Koniec éry Jermak Zelenskyj hľadá náhradu, z Londýna sa s kritikou ozval generál Zalužnyj

Po tom, ako ukrajinský prezident Zelenskyj minulý týždeň odvolal svojho šéfa prezidentského úradu Andrija Jermaka, možno v Kyjeve hovoriť o menšom politickom zemetrasení.

Jermak najneskôr od začiatku vojny 2022 dominoval ukrajinskej politickej scéne a vyslúžil si titul „nevoleného cára“, ktorý rozhodoval o osude každého ministra.

O funkciu prišiel po tom, ako sa prevalil škandál Mindičgate – korupčná aféra, v ktorej Zelenského osobný priateľ a bývalý obchodný partner Timur Mindič využíval spoločnosť Enerhoatom na získavanie úplatkov.

„Ak chcel súkromný podnik spolupracovať (predávať tovar alebo poskytovať služby) so spoločnosťou Enerhoatom, musel zaplatiť 10- až 15-percentný úplatok. Ak odmietnete, nedostanete zaplatené a poletíte zo zoznamu dodávateľov,“ vysvetľovala korupčnú schému Ukrajinska pravda.

Hoci doposiaľ neboli zverejnené informácie o tom, či sa osobne obohacoval aj Jermak, zistenia vyšetrovateľov aj ukrajinských médií naznačujú, že sa pokúšal Mindiča chrániť, a po sérii zatknutí v operácii Midas a Mindičovom úteku do zahraničia dokonca vydal príkaz pripraviť trestné stíhanie šéfa špeciálnej prokuratúry Klymenka.

Vyšetrovatelia však boli rýchlejší, v piatok ráno prehľadali Jermakov byt a podvečer prezident Zelenskyj rozhodol o jeho konci vo funkcii.

Jermak neveril, že musí odísť

Proti Jermakovi doposiaľ neboli vznesené obvinenia, ale zdroj Ukrajinskej pravdy v orgánoch činných v trestnom konaní to označuje za „otázku času“.

Podľa ukrajinského denníka protikorupčné orgány Zelenskému vopred naznačovali, že sa pripravuje záťah proti jeho spolupracovníkovi a že v záujme krajiny by ho mal čo najskôr vymeniť.

„Zdroje UP tvrdia, že podobný postoj v posledných dvoch týždňoch vyjadrilo niekoľko kľúčových osobností: technokrat Mychajlo Fedorov, predseda parlamentu Ruslan Stefančuk, minister obrany Denys Šmyhaľ a dokonca aj bývalý Jermakov človek Oleh Tatarov, ktorému Ali Baba (jedno z Jermakových krycích mien) ‚dal úlohy‘ týkajúce sa protikorupčných aktivistov,“ píše denník.

No hoci sa najprv zdalo, že Zelenskyj reflektuje na varovania, Jermaka napokon predsa len poslal ako šéfa delegácie na rokovania s Američanmi do Ženevy. Nie je ani jasné, či Jermak konal zo zištných dôvodov alebo či veril, že ochrana Mindiča je v Zelenského záujme.

Zelenskyj odvolal svoju sivú eminenciuUkrajinci mu neverili. Kto je Andrij Jermak, na ktorého sa zamerali protikorupční špecialisti

Christian Heitmann

Podľa informácií Ukrajinskej pravdy Jermak neveril, že skutočne bude musieť odísť. Aj keď si napokon vybral cestu, ktorá sa javila najsuverénnejšie a najdôstojnejšie – oficiálne sám požiadal o demisiu a oznámil, že odíde ako dobrovoľník na front –, podľa informácií denníka v posledných hodinách so Zelenským vybuchol a prezidenta polhodinu častoval nadávkami a obvineniami.

Jermakov odchod mnohých Ukrajincov potešil. „Na sobotňajších fotografiách z kancelárie prezidenta nie je nič príjemnejšie ako prázdna stolička po jeho pravici,“ uštipačne poznamenal vysoký úradník.

No väčšina vládnych poslancov a ministrov sa doposiaľ nechcela príliš otvorene vyjadriť. „Nechcem tancovať na jeho hrobe,“ povedal jeden z ukrajinských poslancov pre Financial Times. „Najmä predtým, ako sa uistím, že to [hrobom] naozaj je.“

Kto Jermaka nahradí?

Zelenskyj po rozchode s bývalým spolupracovníkom chytil druhý dych. „Teraz je opäť energický. Taký prezident v štýle 24. februára 2022. A všetci sme s ním. V sobotu boli veľmi dobré stretnutia. Naozaj šialená motivácia a prístup,“ tvrdí pre UP člen jeho tímu.

Ukrajinský prezident si teraz musí nájsť novú pravú ruku. Ako „najrealistickejší“ kandidáti sa spomínajú minister digitálnej transformácie Mychajlo Fedorov, minister obrany (a expremiér) Denys Šmyhaľ, šéf Štátnej bezpečnostnej služby Kyrylo Budanov a zástupca hlavy Úradu prezidenta pre vojenské záležitosti Pavlo Palisa.

Podľa portálu Ukrinform je Palisa jedným z favoritov, ale Zelenskyj chce finálne rozhodnutie urobiť v najbližších dňoch po rozhovoroch s možnými kandidátmi.

Zalužného vyjadrenie

Pár dní po odvolaní Jermaka poskytol pre britský denník The Telegraph výrazné stanovisko bývalý vrchný veliteľ ukrajinskej armády a súčasný ukrajinský veľvyslanec v Spojenom kráľovstve Valerij Zalužnyj.

Na rozdiel od jeho pomerne zdĺhavej analýzy vývoja vojny pre Economist pred dvoma rokmi je súčasný text tentoraz kratší, údernejší a jasne politický.

Aj keď nespomína meno prezidenta Zelenského, Zalužnyj v texte Ako zastaviť Putina a vybudovať lepšiu Ukrajinu pomenúva problémy, ktoré armáda mala v prvých mesiacoch vojny, v neposlednom rade pre chybné politické rozhodnutia.

„Poznanie politického cieľa vojny umožňuje pochopiť, čo nepriateľ robí a ako reagovať. Konflikt na Ukrajine trvá už 12 rokov počnúc inváziou na Krym v roku 2014. Niet pochýb o politickom cieli Ruska: zlikvidovať Ukrajinu ako nezávislý štát. Pochopenie tejto skutočnosti musí tvoriť základ na vybudovanie stratégie, ktorá zachová našu štátnosť,“ uvádza Zalužnyj.

Skepticky nazerá na mierové plány, ktoré podľa neho nepovedú k trvalému mieru. „Nachádzame sa v mimoriadne ťažkej situácii, kde unáhlený mier povedie len k zničujúcej porážke a strate nezávislosti,“ varuje.

Rokovania USA a Ukrajiny sa skončiliRubio tvrdí, že stretnutie bolo produktívne, avizuje však ešte veľa práce

TASRPostoj

Kritika Zelenského

„V auguste 2021 som sa stal vrchným veliteľom Ozbrojených síl Ukrajiny. Hoci armáda prechádzala transformáciou a získavala bojové skúsenosti, stále mala veľa problémov. Ruská armáda rýchlo zvyšovala svoje sily a zásoby. Kremeľ rok čo rok zvyšoval vojenský rozpočet, investoval zdroje do obrannopriemyselného komplexu a nakupoval viac zbraní a vybavenia,“ pripomína Zalužnyj a pokračuje:

„Medzitým sa na Ukrajine dial opak. V roku 2021 bolo armáde pridelených ešte menej peňazí ako v predchádzajúcom roku. V dôsledku toho sa naša armáda v nasledujúcom roku stretla s rozsiahlou inváziou s obrovským nedostatkom všetkého, od ľudí až po zbrane.“

Zalužnyj pritom nemusí vysloviť to, čo Porošenkov politický tábor Zelenskému vyčítal už pred vojnou a čo v časti ukrajinskej spoločnosti zaznieva čoraz hlasnejšie – že Ukrajina v prvých rokoch Zelenského vlády stavila na neúspešné pokusy spor s Ruskom urovnať diplomatickou cestou, zanedbala budovanie armády a že vo februári 2022 bola v horšej forme, než mala byť.

V závere upozornil, že vojna sa nekončí vždy porážkou jednej strany a víťazstvom druhej a že „mier, aj v očakávaní ďalšej vojny, poskytuje šancu na politickú zmenu, na hlboké reformy, na úplné oživenie, hospodársky rast a návrat občanov“.

Rozvíjanie krajiny je však podľa neho možné len pri poskytnutí jasných bezpečnostných záruk, ako sú vstup do NATO, rozmiestnenie jadrových hlavíc či nasadenie spojeneckého kontingentu na Ukrajine, o čom sa však nehovorí, preto bude podľa neho vojna zrejme pokračovať ďalej. Hlavným politickým cieľom musí byť zbaviť Rusko možnosti vykonať agresiu proti Ukrajine v dohľadnej budúcnosti.

Bolo by príliš odvážne si zo Zalužného textu vyvodiť bezprostredné politické ambície generála, ktoré uňho Zelenskyj s Jermakom tušili a pre ktoré ho radšej poslali z Kyjeva do vzdialeného Londýna. Napriek tomu načasovanie politického textu tak krátko po zemetrasení v Kyjeve nemôže byť celkom náhodné.

Pred pár mesiacmi sa naskytala možnosť, že práve Zalužnyj by sa mohol so Zelenským dohodnúť a po vojne sa stať novým lídrom (alebo aspoň vedúcou figúrou) Zelenského bloku. Ak však Zelenského renomé v súvislosti s aférou Mindič ešte viac utrpí, pre Zalužného to nebude atraktívne.