Geotermálny poklad na východe Slovenska Kilometre hlboké vrty sú dokončené, Košice budú mať unikátny tepelný zdroj

Keď pred rokmi narazili pri Košiciach na najvýdatnejší geotermálny zdroj na Slovensku, dve dekády sa zdanlivo nič nedialo. Tri hlboké vrty zostali dlhý čas nevyužité.

V uplynulých mesiacoch k nim však pribudli ďalšie tri vrty a je čoraz reálnejšie, že sa tento zdroj začne konečne aj využívať.

Dnes sa dá hovoriť o skrytom národnom poklade. Na Slovensku je možno taká predstava, že geotermálne vrty sa využívajú najmä na akvaparky. Lenže voda z tohto zdroja v Košickej kotline nie je vhodná na priame rekreačné využitie, pretože má komplikované chemické zloženie.

Človek by s ňou nemohol prísť ani do priameho kontaktu, a to pre extrémnu teplotu, ktorá sa pohybuje od 120 do 140 stupňov Celzia.

Jeden z troch nových vrtov. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Vŕtalo sa 24 hodín denne pod dozorom. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Tu bude prebiehať testovanie pred spustením ostrej prevádzky naplánovanej v roku 2029. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Voda z tohto zdroja sa však dá použiť na vykurovanie domácností, ale využiť sa dá aj v poľnohospodárstve, napríklad na vykurovanie celoročných skleníkov.

Takéto využitie geotermálnej energie v Košickej kotline môže časom pomôcť znížiť závislosť Slovenska od fosílnych palív a prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov.

Projekt by mal v prvej fáze ekologicky vykurovať takmer štvrtinu košických domácností.

Pridanou hodnotou je, že geotermálny zdroj nie je na rozdiel od ropy či zemného plynu ovplyvnený vojnovými konfliktmi či cenovými výkyvmi na trhu.

Aj keď nejde na Slovensku o prvý takýto geotermálny projekt, vrty v Geotermálnom stredisku Svinica-Ďurkov sú technicky unikátne svojím rozsahom, hĺbkou a spôsobom smerovania.

Geotermálna energiaHorúce zlato pod našimi nohami

Erik Potocký

Denník Postoj si pozrel stavbu a rozprával sa s odborníkmi, ktorí na projekte pracujú.

Oto Halás, technický riaditeľ firmy Geoterm Košice a odborník na obnoviteľné zdroje, vysvetľuje, že len jediný, a to ten najstarší vrt v tomto priestore bol zvislý. „Ďalších päť vrtov je odklonených rôznymi smermi, aby sa v podzemí vzájomne čo najmenej ovplyvňovali. Každý má iné parametre, ale všetky majú silný prítok vody s teplotou 120 až 140 stupňov Celzia.“

Najhlbší vrt má 3 730 metrov s teplotou na ústí takmer 135 stupňov Celzia.

Halás vysvetľuje, že dva vrty sú produkčné, teda budú ťažiť vodu s najvyššou teplotou, a štyri sú reinjektážne a do tých sa voda bude zatláčať späť pod zem.

Technický riaditeľ firmy Geoterm Košice a odborník na obnoviteľné zdroje Oto Halás. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

„Celé stredisko by malo mať výkon približne 30 megawattov tepla pre Košice. Ostatné slovenské projekty v Galante, Šali, Seredi či vo Veľkom Mederi sú rádovo menšie a dosahujú len jednotky megawattov,“ vysvetľuje Oto Halás.

V prvej etape by Košice pokryli z geotermálnej energie štvrtinu výroby. „Existuje však potenciál na ďalšie dve strediská a zvyšovanie výkonu v budúcnosti,“ dodáva Halás. Nový pripravovaný teplovod počíta už s takýmito vyššími výkonmi.

Prvé vrty v tomto priestore pritom vznikli už na konci deväťdesiatych rokov. Tri nové však pribudli za uplynulých sedem mesiacov.

Napriek tomu, že projekt pôsobil roky ako zaspatý, myšlienka využiť tento zdroj energie stále žila. Prebiehali ďalšie prieskumy, riešili sa pritom komplikované technické problémy. 

Nové vrty požehnal gréckokatolícky arcibiskup Cyril Vasiľ. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Jedným z dôvodov, prečo to nešlo rýchlejšie, je aj kombinovaná výroba elektriny a tepla v košickej teplárni, ktorá bola v minulosti ekonomicky veľmi výhodná vďaka dotovaným cenám elektriny. „Rozhodnutie naplno využiť lokálny geotermálny zdroj prišlo v roku 2021 po náraste ceny plynu,“ priblížil Halás.

Aj okolité obce by pritom mohli profitovať z tepla spod zeme, ak by mali záujem. Zostatkové teplo z vratnej vody by sa mohlo využiť napríklad na vykurovanie skleníkov. Pre projekt je ideálne vrátiť do zeme čo najchladnejšiu vodu.

Vŕtanie realizovala česká spoločnosť MND Drilling and Services. Na Slovensku totiž nebola firma s takou technikou, ktorá by bola schopná vŕtať až do takýchto hĺbok. Vŕtalo sa do hĺbky takmer štyri kilometre.

„Už do začatia druhej fázy projektu sme investovali asi 17 miliónov eur,“ povedal pre Postoj Roland Karkó, predseda predstavenstva spoločnosti Geoterm Košice. Celková suma vrátane budúceho teplovodu predstavuje vyše 110 miliónov eur. Európska únia by mala prispieť sumou približne 50 miliónov eur.

„Keby sa to celé malo začať teraz budovať od začiatku a nemali by sme tieto staré vrty z deväťdesiatych rokov, stálo by to okolo 150 miliónov eur,“ odhaduje Karkó.

Roland Karkó, predseda predstavenstva spoločnosti Geoterm Košice. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Prvý vrt po rokoch, teda vlani, sprevádzali neočakávané geologické komplikácie. Odborníci museli čeliť nestabilným ílovcom, ktoré spôsobovali zosuvy a vynútili si zmenu pôvodného plánu.

„Bolo to napínavé, dramatické, stresujúce, ale podarilo sa nám to spoločnými silami vyriešiť tak, že výsledok je viac ako dobrý. Napriek počiatočným komplikáciám sa ukázalo, že vrt mal veľmi dobrú výdatnosť a zatiaľ najvyššiu nameranú teplotu, ktorú sme mali v tejto lokalite,“ vysvetlil Halás.

Na vrty dozerala 24 hodín denne špecializovaná firma z Maďarska. „Mali sme komplikácie, neľahké situácie, ale spoločnými silami sa nám to podarilo vyriešiť,“ priznáva technický riaditeľ Geotermu Košice Oto Halás.

Zaujímavé je, že pri prvom vrte stál pred vyše dvadsiatimi rokmi Otto Halás st., otec súčasného technického riaditeľa Ota Halása, ktorý je tiež odborník na geotermálnu energiu. A práve jemu sa s pomocou islandských odborníkov pred rokmi podarilo úspešne zaviesť lacné vykurovanie v Galante, Šali či Seredi.

„Pri košickom projekte som vedel, že toto sú najväčšie teploty, najvýdatnejší zdroj, tak sme urobili prvé tri prieskumné vrty. Verím, že tento projekt už má otvorenú cestu a že Košičania to naozaj využijú, lebo bol by hriech nevyužiť to,“ povedal Postoju Halás st.

Zaspomínal si, že keď kedysi prednášal v Japonsku a hovoril o tomto zdroji, videl u Japoncov údiv a nepochopenie. „Hovorili mi: To ešte nevyužívate?“ Naozaj nerozumeli, prečo tento projekt celé roky stagnoval.

Ottovi Halásovi st. sa s pomocou islandských odborníkov pred rokmi podarilo úspešne zaviesť lacné vykurovanie v Galante, Šali či Seredi. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Projekt pri Košiciach pritom predstavuje ekologickú a ekonomickú alternatívu k zemnému plynu. Napríklad geotermálne vykurovanie v Galante je najlacnejším teplom na Slovensku, možno aj v Európe.

Geotermálne vrty pri Košiciach fungujú na princípe uzavretého ekologického cyklu. To znamená, že vyťažená voda sa nebude vypúšťať do voľnej prírody.

Na nových geotermálnych vrtoch sa tu pri Košiciach vystriedali odborníci z niekoľkých krajín. Tri nové vrty robila česká firma, na stavbu dohliadali Maďari, lebo s tým majú skúsenosti, ale zapojené boli aj holandská a poľská firma, ktoré robili špecializované práce. Napríklad Holanďania zodpovedali za správne nasmerovanie vrtov v podzemí, Poliaci mali na starosti to, aby sa vyvŕtaná hornina dostala na povrch.

Je to komplikovaný proces, preto bolo nutné, aby svoje skúsenosti a znalosti zapojili odborníci z viacerých štátov.

Vrty sú teda dokončené a ďalšou fázou je teraz testovanie a simulácia, ktorá overí, ako sa budú vrty a celé technologické zariadenie správať v reálnej prevádzke po pripojení na košickú tepláreň.

Veľkú konštrukciu po vrtoch rozmontujú a odvezú. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Testovanie bude trvať mesiace.

Ukáže sa, či si voda udrží teplotu a či sú prietoky stabilné. Keďže geotermálna voda je silne korozívna a chemicky aktívna, v kontajneroch je tu už pripravená chémia, ktorá sa po kvapkách pridáva do vrtov. Simulácia overí, či je pomer chemikálií ideálny, aby sa v potrubiach a vo výmenníkoch netvorili usadeniny, ktoré by mohli systém upchať.

Experti budú skúšať aj rôzne kombinácie vrtov, určia, z ktorého sa bude ťažiť a do ktorých sa bude voda vracať, aby bol systém čo najefektívnejší.

Na ťahu je teraz štátna spoločnosť MH Teplárenský holding, ktorá vyhlásila nové verejné obstarávanie na výstavbu 16-kilometrového teplovodu. Ten má prepojiť geotermálne stredisko, ktoré je v blízkosti obcí Svinica a Ďurkov, s košickou teplárňou. Predpokladaná hodnota zákazky je podľa TASR 67,7 milióna eur.

Očakáva sa, že geotermálne zdroje pomôžu Košiciam pri vykurovaní začiatkom roka 2029.