Prejav Petra Macinku v OSN o Rusku Môžete vytvárať a riadiť propagandu, ale neovládnete čas. Koľko zničených miest je dosť?

Vážená pani predsedajúca, excelencie, dámy a páni, už štyri roky tu počúvame rôzne obmeny toho istého. Neprišiel som dnes opakovať známe frázy. O Ukrajine a o jej situácii po ruskom útoku pred štyrmi rokmi už bolo povedané mnohé. Dovoľte mi preto dnes ponúknuť iný pohľad:

Nehovoriť o vojne. Ale hovoriť o čase. Nehovoriť o Ukrajine, ale hovoriť k Rusku.

Som ministrom zahraničia, a preto by som sa rád obrátil na ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova, hoci viem, že tu osobne nie je prítomný. Azda sa k nemu tieto slová dostanú.

Pán minister Lavrov, obraciam sa na vás dnes nie predovšetkým ako na protivníka. Obraciam sa na vás ako na človeka, ktorý veľmi dobre vie, že žiadna veľmoc nemôže vyhrať vojnu proti realite. Dočasne môžete kontrolovať územie. Dočasne môžete ovládať naratív. Môžete vytvárať a riadiť propagandu. Ale nemôžete ovládnuť čas.

A čas vždy odhalí, kto hovoril o bezpečnosti – a kto ju rozkladal.

Otázkou dnes nie je, či má Rusko bezpečnostné obavy, ktoré už štyri roky používate na ospravedlnenie bezprecedentnej agresie proti Ukrajine. Moja otázka znie: Prečo majú byť odpoveďou na tieto údajné obavy drony a delostrelectvo?

Obavy môžu byť legitímne. Invázia však nikdy. Rakety nie sú argument. Vaše rakety považujem za fyzické priznanie vlastného zlyhania.

Pán minister, sila globálnej mocnosti nespočíva v schopnosti začať vojnu. Najväčšia sila spočíva v schopnosti ju ukončiť.

Po štyroch rokoch by svet rád počul jednoduché odpovede: Ako vyzerá vaše víťazstvo? Koľko zničených miest je dosť? Koľko zmarených životov je dosť? Pretože ak víťazstvo nemá jasný koniec, potom to nie je stratégia. Je to cynický autopilot.

Bezpečnosť sa nemeria veľkosťou okupovaného územia. A tak sa teraz celkom vážne pýtam: Je dnes Rusko bezpečnejšie ako pred štyrmi rokmi? Má viac partnerov? Viac stability? Viac dôvery? Ak je pravdivá odpoveď záporná – a ona skutočne zápornou je –, potom je legitímne sa pýtať, či zvolená cesta skutočne vedie k väčšej bezpečnosti vašej krajiny.

Vojny sa nekončia jednoduchým ťahom pera. Končia sa otázkou: Prečo? A jedného dňa na túto otázku nebude odpovedať Ukrajina. Bude odpovedať Rusko. Rusko, ktorého hrdinovia kedysi bojovali bok po boku s európskymi národmi proti nacizmu. Dnes však na ich pamiatku dopadá tieň novej vojny.

Pán Lavrov, veľké národy dokážu prežiť porážku. Nedokážu však prežiť stratégiu, ktorá nemá koniec. Môžete zabrať územie, ale nemôžete zabrať budúcnosť. História je plná mocností, ktoré verili, že čas stojí na ich strane. V skutočnosti vždy pracoval proti nim.

Každá vojna sa začína plánom. Ten váš dnes prežíva len preto, že nemáte odvahu priznať, že zlyhal. Uplynuli štyri roky a čas sa kráti. Nastal čas túto vojnu konečne zastaviť.

Dovoľte mi na záver poďakovať Ukrajine za predloženie návrhu rezolúcie tomuto zhromaždeniu. Česká republika bude hlasovať za prijatie tejto rezolúcie a rád by som vás všetkých požiadal, aby ste urobili to isté.

Príhovor odznel 24. februára 2026 na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku.