieľať

I tak však hodnota akcií bánk padala a menšie finančné domy zažívajú odchod mnohých klientov. Ako píše Financial Times, veľké banky, naopak, čelia masovému záujmu o založenie účtov a vklady. Kým malé spoločnosti teda trpia, finančné domy, ktoré sú príliš veľké na to, aby mohli skrachovať, z bankrotu SVB profitujú.

Rýchla reakcia zo strany štátnych orgánov podľa odborníkov zabráni tomu, aby mal krach bánk väčšie dôsledky pre americkú ekonomiku. Môže však prispieť k tomu, že FED zreviduje svoj postoj k zvyšovaniu úrokových sadzieb.

To očakávajú aj trhy a vidieť to najmä na cenách štátnych dlhopisov. „Došlo k poklesu výnosov z dôvodu očakávaní, že centrálne banky pristúpia z dôvodu vzniknutej situácie k miernejšiemu zvyšovaniu úrokových sadzieb,“ upozorňuje pre Postoj Tomáš Ferech z Capital Markets.

Na to, aby sme videli skutočné dôsledky tohto otrasu v americkom bankovom sektore, si však budeme ešte musieť počkať.