Ak vo firme zakážu nosiť krížik, nie je to diskriminácia

Ak vo firme zakážu nosiť krížik, nie je to diskriminácia

Ilustračné foto: Flickr.com/ashley rose

Európsky súdny dvor vydal prvý raz verdikt, ktorý sa týka nosenia náboženských symbolov na pracovisku.

Vnútorný predpis podniku zakazujúci nosenie viditeľných politických, filozofických a náboženských symbolov nepredstavuje priamu diskrimináciu.

Takýto verdikt vyniesol v utorok Európsky súdny dvor v Luxemburgu.

Najvyšší súd Európskej únie rozhodoval dva prípady žien, ktoré mali na pracovisku problém s nosením moslimskej šatky.

Výpovede pre šatky

Prvý prípad sa týka moslimky Samiry Achbitovej z Belgicka, ktorá sa v roku 2003 zamestnala v súkromnej firme G4S ako recepčná.

V čase prijatia Achbitovej do zamestnania platilo v G4S nepísané pravidlo, podľa ktorého zamestnanci nemohli nosiť na pracovisku viditeľné symboly svojho politického, filozofického alebo náboženského presvedčenia.

V apríli 2006 pani Achbita svojmu zamestnávateľovi oznámila, že má v úmysle nosiť počas pracovného času moslimskú šatku. Riaditeľstvo G4S jej odpovedalo, že nosenie šatky nebude tolerované, pretože je to v rozpore s neutralitou, o ktorú sa spoločnosť usiluje vo vzťahoch so svojimi zákazníkmi.

Achbita napriek tomu chcela nosiť šatku, kvôli čomu ju o dva mesiace zo zamestnania prepustili. Firma medzičasom schválila nový vnútorný poriadok, ktorý „zamestnancom zakazuje nosiť na pracovisku viditeľné symboly ich politického, filozofického alebo náboženského presvedčenia a/alebo praktizovať akýkoľvek s tým spojený obrad“.

Moslimka napadla výpoveď na belgických súdoch. Kasačný súd, ktorý jej prípad riešil, sa obrátil na Európsky súdny dvor so žiadosťou o výklad európskej smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní. V zásade sa súd pýtal, či zákaz nosiť moslimskú šatku, ktorý vyplýva z vnútorného predpisu súkromného podniku, predstavuje priamu diskrimináciu.

Súdny dvor nevidel v predpisoch firmy porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, keďže predpis o nosení symbolov „zaobchádza so všetkými zamestnancami podniku rovnako tým, že im všeobecne a bez rozdielu najmä ukladá povinnosť neutrálneho odevu“.

Podľa Súdneho dvora nevyplýva, že by sa tento vnútorný predpis na Achbitovú uplatnil rozdielne ako na akéhokoľvek iného zamestnanca G4S.

„V dôsledku toho takýto vnútorný predpis nezavádza rozdielne zaobchádzanie priamo založené na náboženstve alebo na viere v zmysle smernice,“ skonštatoval súd.

Súdny dvor EÚ však nevylučuje, že vnútroštátny súd môže pri posudzovaní prípadu skonštatovať nepriamu diskrimináciu, teda ak sa preukáže, že zdanlivo neutrálna povinnosť v skutočnosti vedie k osobitnému znevýhodneniu osôb hlásiacich sa k určitému náboženstvu alebo viere.

Zároveň však súd dodáva, že takúto „nepriamu diskrimináciu“ môže ospravedlniť cieľ, akým je politika neutrality.

„Takáto nepriama diskriminácia však môže byť objektívne odôvodnená oprávneným cieľom, akým je uplatňovanie prístupu politiky politickej, filozofickej, ako aj náboženskej neutrality zamestnávateľom v jeho vzťahoch s klientmi, pokiaľ sú prostriedky na uskutočnenie tohto cieľa primerané a nevyhnutné,“ dodáva súd.

Súdny dvor tiež zdôraznil, že poskytuje iba usmernenia a je úlohou belgického Kasačného súdu, aby určil, v akej miere je vnútorný predpis v súlade so spomínanými požiadavkami.

Problém s nosením šatky mala aj Asma Bougnaoui z Francúzska, ktorá pracovala v spoločnosti Micropole ako projektová inžinierka.

Na základe sťažnosti jedného zákazníka ju podnik požiadal, aby viac šatku nenosila. Bougnaoui s tým nesúhlasila a následne bola prepustená. Takisto sa obrátila na miestne súdy, ktoré potom požiadali o výklad Európsky súdny dvor. Ten odkázal miestny kasačný súd na podmienky, ktoré uvádza v prípade Achbita verzus G4S.

V tomto druhom prípade však Súdny dvor poukázal na to, že zákazníci sa nemôžu len tak dožadovať, aby si pracovníci dali dolu napríklad šatku, pokiaľ zamestnávateľ nemá pre túto oblasť jasné vnútorné predpisy.



Čo povedal Európsky súdny dvor


Súdy v Belgicku a Francúzsku sa obrátili na Európsky súdny dvor v Luxemburgu (ESD) so žiadosťou o výklad smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní.

ESD rozhodol, že interné predpisy firmy „zakazujúce viditeľné nosenie politických, filozofických alebo náboženských symbolov nepredstavujú priamu diskrimináciu“. Ak však takýto predpis neexistuje, na nediskriminujúci zákaz nestačí len želanie klienta, aby mu služby poskytovala pracovníčka bez islamskej pokrývky hlavy.

V niektorých prípadoch môže podľa ESD zákaz nosiť náboženské symboly viesť k „nepriamej diskriminácii“, čím sa rozumie také nariadenie, ktoré by osobitne znevýhodňovalo osoby s určitým náboženstvom alebo svetonázorom.

Takáto „nepriama diskriminácia“ by však bola oprávnená napríklad pri zachovávaní politickej, filozofickej alebo náboženskej neutrálnosti voči zákazníkom. Relevantné by bolo aj to, či sa takýto predpis týka len pracovníkov, ktorí prichádzajú do styku s klientmi.

Foto: Flickr.com/Darren Johnson / iDJ Photography


Náboženskí lídri sú znepokojení

Kým na jednej strane sa ozývajú pozitívne reakcie niektorých pravicových politikov naladených proti islamu, náboženské skupiny sú verdiktom znepokojené.

Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora privítala nemecká pravicová strana AfD. „Samozrejme, že zamestnávatelia majú mať možnosť zakázať nosiť šatku, pretože šatka je často oveľa viac než len náboženským symbolom. Pre mnohých ľudí predstavuje protiústavný postoj a vyjadrenie politického útlaku,“ vyjadril sa Georg Pazderski z AfD.

Francúzsky prezidentský kandidát François Fillon rozhodnutie súdu tiež schvaľuje s tým, že verdikt považuje za „príspevok k súdržnosti a spoločenskému zmieru, zvlášť vo Francúzsku“.

Naopak, Konferencia rabínov Európy, ktorá združuje okolo 700 židovských lídrov po celom kontinente, uviedla, že Európa vyslala jasný signál, že jej náboženské komunity nie sú viac vítané.

„Moslimské ženy budú na pracovisku diskriminované, ale taktiež židovskí muži, čo nosia kipu, ďalej sikhovia s turbanmi alebo ľudia, čo nosia krížik. Postihne to všetkých,“ uviedla podľa Guardianu Maryam H’madoun z Open Society Justice Initiative.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo