KOMENTÁR: Kulturkampf a novinári

K nedávno založenej iniciatíve Novinári za život sa pripojilo viacero viac či menej zvučných mien. S princípom, že dieťa má právo na život od počatia, súhlasí aj komentátor Peter Schutz. Svoj podpis však nepripojil. Po dvoch týždňoch svoje rozhodnutie vysvetlil v Korzári. Schutzove argumenty, prečo sa nepridal k akcii, môžu – paradoxne – lepšie pochopiť zmysel novinárskej iniciatívy.

„Po prvé, je absurdné, aby človek, ktorý má väčší priestor vysloviť slobodný názor než ktokoľvek, zaujímal stanoviská formou hromadných vyhlásení.“ Áno, je pravda, že novinári majú oproti radovému občanovi neporovnateľne väčší priestor zasahovať do verejnej diskusie. Autori iniciatívy to priznávajú hneď v prvej vete svojho vyhlásenia („Ako novinári vyhlásenia skôr čítame, než píšeme.“)

Pokiaľ 14 slovenských novinárov zo sekulárnych médií cíti, že nestačí, aby sa vyjadrili k potratom ako občania tohto štátu, ale ako členovia novinárskeho stavu, ide o vážne znamenie. Zdieľať

Lenže novinári, ktorí podpísali akciu za život, sú si vedomí, že ich priestor na vyjadrenie k istým témam nie je zďaleka taký rozsiahly, ako sa môže zdať z pohľadu bežného človeka. Práve naopak, podpísaní novinári otvorene priznávajú rozpor medzi niektorými ich názormi a tým, aký obraz o tej – ktorej téme médiá prinášajú. („Vďaka najvplyvnejším médiám sa o práve na potrat hovorí s takou úctou, akoby išlo o základné ľudské právo, ktoré modernému človeku nemožno uprieť.“) I keď Peter Schutz s týmto tvrdením nesúhlasí, „novinári za život“ pripomínajú vo vyhlásení práve tento stimul (kritika médií pre nevykonávanie potratov v Univerzitnej nemocnice v Bratsilave), ktorý ich „prinútil“ urobiť výnimku a napísať jedno verejné vyhlásenie.

Iniciatíva Novinári za život nie je podpisová akcia občanov, ale stavovská iniciatíva, ktorá chápe svoj zmysel práve v tom, že v konkrétnej otázke istá skupina ľudí nahlas prejaví svoj názor. Pokiaľ 14 slovenských novinárov zo sekulárnych médií cíti, že nestačí, aby sa vyjadrili k potratom ako občania tohto štátu, ale ako tí, ktorým sa dostalo privilégia, že ich môžu čítať a počúvať po celej krajine, ide o vážne znamenie. Že sa tým otvára diskusia v samotnom novinárskom fachu, je prirodzené. Odkaz spoločnosti od „novinárov za život“ je ľahko čitateľný: nie všetci sú v médiách za potraty („Preto sa aj ako novinári pridávame k hlasu tých, ktorí volajú po ochrane života nenarodených detí.“)

Druhý argument Petra Schutza je už zložitejší: „Po druhé, (autor) nechce byť účastníkom tzv. kultúrnych vojen.“ Ak je problémom diskusie o témach ako potraty len silný emočný náboj, tak to by ešte nebolo až také zlé. Ale to, čo spomína komentátor, je skôr pocit bezmocnosti a zbytočnosti („Odpor proti tzv. registrovaným partnerstvám je zbytočný.“) Keďže konzervatívci naozaj nezačali s rôznymi ľavicovo-liberálnymi agendami, zvážiť, či má zmysel pokračovať v kulturkampfe (do ktorého sme boli aj tak už všetci vtiahnutí, vrátane Petra Schutza a jeho textu v Korzárovi), musia samotní odporcovia „nových práv“ a iných výmyslov. V súčasnej situácii, do ktorej sme dospeli, nemá zmysel pýtať sa, či odpor k niečomu povedie, ale akým spôsobom bude diskusia (alebo vojna) pokračovať. Široké skupiny obyvateľov budú vždy diskutovať v záplave emócií, ale od novinárov by sa očakávalo viac racionality. Tí, ktorí podpísali iniciatívu za život, vykročili tou rozumnejšou cestou.

Akokoľvek ťažko sa prebíja cez Schutzove argumenty, pozitívne pôsobí aspoň fakt, že je tu ďalší vplyvný autor, ktorý napriek neúčasti priznáva, že „ide o správnu vec“.

Pavol Rábara
Foto: flickr.com (creative commons)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo