Stíhaní sú len kritici islamu, interrupcií a homosexuálnych zväzkov

Stíhaní sú len kritici islamu, interrupcií a homosexuálnych zväzkov

Daniel Lipšic o tom, proti komu sa používa obmedzenie slobody prejavu, USA, Rusku i o svojom odchode z politiky.

 

Máte za sebou ťažký rok. Ako ho teraz spätne vidíte?

Bol to pre mňa ťažký rok. Taký zásah do života, ako pre mňa bola nehoda, ktorá sa stala v septembri, neželám ani najväčšiemu nepriateľovi. Tým, že pri nej zomrel človek, len ťažko sa dá predstaviť väčšia tragédia. Len to dokazuje to, čo zvykne hovorievať aj prezident Kiska, že ak chceš Boha rozosmiať, tak mu povedz o svojich plánoch. Tie sa dokážu zmeniť v zlomku sekundy.

Od roku 1999 ste aktívne fungovali v politike. Pociťujete zmenu roly, teraz, keď ste z parlamentu odišli?

Asi áno. Veľa ľudí sa ma pýta, či mi nechýba parlament. Odpovedám, že mi chýbajú mnohí ľudia, ktorí sú v parlamente. Lebo sú tam aj slušní ľudia. Ale parlament ako taký mi nechýba.

Zmenil sa aj spôsob, akým sledujete politiku?

Paradoxne, keď som bol v politike, tak som ju v médiách až tak veľmi nesledoval. Bol som jej súčasťou. Sledujem, čo sa deje, ale nie zvlášť intenzívne, že by som sa zaujímal o to, čo sa deje na rokovaniach parlamentu. Čítam noviny na internete, sledujem facebook.

V čom bola pre vás najväčšia zmena, keď ste odišli z politického prostredia?

Ja som odišiel za trochu špecifických okolností. Vyšetrovanie mojej nehody stále pokračuje, som rád, že sme sa s rodinou dohodli na odškodnení. Je to však vec, ktorá je stále predo mnou a ovplyvňuje moje nastavenie. Som však rád, že som sa vrátil naplno do advokácie.

Právo ma baví, bavilo ma vždy. Aj keď som bol v politike, vždy som sa snažil byť v kontakte so živým právom. Pretože človek v politike môže byť nezávislý, len keď si zachová nejaké profesné zručnosti. Inak je od politiky závislý aj existenčne a to nie je dobré, pretože potom je schopný robiť aj kompromisy so svojím svedomím. Práca mi pomáha prekonávať aj tú nešťastnú nehodu, ktorá sa stala.

To je totiž vec, na ktorú myslíte každý deň. Čas to možno postupne zmierni, ale nikdy nie úplne.

Vo verejnom priestore sa dá byť, aj keď nie ste priamo v politike. Vy ešte stále vystupujete na tlačovkách. Plánujete byť verejne byť prítomný aspoň takouto formou?

Vystupujem na tlačovkách, pokiaľ sa týkajú právnych vecí, ktoré zastupujem. Inak nie. Áno, chcem zostať vo verejnom priestore, vyjadrovať sa k veciam verejným, ale hlavne z právnej pozície. Nie priamo z politickej.

Ani z pozície občianskeho aktivizmu?

To sa niekedy nedá oddeliť. Niektoré právne veci, kde je aj rozmer verejného záujmu, majú trochu charakter aj občianskeho aktivizmu. Napríklad zastupujem Natáliu, ktorá bola v Čistom dni. To sú prípady, ktoré majú aj rozmer verejného záujmu.

Stále ste ešte predsedom strany NOVA.

Áno, ale túto funkciu teraz nevykonávam, poverený je Gábor Grendel. V dohľadnom čase, po Novom roku, to budeme musieť riešiť, ale nechcem o tom teraz hovoriť v médiách.

 

 

Tento rok sa stalo viacero neočakávaných vecí. Brexit, víťazstvo Donalda Trumpa vo voľbách, rast vplyvu Ruska. Znepokojuje vás to, ale máte pocit, že vývoj ide logickým smerom?

Určite vidím aj nejaké znepokojujúce faktory.

Čo vás znepokojuje najviac?

Dnes je pre ľudí oveľa náročnejšie vyhodnocovať, čomu veriť. Bolo to vidieť aj na americkej kampani, koľko nepotvrdených informácií a falošných správ sa v nej pohybovalo. Nielen voči Clintonovej, aj voči Trumpovi. Internet a sociálne siete zmenili momentum a ľudia budú musieť oveľa zodpovednejšie pristupovať k selekcii informácií.

Britské ani americké rozhodnutia ma neprekvapili, ale odchod Britov z EÚ ľutujem. Briti boli vždy tým rozumným hlasom v EÚ. Ak sa na Slovensku niekto teší z brexitu, tak to nie je veľmi rozumné. V mnohých veciach, a mám s tým osobnú skúsenosť, sme stratili spojenca.

Pokiaľ ide o oblasti, ktorým som sa venoval, teda spravodlivosť a vnútro, tak na veľa vecí sme mali podobné názory. S Theresou May som sa stretával na rade ministrov EÚ a naša spolupráca bola výborná. Brexitu mi je ľúto. V USA bola situácia trošku iná.

V čom?

Nie som veľkým fanúšikom Trumpa, ale nominácia Clintonovej bola obrovskou chybou demokratov. Aj takou odtrhnutosťou od reality. Myslím ten prístup, koho vam naservírujeme, toho budete voliť, pretože Trump je zlý. Ľudia si jednoducho povedali nie, stačilo. Bolo to prejavom pýchy, pričom bolo zrejmé, že Bernie Sanders mal v primárkach oveľa väčšie momentum a charizmu.

Establišment sa v tomto naozaj veľmi odtrhol od ľudí. Nakoniec, o tom sa veľa popísalo a nechcem opakovať to, čo iní k tomu už povedali.

Vrátim sa k právu. Vo februári zomrel sudca Najvyššieho súdu Antonin Scalia a uvoľnilo sa miesto na tomto súde. Myslím, že mnohí konzervatívci aj evanjelikálni kresťania volili Trumpa aj kvôli tomu, aby sa na Najvyšší súd dostali sudcovia, ktorí budú verní textu ústavy a nebudú vytvárať nové ústavné práva. Nemám rád označenie liberálni alebo konzervatívni sudcovia. Pretože to nie je o výsledku, ktorý sa dosiahne, ale o tom, či je text ústavy záväzný, alebo sa môže kreatívne dotvárať právnickou elitou. Čo je nedemokratické.

Trump bude nominovať minimálne jedného sudcu, možno aj viacerých a to ovplyvní judikatúru Najvyššieho súdu na desiatky rokov. Pričom judikatúra amerického Najvyššieho súdu ovplyvňuje aj judikatúru európskych súdov. V dobrom aj zlom. Pre mňa, ako pre právnika, ktorý je odporcom súdneho aktivizmu, je to pozitívna správa.

Keby ste boli americkým občanom, dáte teda Trumpovi hlas?

Bolo by to veľmi ťažké rozhodovanie a asi by som nešiel voliť. Ak by som pod sankciou trestu smrti musel, tak potom by som asi dal hlas Trumpovi.

Ako hodnotíte jeho personálne nominácie?

Trochu ich sledujem, ale nie detailne. Niektoré sú zaujímavé a ide o celkom rešpektovaných ľudí. Príkladom je nový minister obrany. A niektoré sú neočakávané. Prekvapilo ma, že na vysoké exekutívne posty neboli nominovaní ľudia, ako napríklad Rudy Giuliani.

Jednou z tém kampane bolo aj revidovanie americkej migračnej politiky. Je podľa vás dosiahnuteľné to, čo Trump sľubuje? Napríklad deportovať nelegálnych migrantov, ktorí porušili zákon.

Pokiaľ viem, tak právna úprava v USA je taká, že ich môžu deportovať už aj teraz. Len exekutívne orgány nemajú financie na to, aby to v takom rozsahu aj uskutočnili. Bolo to vedomé rozhodnutie terajšej administratívy, že sa to v takom rozsahu nebude vykonávať. Prioritne je to podľa mňa vec zdrojov. Podľa mňa sa Trump bude snažiť migračnú politiku sprísniť a zvýšiť počet deportácií, najmä vo vzťahu k imigrantom, ktorí sa dopustia trestnej činnosti.

Pre amerických liberálov to bolo vecou až charakteru režimu. Niektorí dokonca používajú až také slová ako fašizmus. Aký je váš názor?

Tieto nálepky sú nebezpečné. Americká ľavica už označovala za fašistu aj McCaina, potom Romneyho, u nás je zase fašistom Milan Krajniak. Keď sa táto nálepka používa spôsobom, že každý, kto so mnou nesúhlasí, je hneď fašista, antisemita, sexista, a keď už nič z toho, tak aspoň je to hlupák, tak to je v konečnom dôsledku zlé a kontraproduktívne.

Teraz sa v súvislosti s nárastom extrémizmu dá sledovať trend volajúci po obmedzení slobody prejavu. Vy ste nedávno kritizovali protiextrémistickú novelu, ktorú predložila ministerka Lucia Žitňanská. Nemajú však v tejto dobe nejaké obmedzenia slobody prejavu zmysel?

Kde je tá hranica? Ja hovorím, že tou hranicou je, keď niekto podnecuje k násilnému konaniu. Vtedy prejav chránený nie je. Som otvorený diskutovať aj o inej hranici, len si povedzme, akú inú principiálnu hranicu vieme nájsť. Lebo keď to je o tom, že zakázané bude to, o čom rozhodne parlament, tak to nie je žiadna hranica.

Problém toho, čo predložila ministerka Žitňanská je v tom, že táto hranica sa posúva ďalej a ďalej. Ona navrhla a prešlo to parlamentom, že hanobenie skupiny alebo jednotlivca na základe politického presvedčenia je trestné. To je nonsens, ideme s tým na Ústavný súd.

Povedať napríklad, že niekto je „špinavý smerák“, bude trestným činom? Ja som za to, aby diskusia bola slušná. Ale to má riešiť trestný zákon? Podľa mňa to je úplne chybná premisa. Štát nemá čo v trestnom zákone vyhlasovať, kde je pravda. Ani pri historických udalostiach. To je môj názor na slobodu prejavu.

Aj keď viem, že zatiaľ je menšinový. Aj tá posledná novela ukázala, že ideme do absurdných polôh. Dôležité je tiež vnímať, že v Európe sa trend obmedzovania slobody prejavu orientuje na tri oblasti, kde prebiehajú trestné stíhania. Po prvé ide o kritiku homosexuálnych zväzkov, po druhé o kritiku islamu a po tretie kritiku liberálnych interrupčných zákonov, napríklad pohoršujúcich bilbordov.

Problémom nie je len diskusia o tom, čo je slobodné, ale aj to, čo je prejav. Iná vec je mať názor na islam a iná robiť systematickú kampaň, ktorá znevažuje iné presvedčenie, alebo organizovať pochody na teritóriu oponenta, kde sa pália niektoré symboly, demonštruje sila a vyvoláva konflikt a spoločenské napätie.

Je to vec polície, aby to vedela zabezpečiť. A oni to vedia zabezpečiť. Mňa zaujíma ústavná rovina problému, myslím si, že ak začneme extrémistický prejav trestať, urobíme z extrémistov martýrov. Je to skúsenosť 30. rokov v Nemecku, keď to vtedy nefungovalo, nemá to zmysel ani dnes.

Nedávno ste na túto tému diskutovali s ľavicovým liberálom Dubécim, ktorý v podstate nevedel na vás reagovať. Aký je váš pocit z nových progresivistov, ktorí vstupujú do verejnej diskusie?

Slovensko potrebuje aj rozumných ľavičiarov a liberálov, tam nevidím problém. Nemám ich ani potrebu nálepkovať. Skôr oni majú potrebu iných nálepkovať a vytlačiť z diskusie. Môžem nesúhlasiť s tým, čo napísal Milan Krajniak, ale nenazvem ho fašistom, to je nezmysel.  A je to lacné.

Poďme na Putina. Forbes ho nazval najvplyvnejším mužom uplynulého roka, Rusko sa u nás v 20. storočí vnímalo s podozrením, dnes sa všeličo mení, Rusi a Putin vyvolávajú u mnohých sympatie, niektoré dôsledky jeho angažovania sú pozitívne. Ako vnímate Putina vy?

Skúsenosť na Blízkom východe dala Západu, nám všetkým a aj mne jednu lekciu. Mali by sme byť vďační, že žijeme v liberálnej demokracii, pretože to je najlepší systém, ale pre západnú civilizáciu. Snaha implantovať liberálnu demokraciu do iných civilizácií bola chybou. Nefunguje to.

Vy ste si to uvedomili kedy?

Keď zlyhal Irak. Ale potom sa  to ukázalo aj v ďalších štátoch, v Líbyi a inde. Vrátim sa ale k Putinovi. Ľuďom, ktorí tak obdivujú Rusko – a ja to nijako nekritizujem, Rusko nepatrí k západnej civilizácii a má právo si vybrať svoju cestu – týmto ľuďom hovorím, že ak sa im to tak páči, nech tam idú žiť, nech tam investujú, posielajú deti škôl a podobne. Príde mi zvláštne, že ak ľudia, ktorí tak obdivujú Rusko, posielajú deti do západných škôl, účty majú v západných bankách, dovolenkujú na Západe a podobne.

