VÝROČIE: Berlínsky múr v Nemecku a u nás

V sobotu 13. augusta sme si pripomenuli 50. výročie od postavenia Berlínskeho múru, stavby, ktorá bola po desaťročia symbolom rozdelenia (nie len) východnej a západnej Európy. Posledné mesiace pred výstavbou múru prechádzalo na západ okolo 2 400 utečencov denne (!). Múr znamenal smrť pre viac ako 136 ľudí utekajúcich za slobodou. Kto ich zastrelil? Prečo? V Nemecku po roku 1989 prebehlo vyše 2 000 vyšetrovacích konaní. Spomienka na Berlín si žiada historické priblíženie tejto udalosti i našu reflexiu. Ako konala naša prokuratúra a súdnictvo po Novembri '89?

Po rozdelení Nemecka sa vnútroštátna hranica uzavrela už v roku 1952, a tak len v samotnom Berlíne bolo možné „bezpečne“ odísť na Západ. V rokoch 1954 – 1960 tadiaľ z východného (NDR) do západného Nemecka (SRN) odišlo 1 525 086 prevažne mladých a vzdelaných Nemcov (polovicu utečencov tvorili ľudia do 25 rokov). Počty emigrantov z roka na rok neustále stúpali. Predstavitelia východného Nemecka si to plne uvedomovali, no slovami Waltera Ulbrichta, generálneho tajomníka východonemeckej Jednotnej socialistickej strany SED, z 15. júna 1961 režim stále deklaroval neutrálny postoj voči exodu východných Nemcov: „Nikto nemá v úmysle stavať múr.“ Skutočné plány sa však utajovali a o iba necelé dva mesiace už platilo niečo iné.

"Utečenci zomierali buď po zastrelení pohraničnými jednotkami, prípadne aj vykrvácaním, keďže ich po postrelení nechávali vojaci umierať bez pomoci aj niekoľko hodín." Zdieľať

V noci z 12. na 13. augusta 1961 o 1.05 hod. v Berlíne zhaslo všetko pouličné osvetlenie, začala sa tajná operácia s názvom „Ruža“. Ozbrojené zložky obsadili 80 oficiálnych prechodov a cez ulice a pozemky kládli ostnatý drôt. Za 40 minút bol celý Západný Berĺín obkľúčený ozbrojenými hliadkami. Americký prezident John F. Kennedy v tom čase skonštatoval: „Nič nepodnikneme, lebo nie je žiadna iná alternatíva okrem vojny“. Neskôr 26. júna 1963 navštívil mesto a v prejave povedal aj známe slová: „Som Berlínčanom.“ Studená vojna pokračovala a s ňou aj mrazivé skutočné príbehy utekajúcich pred neslobodou... i zastrelených.

Úteky a vraždy

V prvých dňoch po 13. auguste 1961 sa podarilo utiecť na Západ desiatkam ľudí cez nastrihnutý ostnatý drôt, popri múroch cintorínov a tovární, či cez kanalizáciu. Drôty postupne nahradil 155 kilometrový „berlínsky múr“ dobudovaný o priekopové zátarasy, 250 strážnych veží, stovky výbehov so špeciálne vycvičenými psami. Nástražné míny a automatické trieštivé míny (fungujúce formou samospúšte), ktoré boli umiestnené na vnútronemeckej hranici, tu Sovieti zakázali inštalovať. Prvá obeť Berlínskeho múru sa objavuje už po niekoľkých dňoch, neskôr pribúdajú stále nové a nové. Do pádu komunistického režimu v NDR počet obetí prekračuje číslo 136. Ľudia zomreli buď po zastrelení pohraničnými jednotkami, prípadne aj vykrvácaním, keďže ich po postrelení nechávali vojaci umierať bez pomoci aj niekoľko hodín.


Útek na Západ podkopaním „múru“, teplovzdušným balónom, na gumenom člne alebo buldozérom nahradili koncom 80. rokov hromadné úteky cez veľvyslanectvo SRN v Prahe, maďarsko-rakúsku hranicu pri Šoproni, či aj cez slovensko - rakúske hranice. Na druhej strane, pre NDR sa politickí väzni stali dokonca zdrojom príjmov – napr. prvých 20 väzňov a 20 detí vymenili za tri železničné vagóny hnojiva zo SRN. Neskôr ich cena stúpla zo 40 tisíc na 100 tisíc nemeckých mariek za osobu.

Pán Gorbačov, zbúrajte tento múr!

Západné krajiny voči múru protestovali. Dobre to popri pamätnom Kennedyho vystúpení zdôrazňuje ešte iný, síce o niečo menej známy, ale pravdepodobne dôležitejší prejav neskoršieho amerického prezidenta Ronalda Reagana. V čase Gorbačovovej perestrojky a na druhej strane enormného tlaku USA, dňa 12. júna 1987 pri Brandenburskej bráne Reagan, chránený nepriestrelným sklom kvôli prípadným ostreľovačom z východnej strany, povedal:

„Vítame zmenu a otvorenosť, pretože veríme, že sloboda a bezpečnosť idú spolu ruka v ruke, a že rast ľudskej slobody môže vec svetového mieru iba posilniť. Sovieti môžu urobiť jednu vec, ktorá by bezpochyby dramaticky zdôraznila záležitosť slobody a mieru. Generálny sekretár Gorbačov, ak sa usilujete o mier, ak sa usilujete o prosperitu pre Sovietsky zväz a východnú Európu, ak sa usilujete o uvoľnenie, príďte k tejto bráne. Pán Gorbačov, otvorte túto bránu. Pán Gorbačov, zbúrajte tento múr!“
(Celý prejav Ronalda Reagana v anglickom jazyku.)

Vyšetrovania a Berlínsky múr na Slovensku

Komunistický režim sa nakoniec po 40 rokoch začal reálne rozpadať a zrútenie Berlínskeho múru bolo jedným z jeho prejavov. Stalo sa tak 9. novembra 1989. Neskôr po obnovení slobody a práva v Nemecku až do roku 1997 prebiehali procesy vyšetrovania (vyše 2 000 vyšetrovacích konaní) voči strelcom na vnútronemeckej hranici. Právoplatne odsúdených bolo okolo 300 osôb, 30 páchateľov muselo nastúpiť výkon trestu. Na lavici obžalovaných sa z dôvodu uchovávania bezprávia v NDR ocitli aj desiati čelní predstavitelia komunistickej strany SED. Proti konfliktu s retroaktivitou bola v Nemecku (a neskôr po odvolaní obžalovaných aj na Európskom súde pre ľudské práva) uplatnená zásada právnika Gustáva Radbrucha o potieraní „zákonného bezprávia“: „Písané právo neplatí vtedy, ak zásadným spôsobom porušuje ľudské práva“ (a násilné ukončenie života nevinných je najvyššia forma porušenia ľudských práv).

"Po roku 1989 bolo v Nemecku právoplatne odsúdených okolo 300 osôb, 30 páchateľov muselo nastúpiť výkon trestu. Na lavici obžalovaných sa ocitli aj desiati čelní predstavitelia komunistickej strany SED." Zdieľať

Keď sa však vrátime na Slovensko (resp. do porevolučného Československa), udalosti tu šli iným smerom. Po Novembri '89 sa sudcovia a bývalí pohraničiari skryli za predošlé zákony, všeobecne sa skôr uplatnila zásada: „bola taká doba“. Pritom dôstojný pamätník Brána slobody v Devíne ticho pripomína vyše 400 obetí usmrtených na československých hraniciach, nehovoriac o stovkách popravených a vyše 70 tisíc odsúdených ľudí vo vykonštruovaných politických procesoch. Naši ponovembroví vyšetrovatelia ani generálni prokurátori od Ivana Gašparoviča až po Dobroslava Trnku neboli ochotní začať trestné stíhanie za zločiny proti ľudskosti. Pritom vyrieknutie verdiktu spravodlivosti, hoci by bol v niektorých prípadoch napr. aj bez udelenia trestu, je v každej spoločnosti veľmi dôležité a zdôrazňuje hodnotu spravodlivosti a práva. Bez nich žiadna krajina nemôže spoľahlivo fungovať a aj každý prejav úcty spoločnosti k obetiam nie je príliš úprimný.

Vďaka Nadácii Konrada Adenauera tohto roku putuje po slovenských školách výstava o Berlínskom múre (videlo ju už viac ako 6 000 žiakov), popri ktorej majú študenti možnosť vypočuť si aj odbornú prednášku o dobe komunistického režimu, vidieť dokumentárne filmy a slobodne diskutovať. Tiež sa môžu zapojiť do III. ročníka projektu Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom, kde sami hľadajú vo svojom okolí nespravodlivo odsúdených ľudí a dokumentujú ich príbeh. Že je takýto projekt veľmi dôležitý, dosvedčuje aj svedectvo jednej pani učiteľky: „Najčastejšou reakciou bolo akési zdesenie z toho, že také niečo sa naozaj stalo, žiaci sa uisťovali, či to je pravda. Nevedeli si predstaviť, že by oni boli násilne odtrhnutí od svojich blízkych. Silne emotívne na nich pôsobili najmä obrázky ľudí, ktorí sa pokúsili utiecť a výklad k tomu. Veľmi boli radi, keď sa niekomu útek podaril.“

Medzi veľmi časté otázky, aké pri takýchto prednáškach žiaci kladú, patrí aj táto: „Ako je možné, že nikto za tieto zločiny nebol odsúdený? Prečo sa nič nevyšetrilo?“ Jednou z možných odpovedí je, že dodnes sme my sami neodstránili symbolický "berlínsky múr" v našej krajine, ktorý nás oberá o slobodu, a nepomenovali zodpovednosť konkrétnych ľudí minulého režimu.

Lukáš Obšitník, František Neupauer
Autori pracujú v Ústave pamäti národa. Viaceré informácie čerpali z materiálov výstavy DIE MAUER. Eine Grenze durch Deutschland – www.stiftung-aufarbeitung.de

Ilustračné foto: wikipedia.org

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo