Ako vojna zmenila slovenské univerzity V niektorých technických odboroch je už viac Ukrajincov ako slovenských študentov

Situácia na jednom z matematických odborov na Slovenskej technickej univerzite v Bratisalve sa v posledných rokoch výrazne zmenila. V ročníku bolo na začiatku roka okolo 95 študentov, z toho Slováci boli štyria. Zvyšok tvoria cudzinci, prevažne Ukrajinci.

Nejde pritom o študijný program v angličtine určený pre zahraničných študentov, ale bežný odbor v slovenčine.

Jedna zo slovenských študentiek sa tak ocitla v nečakanej situácii. Rátala pri štúdiu s úplne inými problémami, nie s tým, že nebude vedieť zapadnúť medzi spolužiakov alebo že sa bude cítiť v menšine.

„Musela som si zvyknúť, že budem sama za seba a nebudem sa so svojimi spolužiakmi veľmi stretávať,“ hovorí. Ukrajinskí študenti si totiž prirodzene vytvárajú skupiny medzi sebou, jazyková bariéra je tam aj napriek podobnosti ukrajinčiny a slovenčiny.

Priznáva, že čo sa týka matematiky, ukrajinskí študenti sú silnejší, majú zo strednej školy lepšiu prípravu, brzdí ich však jazyk. „Keď profesor niečo hovorí, tak ukrajinskí študenti ho viackrát poprosia, aby to zopakoval ešte niekoľkokrát, a nie raz či dvakrát,“ opisuje.

Polovica prvákov sú Ukrajinci

Na Slovenskej technickej univerzite podľa údajov, ktoré nám škola poskytla, študuje v tomto akademickom roku takmer 12-tisíc študentov, z toho je 2 749 Ukrajincov. Situácia sa však veľmi odlišuje v jednotlivých odboroch.

Napríklad odbor ekonómia a manažment študuje celkovo 601 študentov, z nich je 417 Ukrajincov. Druhý odbor, v ktorom Ukrajinci počtom prevyšujú slovenských študentov, je matematika – študuje ho 100 Ukrajincov a 45 Slovákov.

Každý odbor môže zahŕňať viacero študijných programov, v konečnom dôsledku tak môže byť situácia ešte vypuklejšia, ako ukazuje aj príklad Viktórie. Vysoký počet ukrajinských študentov sa však netýka všetkých odborov.

Ukrajinskí študenti prichádzali na slovenské vysoké školy aj pred ruskou inváziou na Ukrajinu, no po roku 2022 ich počet razantne narástol.

Témou sa dlhodobo zaoberá aj riaditeľ Sociologického ústavu SAV Miloslav Bahna. „Keď som v roku 2022 začal uvažovať o navrhnutí témy ‚Študenti z Ukrajiny na slovenských univerzitách‘ pre doktorandské štúdium u nás v ústave, študovalo na slovenských univerzitách necelých 6-tisíc študentov z Ukrajiny. Posledné čísla z októbra 2025 hovoria o viac ako 17-tisíc študentoch z Ukrajiny,“ hovorí pre Postoj.

Najviac ukrajinských študentov je, prirodzene, na východe krajiny. Tamojšie univerzity sme žiadali o presné údaje, Technická univerzita v Košiciach ani Prešovská univerzita však na našu žiadosť nereagovali.

Môžeme však vychádzať z výročných správ, ktoré obsahujú údaje o stave z akademického roka 2024/2025.

Na Technickú univerzitu v Košiciach sa v roku 2924/2025 hlásilo 11 209 študentov, z toho 5 663 bolo z Ukrajiny. Prijatých bolo viac ako 10-tisíc, 5 300 bolo Ukrajincov. Zapísaných bolo 6 544 študentov, z nich bolo 3 140 Ukrajincov.

V prvom ročníku teda na košickej Technickej univerzite Ukrajinci tvoria takmer polovicu študentov.

Ako pre Postoj hovorí jedna z profesoriek, ktorá na univerzite pôsobí, no nechce byť menovaná, na bakalárskom stupni je podiel ukrajinských študentov ešte vyšší. Podľa jej odhadov škola do prvého ročníka bakalárskeho stupňa prijíma okolo 80 až 90 percent študentov z Ukrajiny.

„Učím predmety v prvom aj druhom ročníku bakalárskeho stupňa a v skupine 200 študentov zvyčajne nemáme ani dvadsať Slovákov,“ hovorí.

Slovenčina je problém

Zdá sa však, že školy na túto novú situáciu neboli pripravené, čo sťažuje podmienky slovenským aj ukrajinským študentom.

Najvypuklejším problémom je jazyková bariéra. 

Často sa stáva, že študenti v prvom ročníku neovládajú slovenčinu. Mnohé odbory berú študentov bez prijímacích skúšok a nemajú teda ako reálne zistiť, či uchádzač ovláda slovenský jazyk alebo nie. Záujemcovia o štúdium v slovenčine nemusia dokazovať, že jazyk ovládajú.

Ako opísala Viktória, to prináša problémy pri vyučovaní. Ťažkosti sú aj pri skupinových prácach, v odboroch, kde prevažujú Ukrajinci, sa totiž stáva, že v skupine sa ocitne Slovák sám medzi Ukrajincami, ktorí vedia po slovensky len slabo.

Veľký počet Ukrajincov zároveň znamená, že títo študenti sa učia slovenčinu omnoho ťažšie. „Je to veľká škoda, pretože v porovnaní so situáciou spred siedmich či ôsmich rokov, keď sme mali v skupine jedného až troch Ukrajincov, títo už po dvoch rokoch často hovorili slovensky aj bez prízvuku. Teraz je bežné, že na štátniciach ukrajinskí študenti poriadne nerozumejú a vyjadrujú sa vo svojom jazyku,“ hovorí profesorka z Technickej univerzity v Košiciach.

To sa už čoskoro má zmeniť.

Univerzity postupne menia svoj prístup a plánujú vyžadovať certifikát o znalosti slovenčiny.

Väčšiu zmenu zrejme prinesie prirodzený vývoj. Na vysoké školy totiž postupne prichádzajú deti, ktoré na Slovensko prišli po začiatku vojny v roku 2022, už tu teda sú niekoľko rokov a slovenčinu ovládajú.

Slabú znalosť slovenčiny označuje za problém vo svojej poslednej výročnej správe aj Slovenská technická univerzita. Ide o jeden z hlavných dôvodov, prečo ukrajinskí študenti po prvom ročníku zo školy odchádzajú.

Vekové rozdiely, nedostatočné kapacity

Ďalším problémom je aj rozličný školský systém. Ukrajinské deti končia strednú školu niekedy už v šestnástich, častejšie v sedemnástich rokoch. Naopak, tí slovenskí prichádzajú často na vysokú školu až ako dvadsiatnici.

Niektoré školy majú aj kapacitné problémy. Príkladom môže byť situácia v študijnom programe „investičné plánovanie v priemyselnom podniku“ na Slovenskej technickej univerzite.

Študentov bývalo v ročníku niekoľko desiatok, teraz ich je vyše sto. Jednou z nich je aj Radka, ktorá je v druhom ročníku. Celkovo ich je okolo 120, Slovákov asi 15. „Každú prednášku sme museli mávať online, lebo pre nás nebolo miesto,“ hovorí.

Situácia sa však mení podľa ročníkov. Vo vyšších ročníkoch je študentov výrazne menej, na inžinierskom stupni už iba niekoľko desiatok.

Vysoký počet ukrajinských študentov sa netýka všetkých vysokých škôl a ani všetkých študijných odborov. Čísla ukazujú, že sú sústredení v niekoľkých technických odboroch a predovšetkým na východe krajiny.

Situácii by teda pomohlo, ak by sa študenti z Ukrajiny rozložili rovnomernejšie po krajine. Ako hovorí sociológ Bahna, už sa to postupne aj deje. „Celkovo rastie posledné dva roky počet ukrajinských študentov rýchlejšie na západe krajiny, čo vedie k o niečo rovnomernejšiemu rozdeleniu,“ hovorí.

Okrem toho, ak títo študenti počas štúdia zmenia školu, „tak častejšie opúšťajú technické odbory a viac smerujú na vysoké školy na západe krajiny“, dodáva.

Nevyužitá príležitosť?

Ak by bol nárast počtu ukrajinských študentov dobre zvládnutý, mohol by pre Slovensko znamenať veľkú príležitosť. 

Ukrajinci si vyberajú najmä technické odbory, o ktoré je zo strany slovenských študentov nižší záujem. Firmy sa zároveň dlhodobo sťažujú na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a práve to bude v budúcnosti veľkou brzdou ekonomického rastu.

Riešenie by mohli priniesť mladí ľudia z Ukrajiny, ktorí by po štúdiu zostali na Slovensku.

Podľa Bahnu je zatiaľ ťažko povedať, či ukrajinskí študenti u nás zostanú, ide totiž o čerstvý fenomén a nie sú teda k dispozícii dostatočné dáta. „Z výskumu medzi utečencami, ktorý SAV publikovala minulý rok, vyplýva, že viac než tri štvrtiny opýtaných (76,3 percenta) zvažujú, že na Slovensku zostanú dlhšie ako päť rokov,“ hovorí.

Ak študenti zvládnu štúdium v slovenčine, znamená to, že sa jazyk dokázali naučiť. A to potom môže pôsobiť motivujúco aj na to, aby v krajine zostali.