Pri hodnotení politiky ide predsa o niečo iné. Človek môže sympatizovať so zahraničnou politikou USA a nikdy mu nenapadne tam žiť.

Nehovorím o Slovensku, mám na mysli napríklad Janukovyčovu garnitúru. Politicky boli všetci proruskí, ale ich deti študovali na Západe, nie v Rusku. Skrátka, ja som rád, že sme súčasťou západnej civilizácie.

To nikto nespochybňuje, pýtame sa na to, že desaťročia platilo, že keď sa Moskva angažovala vo svete, bol to problém a Amerika sa snažila problémy riešiť. Posledných 15-20 rokov to však už nie vždy platí.

To áno, ale pokiaľ ide o Ukrajinu, tak tam pozitívny vklad Ruska nevidím. Ukrajina je komplikovaný štát, spoločnosť je rozdelená, ale aj Ukrajina má právo sa sama rozhodnúť. Ak to niekto spochybňuje, je to nefér. Vieme si predstaviť, že by Nemci hodnotili Slovensko pri vstupe do EÚ s komentárom, že kým na to nedá súhlas Rusko, tak tam Slovensko nepatrí?

Ale ani s Ukrajinou to tak nestojí. Ukrajinci, samozrejme, majú právo sa sami rozhodnúť, ale rovnako má EÚ a NATO právo povedať, či Ukrajinu do svojich štruktúr chce, či sme ochotní dotovať ich ekonomiku a brániť ich hranice, na toto zváženie máme zase právo my.

To je druhá vec. Nesúhlasím s tým, že Rusko má právo veta a Ukrajina patrí do sféry ich záujmu. Nerozumiem jednej veci, z obidvoch strán. Sú ľudia, ktorí obhajujú odtrhnutie Kosova od Srbska a kritizujú Krym. A sú ľudia, ktorí kritizujú odtrhnutie Kosova bez súhlasu Srbska a obhajujú okupáciu Krymu. Vždy sa dajú nájsť špecifiká, o tom možno hovoriť donekonečna, ale buď nejaký princíp platí, alebo neplatí.

Jedno špecifikum tam je, ide o izraelský príklad. Izrael tiež okupuje územia, ktoré mu nepatria, ale robí si na ne nárok z bezpečnostných a tiež kultúrne-historických dôvodov. Považuje to za oprávnené, aj keď ide o porušenie medzinárodného práva – a mnohí na Západe tomu rozumejú. Rovnaký nárok na Kosovo si uplatňuje Belehrad a rovnaký nárok na Krym zase Moskva. V tom je logika konzervatívnych rusofilov.

Problém je, že ak budeme uplatňovať historický nárok, spochybníme hranice južného Slovenska. Tento princíp otvára veľa vecí a nikdy neskončíme. Je to nebezpečná hra.

Veľa sa hovorí o ruskej propagande, ohrozuje nás Rusko?

Rusko je vojenská veľmoc, ktorá stále zbrojí. Ekonomicky je to obor na hlinených nohách, Rusko má také HDP ako Taliansko. Preto si myslím, že na prekrytie domácich ekonomických problémov Putin eskaluje napätie a bude to robiť aj v budúcnosti.

Ohrozuje to Slovensko?

Ohrozené sa cíti Pobaltie, možno Poľsko, Slovenska sa to týka menej. Ale to, že u nás Rusi svoje záujmy majú, to považujem za evidentné.  

Občas sa však zdá, že ruská propaganda vysvetľuje všetky neduhy sveta, vnímate toto preháňanie?

Samozrejme. Treba si dávať pozor aj na paranoju.

Posledná otázka, ako uvažujete o svojej politickej budúcnosti?

Neuvažujem o tom. Keď som sa po tej nehode okolo polnoci vracal domov, povedal som manželke Beate, že sa vzdám mandátu. Cítil som, že by som nedokázal vykonávať mandát naplno. Vždy som veci robil naplno, teraz sa chcem naplno venovať advokácii.

O návrate do politiky neuvažujem, aj keď čo bude o desať rokov, neviem. Tento rok mi ukázal, že robiť si plány do budúcnosti nemá zmysel. Právo ma baví, robím v skvelej kancelárii, je to nová etapa v mojom živote a teším sa na to.

Foto: Pavol Rábara

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo